Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 16. december 2017, Sobota
 

2. tematická pracovná skupina - zdravie

1. tematická pracovná skupina  |  2. tematická pracovná skupina - zdravie

ZÁZNAM Z 2. TEMATICKEJ PRACOVNEJ SKUPINY – PRIORITA ZDRAVIE

 

DÁTUM:              21. 4. 2015

MIESTO:             ÚSVRK, Vajnorská 25, Bratislava

PRÍTOMNÍ:        podľa prezenčnej listiny v prílohe č.1

PLÁNOVANÝ PROGRAM STRETNUTIA:

Úvod stretnutia

  • Privítanie a predstavenie cieľov 2. TPS
  • Predstavenie účastníkov (v prípade potreby)
  • Predstavenie programu stretnutia
  • Predstavenie pravidiel stretnutia

 

 

ÚSVRK – A. Bučková

Facilitátor – Bohdan Smieška

 

 

Prezentácia zaslaných návrhov opatrení

 

Expertka pre oblasť zdravia - J. Rusnáková

B. Smieška

Zber, zaznamenávanie a sumarizácia ďalších návrhov opatrení

 

B. Smieška

Diskusia k indikátorom – metodika tvorby indikátorov

  • Predstavenie záväzkov SR voči stratégiám, zámer FRA, zámer ÚSVRK – metodický výklad, NP Monitorovanie a hodnotenie
  • Zber a využitie dát - zapojenie relevantných inštitúcii

A.Bučková

 

 

J. Rusnáková

Zadanie pre ďalšiu TPS,

Predstavenie ďalších krokov tvorby AP, záver

 

B. Smieška

 

1. Úvod stretnutia

 

V úvode stretnutia privítala prítomných A. Bučková, ktorá potvrdila svoju prítomnosť ako osoby, ktorá bude za USVRK zastrešovať tematickú pracovnú skupinu v oblasti zdravia. Prítomným poďakovala za podnety a návrhy k opatreniam a indikátorom. Zároveň sa ospravedlnila za oneskorenie zo strany USVRK pri zasielaní zápisu z prvého stretnutia TPS.

B. Smieška ako facilitátor stretnutia oboznámil prítomných s programom stretnutia, pričom zdôraznil, že dnešným cieľom bude  predstaviť a prediskutovať návrhy opatrení, a ak zostane čas aj navrhnúť nové opatrenia a indikátory.  Ozrejmil, že ide o druhé stretnutie TPS z troch plánovaných, pričom záverečné stretnutie bude verifikačné. Taktiež vysvetlil rozdiel medzi opatreniami a aktivitami, pričom opatrenia sú komplexným súborom aktivít a aktivity sú konkrétne, s jasným merateľným vstupom a výstupom. Následne odovzdal slovo Jurine Rusnákovej, aby oboznámila prítomných s konkrétnymi návrhmi opatrení.  

J. Rusnáková poďakovala členom skupiny za zaslanie návrhov opatrení, ktoré boli doplnené do tabuľky, aby dnes mohli byť diskutované. Objasnila, že počas dnešného stretnutia plánuje ku každému cieľu obsahovo zhrnúť opatrenia, ktorým sa budú ďalej venovať. Vysvetlila, že opatrenia si budú vyžadovať niekoľko aktivít, pričom možno bude nutné niektoré opatrenia zlúčiť. Ako príklad uviedla svoj návrh na zlúčenie opatrenia 1 a 2 v rámci čiastkového cieľa č. 1 (ďalej len ČC 1)  

B. Smieška následne odporučil, aby sa prešli všetky opatrenia a diskutovalo sa o nich. Zároveň sa má uviesť kto je autorom návrhu.

 

2. Diskusia

 

I. Poprocký: Navrhol vrátiť sa späť v debate k predchádzajúcemu stretnutiu, kde v mene MZ SR vzniesol systémové otázky, na ktoré, podľa jeho názoru, stále nedostal odpovede. 

„Teraz sme preskočili ciele a ČC a ideme priamo na opatrenia. Povedali sme si, že za 80% z opatrení je zodpovedných MZ SR. Bolo nám však povedané, že ciele už nemôžeme meniť, čo nechápeme prečo.“

Domnieva sa, že nestačia tri stretnutia pracovnej skupiny na doriešenie všetkých otázok.

Vzniesol aj ďalšie otázky: „Na základe čoho boli ciele a indikátory stanovené?“ Mal záujem o zorganizovanie stretnutia, ktoré by sa týkalo indikátorov, čo sa mu nepodarilo.

Vyhlásil, že ako MZ SR majú problém sa postaviť za opatrenia „keď chýbajú zdrojové dáta pre indikátory, keď nevieme, či sú jednotlivé indikátory relevantné.“

Podľa neho je problémom aj to, že nevieme jasne zadefinovať, kto je cieľová skupina. Rovnako sa vyjadril, že aby táto diskusia mala zmysel, je nutné tieto veci objasniť, lebo inak MZ SR nemôže prebrať zodpovednosť za jednotlivé opatrenia.

 

A. Bučková: Reagovala na pripomienky p. Poprockého. Oboznámila prítomných, že v rámci toho, že ÚSVRK zastrešuje tvorbu Akčných plánov Stratégie (ďalej len AP), uskutočňujú sa aj interné stretnutia.  

Poukázala na to, že v januári počas stretnutia riadiaceho výboru, kde boli prítomní zástupcovia vecne príslušných rezortov (za MZ SR bol prítomný štátny tajomník) boli odprezentované návrhy globálnych a čiastkových cieľov, ktoré mali možnosť následne pripomienkovať. Za MZ SR prišli pripomienky iba od p. Pálošovej. Po opätovnej výzve na pripomienky obdržal USVRK komentár aj od p. Kráľovskej. Štátny tajomník MZ SR následne potvrdil, že ide o legitímne stanovisko MZ SR. Vyhodnotenie strategických cieľov tak prebehlo na základe pripomienkovania. Pripomienky boli vždy ďalej komunikované s predkladajúcimi stranami.

Rovnako upozornila na povinnosť SR neodkláňať sa od rámcových cieľov stanovených Európskou Komisiou v rámci národných stratégií pre integráciu Rómov do roku 2020.

Na základe zápisu k prvému stretnutiu TPS Zdravie upriamila pozornosť na vyjadrenie p. Poprockého, v ktorom sa vyjadruje, že nemá námietky voči stanoveným cieľom.

 

I. Poprocký: Reaguje na svoje predchádzajúce vyjadrenie z prvého stretnutia, ktoré považuje za vytrhnuté z kontextu. Vracia sa k tomu, že jeho otázky stále neboli zodpovedané.  Zhrňuje ich nasledovne:

-          Kto je cieľová skupina?

-          Kto bude zodpovedať za napĺňanie jednotlivých opatrní?

-          Odkiaľ budú zabezpečené zdroje na napĺňanie?

-          Ako bude fungovať monitorovací systém?

-          Ako boli stanovené indikátory, keď nevieme ani ich hodnotu?

Pripomenul, že navrhol technickú debatu k indikátorom a za MZ SR ponúkajú konštruktívnu spoluprácu, ktorá však podľa neho nemá prebiehať spôsobom „vy nám niečo odprezentujete a my s tým budeme musieť súhlasiť.“ Opäť zdôraznil potrebu intenzívnejšej komunikácie.

Odvoláva sa na nesplnené úlohy MZ z predchádzajúceho akčného plánu z dôvodu nezabezpečenia finančných zdrojov – rád by sa vyvaroval podobnej situácii.

Domnieva sa, že do augusta by malo byť možné zasahovať do dokumentu, pretože by to nemal byť „dokument sám pre seba,“ ale aby bol čas, počas ktorého ho ešte môžu pretvárať čo najlepšie využitý.

 

A. Bučková: Zdôraznila, že USVRK neberie Stratégiu a AP ako dokument Úradu, ale ako dokument všetkých zainteresovaných strán, pričom USVRK jeho tvorbu berie s maximálnou vážnosťou

Pripomína, že spomínané otázky p. Poprockého už p. Rusnáková zodpovedala počas 1. stretnutia TPS. Je možné ich však zopakovať.

K návrhu pána Poprockého k zasahovaniu do dokumentov – návrhu akčného plánu do augusta 2015 p. Bučková pripomenula povinnosť preložiť návrh do interného a medzirezortného pripomienkového konania a nutnosť počítať s týmito procesmi v rámci časového plánu prípravy AP. Proces revízie Stratégie a prípravy nových akčných plánov bol nastavený tak, aby minimalizoval riziko že v MPK vyvstane množstvo pripomienok a nebude dostatočný priestor ich negociovať  a AP nebude následne schválený.

K téme indikátorov pripomenula povinnosť SR voči EK od januára 2016 vyhodnocovať - odpočtovať plnenie opatrení v rámci Stratégie na základe matice danej EK. Prebieha pritom komunikácia s FRA o pripravených indikátoroch, s ktorými budeme musieť pracovať.

K jednotlivým indikátorom budú prebiehať stretnutia expertov na zber a spracovanie dát, čo umožní pre každý indikátor stanoviť východiskovú a cieľovú hodnotu.

Zdôraznila, že momentálne predstavujeme NÁVRH dokumentu a to, že MZ SR vystupuje niekde ako gestor neznamená, že je to striktne dané, naopak to teraz môžeme diskutovať. 

„Ak budeme neustále diskutovať globálne a čiastkové ciele, nedostaneme sa k výsledku a záväzku.“

 

J. Rusnáková: Stručne zodpovedala na otázky p. Poprockého, pričom ocenila jeho iniciatívu k opätovnému stretnutiu ohľadom indikátorov.

Uznala, že téma indikátorov je pre nás výzvou a k množstvu indikátorov nepoznáme hodnoty ani zdroje. Známe sú hodnoty napr. k indikátorom ohľadom životných podmienok MRK (z Atlasu rómskych komunít 2013). 

Ozrejmila, že napriek tomu, že sa v GC spomínajú Rómovia (kvôli previazanosti so Stratégiou), tak cieľovou skupinou sú MRK – ide však o všetky MRK, nie vybraných 150, ktoré sú cieľovou skupinou NP.

Uvedené zodpovedajúce subjekty za jednotlivé opatrenia sú zatiaľ len návrhmi, a sú otvorené na diskusiu.

 

A. Belák: Domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby MZ SR bolo so Stratégiou spokojné a nedalo od nej ruky preč.

Poukazuje na to, že Stratégia bola v minulosti kritizovaná aj za to, že jednotlivé ČC nepokrývajú všetky oblasti a nové navrhované ČC sa od tých pôvodných nezmenili.

Aj z toho dôvodu ponúka za svoju inštitúciu (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v KE) návrh upraveného znenia cieľov, ktorý navrhuje zaslať expertom, ktorí pracovali na Stratégii v predchádzajúcej fáze.

B. Smieška: Poukazuje na to, že možnosť pripomienkovať návrh mali už predtým.

A. Belák: Nesúhlasí s tým.

Z. Pálošová: Vysvetľuje, že za MZ SR boli nominovaní len ona a p. Slušná a nie pán Belák, ktorý bol s p. Geckovou zapojený do procesu až neskôr, čím nemali možnosť sa vyjadrovať k návrhu.

 

A. Bučková: Opäť poukazuje na predchádzajúce rokovania s vecne príslušnými rezortmi, kde bolo diskutované, kde pri tvorbe stratégie dochádza k najväčším nedostatkom. Z procesného hľadiska bola vytvorená štruktúra, ktorú všetci členovia akceptovali.

MZ SR bolo požiadané o nominovanie experta do pracovnej skupiny nie len za Zdravé komunity, ale aj niekoho, kto bude mať mandát sa vyjadrovať aj k financovaniu.

 

I. Poprocký: Je rád, že sa konečne vyvolala diskusia.

Domnieva sa, že je lepšie ak sa nové AP vytvoria poriadne a budú dávať zmysel, pričom na úrovni EU sa dá tiež rokovať, takže EK by s tým nemala mať problém. 

„V prípade, že sa už ČC v oblasti Zdravia nemôžu meniť, dôjdeme k tomu, že nebudeme všetci presvedčení, že sú správne nastavené, čiže budeme vychádzať z toho, čo nepovažujeme za správne.“

 

B. Smieška: Pripomína, že na úvodnom stretnutí riadiacej skupiny boli ČC predstavené a následne odsúhlasené, preto nie je možné ich výrazne meniť ani naformulovať nové – pracovná skupina na to nemá mandát.

Navrhuje však, aby boli návrhy p. Beláka prediskutované, pričom sa uvidí, čo s nimi ďalej.

 

I. Poprocký: Vracia sa k téme indikátorov a k tomu, že bez toho, aby sme vedeli popísať pôvodný stav (neexistujú objektívne údaje – zdroj) na základe ktorého sa stanovujú indikátory, tak nevieme ani stanoviť ciele.  Je totiž možné, že bude nutné korigovať ciele na základe hodnôt indikátorov.

 

J. Rusnáková: Upozornila na to, že sme v téme, v ktorej sa ťažko stanovujú indikátory. Ciele sú stanovené na základe relevantných podkladov, sú konsenzuálne, na základe informácií zo všetkých dostupných relevantných dokumentov. Možno ich formulácie nie sú úplne presné, ale obsahovo ich možno používať za konsenzuálne.

 

 

3. Diskusia k návrhom A. Beláka ku GC a ČC.

 

Následne boli diskutované návrhy p. Beláka k zneniu GC a ČC za expertné pracovisko na LF UPJŠ.:

 

A. Belák: Vo všeobecnosti mu v Stratégii chýba mechanizmus spätnej väzby z lokalít. 

 

A. Bučková: Vzniesla otázku na p. Poprockého, či sa MZ SR stotožňuje s predloženými výhradami p. Beláka?

 

I. Poprocký: Odpovedá, že nie nevyhnutne ale je potrebné o tom diskutovať.

 

Diskusia k zneniu ČC 1:

A. Belák:

-          Vo formulácii ČC 1 mu chýba termín „zdravotná gramotnosť“ (=schopnosť človeka starať sa o svoje zdravie)  v monitorovacom systéme. „Chceme zmerať to, ako Rómovia sami v rómskych komunitách pristupujú k zdraviu a jeden z nástrojov, ktorým sa to dá merať je zdravotná gramotnosť.“

D. Sedláková:

-          Ponúkla sa zaslať materiály k tomu, ako sa dá zdravotná gramotnosť v praxi merať.

J. Rusnáková:

-          Pýta sa, či je akceptovateľné, ak sa do formulácie ČC 1 pridá termín zdravotná gramotnosť.

(k novému zneniu viď. Príloha 2.)

Tento návrh bol akceptovaný prítomnými.

 

Diskusia k pridaniu nového ČC:

A. Belák :

-          Vyjadril sa, že pre nich je najdôležitejšia formulácia úplne nového ČC, pretože navrhované znenie nekopíruje princíp participácie, čo je aj ľudsko-právne neudržateľné. Spätná väzba z komunít je tak veľmi dôležitá.

-          Upozorňuje na to,  že plošne tvorené intervencie od stola nefungujú a dochádza k zbytočnému míňaniu peňazí.

B. Smieška:

-          Opakuje, že tvorba nových cieľov nie je možná.

A. Bučková:

-          Upozorňuje na to, že v Stratégii je jasne zadefinované, kto je jej nositeľom a participatívnosť má byť jedným zo zásadných princípov Stratégie.

B. Smieška:

-          Navrhuje, aby namiesto vytvorenia nového cieľa bol participatívny prístup zohľadňovaný ako princíp, ktorý rámcuje celú Stratégiu.  

A. Belák:

-          Obáva sa, že ak sa nevytvorí procedúra na participáciu, tak sa participácia ani neudeje.  Preto navrhuje, že ak už to nemôže byť samostatný ČC, tak má byť prierezovo uplatňované pri  monitoringu. Považuje totiž za dôležité, aby spätná väzba – informácie od lokálnych inštitúcií ako aj Rómov sa dostávali k ľuďom, ktorí monitorujú.

J. Rusnáková:

-          Na margo monitorovania podotýka, že nastavenie konkrétnych prístupov pri monitoringu bude mať na starosti samostatná skupina zložená z expertov (Pracovná skupina pre NP monitorovanie a hodnotenie).

B. Smieška:

K návrhu nového ČC ohľadom participatívneho prístupu zhrňuje, že nový ČC nebude doplnený, ale návrh bude postúpený do oblasti monitoringu.

 

Diskusia k zneniu ČC 2:

A. Belák:

-           K ČC 2. nemá zásadné pripomienky a ide mu skôr o vyprecizovanie textu. 

K. Minarovič:

-          Ozrejmil, že zástupca MŽP SR nebol prítomný na prvom stretnutí TPS Zdravie a on bol nominovaný na základe žiadosti o dodatočnú nomináciu.

-          Podotkol, že čo sa týka zabezpečenia pitnej vody,  kanalizácie a odpadov, MŽP SR nie je budovateľom verejných vodovodov a kanalizácie, ale zastrešuje legislatívnu oblasť a zabezpečuje plnenie záväzkov v oblasti verejných vodovodov voči EÚ, pričom postupne napĺňali priority OP ZP (Operačný program Životné prostredie) a v súčasnosti OP KŽP (Operačný program Kvalita životného prostredia). V rámci toho nie je formulovaný priamy záväzok k potrebám rómskych komunít, z čoho pre neho vyplýva, že MŽP SR nebude mať z čoho financovať opatrenia k ČC 2, pri ktorých sú uvedení ako zodpovedný subjekt.

-          Spomína tiež, že na základe transformácie vodárenských spoločností v roku 2002, túto oblasť už nepokrýva štát, ale samosprávy.

-          Preto zdôrazňuje, že MŽP SR má výhrady k tomu, aby boli pri opatreniach k ČC 2 uvádzaní ako zodpovedný subjekt, keďže nedokážu garantovať ich financovanie. Žiada, aby boli zo zodpovednosti za úlohy vypustení.

A. Bučková:

-          Nedomnieva sa, že by OP KŽP vyčleňoval obyvateľov MRK ako potenciálnych prijímateľov.

K. Minarovič:

-          Uznáva, že OP KŽP nevylučuje MRK, ale opakuje, že MŽP SR nemôže byť nositeľom predmetnej úlohy, pretože žiadateľmi sú samosprávy, a tie majú zodpovednosť riešiť tieto problémy. Preto navrhuje, aby samosprávy boli určené ako zodpovedný subjekt pri predmetných opatreniach k ČC 2.

-          Zároveň sa vyjadril, že k zneniu ČC 2 nemá výhrady.

A. Bučková:

-          Zdôrazňuje, že zatiaľ hovoríme len o návrhu a zodpovedné subjekty boli posudzované na základe vecnej príslušnosti. Určite aj samosprávy budú nositeľmi príslušných úloh, ale myslí si, že MŽP SR by sa z týchto úloh nemalo vyčleňovať.

 

Diskusia k zneniu ČC 3:

A. Belák:

-          Nemá zásadnú výhradu k jeho zneniu, len je potrebné, aby bol cieľ previazaný na merateľné indikátory, pričom tento cieľ sa podľa neho zaoberá zdravotnou gramotnosťou.

-          Vyjadril sa, že námietky má skôr na úrovni opatrení, nie formulácii cieľa.

J. Rusnáková:

Uzavrela, že ČC 3 zostáva nezmenený.

 

Diskusia k zneniu ČC 4:

A. Belák:

-          Navrhuje doplnenie slova „bežnej“  (k novému zneniu viď. Príloha 2.)

J. Rusnáková:

Nemá námietku voči návrhu, keďže nedochádza k obsahovej zmene. Slovo „bežnej“ bude doplnené.

 

Diskusia k zneniu ČC 5:

A. Belák:

-          Považuje to za druhú najdôležitejšiu z jeho pripomienok. Domnieva sa, že z takto formulovaného cieľa vyznieva, že sexuálno-reprodukčné správanie Rómov je negatívne.

B. Smieška:

-          Pýta sa, či ide o výhradu k nekorektnosti jazyka?

A. Bučková:

-          Nesúhlasí s p. Belákom a domnieva sa, že ide o bežné odporúčanie ohľadom potreby brať zreteľ na zdravie rómskych žien. Je to aj jedna z tém, ktorá reflektuje na nerovné postavenie rómskych žien a upozorňujú na to správa CEDAW aj iné odporúčania.

A. Belák:

-          Vyjadril sa, že pre neho je problémom to, že je to vyčlenené  ako samostatná téma, pretože je to pokryté aj v iných témach.

D. Sedláková:

-          Myslí si, že vyčlenenie do samostatnej témy môže vzbudiť obavy.

-          Navrhla naformulovanie cieľa v súlade so znením v Miléniových rozvojových cieľoch.

-          Súhlasí s tým, že to treba vyzdvihnúť ako tému, ale upozornila na spôsob formulácie.

J. Lajčáková:

-          Vyjadrila sa, že niektoré dáta k tejto téme už máme a súhlasila s návrhom na preformulovanie znenia na korektnejšie.

A. Bučková:

-          Vyslovila sa, že to, že je táto téma špecificky zadefinovaná, má svoje opodstatnenie. Zároveň je potrebné vnímať senzibilizáciu témy.

-          Navrhuje osloviť p. Pietruchovú (Riaditeľku odboru rodovej rovnosti na MPSVaR), ktorá sa venuje gendrovým témam, aby posúdila korektnosť znenia.

A. Belák:

-          Nemá problém so zdôraznením potreby témy ak sa hovorí o zdraví žien, matiek, detí, a nakoniec ani s tým, že to bude ČC, ale s jeho formuláciou ako sexuálneho a reprodukčného zdravia MRK.

B. Vávrová:

-          Vyjadrila súhlas s návrhom p. Bučkovej na prekonzultovanie s expertkami na tému rodovej rovnosti.

B. Smieška:

Uzatvára, že znenie bude prekonzultované a následne zaslané členom TPS.

 

Diskusia k zneniu ČC 6:

A. Belák:

-          nemá výhrady k zneniu, ale domnieva sa, že by opatrenia mali byť v kompetencii ÚVZ, kt. by mali byť prizvaní.

 

Diskusia ku GC:

A. Belák:

-          Po obsahovej stránke problém nemá. Cieľ sa mu však zdá príliš ambiciózny a vyznieva direktívne.

A. Bučková:

-          Poukazuje na to, že formulácia cieľa vychádza z rámca, ktorý nastavila EK, je to preto dané. Ambícia bola vytvoriť súbeh všetkých problémov, ktoré sa riešia cez konkrétne ČC.

J. Rusnáková:

Uzatvára, že znenie globálneho cieľa sa nebude meniť.

 

 

4. Sumarizácia zmien

 

ČC 1 : doplniť termín „zdravotná gramotnosť + „o vplyve intervencií“  bude nahradené „pravidelne hodnotiť intervencie.“

ČC 4 : doplnenie slova „bežnej“ pred „zdravotnej starostlivosti“

ČC 5: nechá sa posúdiť znenie expertom na tému rodovej rovnosti

+ participatívny prístup  – odzrkadlí sa v systéme monitoringu a hodnotenia

 

 

5. Zadanie pre ďalšiu TPS, Predstavenie ďalších krokov tvorby AP, záver

 

B. Smieška: Vyjadril sa, že napriek tomu, že očakávania na dnešné stretnutie s ohľadom na program boli iné, domnieva sa, že dnešný proces bo dôležitý na následné formulovanie opatrení.

Požiadal členov skupiny, aby sa počas nasledujúcich dvoch týždňov spripomienkovali návrhy opatrení, resp. naformulovali nové opatrenia.

Požiadal špeciálne zástupcov rezortov, aby si premietli tieto opatrenia, aby boli schopní za ne prebrať zodpovednosť.

Oznámil, že USVRK bude iniciovať aj individuálne stretnutia so zástupcami jednotlivých rezortov .

 

A. Bučková: Spresnila, že v prípade obdržania zásadných pripomienok, budú navrhovať individuálne stretnutia. To isté sa týka indikátorov, pričom budú prebiehať individuálne stretnutia s expertmi na dáta.

 

J. Rusnáková: Poprosila členov skupiny o vyjadrenie sa k tým indikátorom, ku ktorým môžu zaujať odborné stanovisko. S nimi potom bude individuálne komunikovať. Na základe dnešnej diskusie upravené ČC zašle členom skupiny ASAP.

 

A. Bučková: Prisľúbila do konca týždňa zaslať odpoveď ohľadom postoja expertov na rodovú rovnosť k formulácii ČC5. Oznámila, že ďalšie stretnutie prebehne pravdepodobne v júni.

Opäť tiež zdôraznila záväzok SR voči EK (od januára 2016) k odpočtovaniu plnenia opatrení Stratégie. Je to úloha všetkých inštitúcií, ktoré sú zainteresované do plnenia Stratégie, teda rezortov aj organizácií. 

 

Termín na zaslanie komentárov k navrhovaným opatreniam, resp. návrhy nových opatrení, ako aj vyjadrenia sa k indikátorom 22. mája 2015.

 

3. stretnutie TPS v oblasti zdravia je predbežne naplánované na jún 2015.

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]