Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 27. jún 2017, Utorok
 

Štátny archív v Trenčíne - O nás

Štátny archív v Trenčíne  s regionálnou územnou pôsobnosťou s pracoviskami v Bojniciach a Považskej Bystrici  vykonáva predarchívnu starostlivosť a preberá archívne dokumenty od pôvodcov alebo vlastníkov, vedie ich evidenciu, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti štátnych orgánov so sídlom a pôsobnosťou v regióne, od právnických osôb zriadených štátnymi orgánmi, ich predchodcov, od samosprávneho kraja so sídlom v územnom obvode, orgánov samosprávy obcí a nimi založených právnických osôb a iných právnických a fyzických osôb vzťahujúcich sa na územie Trenčianskeho kraja s výnimkou okresov Bánovce nad Bebravou a Partizánske.

Archív pôsobí v mieste svojho sídla v Trenčíne na Kožušníckej ulici č. 1, pracovisko v Považskej Bystrici na ul. Slovenských partizánov č. 1135/55 a pracovisko v Bojniciach na Tehelnej ulici č. 18.

Štátny archív spravuje spolu 2274 archívnych fondov a zbierok v celkovom rozsahu 10 910 bm z rokov (1000) 1318 – 2015. Odborné archívne knižnice tvoria spolu 26 025 zväzkov. V spoločnej predarchívnej starostlivosti  podľa stavu z roku 2015 máme 1288 pôvodcov registratúr.

Trenčiansky archív vznikol oficiálne na základe vládneho nariadenia č. 36/1960 Zb. o územnej a administratívnej reorganizácii štátnej správy v Československu.  Do roku 1960 pôsobili na území okresu Trenčín a Nové Mesto nad Váhom Okresný archív pri Okresnom národnom výbore (ďalej iba ONV) v Trenčíne, Okresný archív pri ONV v Novom Meste nad Váhom a Mestský archív v Trenčíne, fungujúce od roku 1952. Zlúčením týchto troch archívov vznikol Okresný archív v Trenčíne, ako zariadenie ONV v Trenčíne podliehajúci odboru vnútra.

Zákonom SNR č. 149/1975 Zb. o archívnictve bol zaradený do sústavy štátnych archívov ako Štátny okresný archív v Trenčíne. Po zániku ONV v Trenčíne v roku 1991 sa organizačne začlenil pod Okresný úrad v Trenčíne.

Rok 2003 znamenal pre archív prechod pod nového zriaďovateľa – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Podľa zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach sa stal pobočkou Štátneho archívu v Bratislave.

Prijatím novely zákona o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov č. 266/2015 Z. z. došlo dňom 1. 11. 2015 v dejinách trenčianskeho archívu k najvýznamnejšej zmene za celú dobu jeho existencie. Z pobočky Štátneho archívu v Bratislave s územným obvodom pôsobnosti pre okresy Nové Mesto nad Váhom a Trenčín sa stal štátny archív s regionálnou územnou pôsobnosťou s pracoviskami v Bojniciach a Považskej Bystrici.

Najcennejším  archívnymi fondami s veľkou kultúrno-historickou hodnotou sú magistráty miest Trenčína a Prievidze, fondy mestečiek Nové Mesto nad Váhom, Bojnice, Nitrianske Pravno, Oslany, Lednica, Ilava a Púchov a Zbierka listín a listov v množstve 25 ks, ktoré sú k dispozícii v digitalizovanej podobe v bádateľni Archívu Považská Bystrica. Predstavujú pramennú základňu pre štúdium nielen regionálnych, ale aj celonárodných dejín. Najstaršie zachované originály sú z konca 14. storočia.
Hospodársky  vývoj  mapujú cechové dokumenty 31 cechov. Na informácie sú bohaté ucelené fondy notárskych úradov, okresných úradov 1923 – 1945, katastrálnych meračských úradov, okresných národných výborov, ale aj mestských národných výborov a miestnych národných výborov.

Z oblasti súdnictva sú najviac využívané fondy okresných prokuratúr a okresných súdov.
Obsahovo zaujímavé sú fondy škôl, hospodárskych organizácií, družstiev, spolkov ako aj osobné fondy významných osobností.

Zo zbierok môžeme spomenúť zbierky máp a plánov, hudobné zbierky, zbierku výročných správ stredných škôl, typárií a pečatidiel, fotografií, dobovej dokumentácie, kroník, novinových výstrižkov apod. 

 

sídle štátneho archívu na Kožušníckej ulici v Trenčíne sú uložené archívne fondy bývalých okresných archívov v Trenčíne, Novom Meste nad Váhom a Mestského archívu v Trenčíne. Do archívu sa preberali archívne dokumenty od pôvodcov vzťahujúcich sa na územie okresov Nové Mesto nad Váhom a Trenčín. V tejto územnej pôsobnosti sa vykonávala aj predarchívna starostlivosť.

Archív k 31. 12. 2015 spravoval 759 archívnych fondov a zbierok v celkovom rozsahu 4 711,1 bm z rokov (1000) 1318 – 2015. V predarchívnej starostlivosti je zaevidovaných 824 pôvodcov registratúr.

Najvýznamnejším archívnym fondom s veľkou kultúrno-historickou hodnotou je Magistrát mesta Trenčína (1000) 1318-1922, ktorý bol vlastne pokračovateľom archívu slobodného kráľovského mesta Trenčín. Najcennejšie sú listiny magistrátu, ktoré tvoria najstaršie oddelenie archívneho fondu. Množstvo hodnotných informácií sa nachádza v mestských knihách od roku 1476 do roku 1922.

Kmeňovými fondami archívu sú fondy miestnej štátnej správy do roku 1945, najväčšími a obsahovo najbohatšími archívnymi fondami po roku 1945 sú dokumenty okresných národných výborov – Okresného národného výboru v Novom Meste nad Váhom do roku 1960 a Okresného národného výboru v Trenčíne do roku 1990, ako aj písomnosti z činnosti orgánov samosprávy miest a obcí – mestských a miestnych národných výborov.
Stredobodom bádateľského výskumu muzikológov sú sakrálne a svetské diela sústredené v Hudobnej zbierke jezuitov a piaristov v Trenčíne.
Základ odbornej knižnice tvorí knižničný fond trenčianskeho gymnázia. Najstaršie tlače pochádzajú z druhej polovice 16. storočia. Príručnú odbornú archívnu knižnicu tvorí 14 682 zväzkov.

V sídle archívu možno študovať archívne dokumenty, knihy a časopisy z príručnej odbornej archívnej knižnice a získavať správne informácie vyhotovovaním odpisov, výpisov, potvrdení a kópií z archívnych dokumentov.
Podmienky prístupu k archívnym dokumentom upravuje zákon NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Bádateľský poriadok archívu.
V bádateľni sídla archívu je 12 miest.

 

 

Dôležité odkazy

Dôležité oznamy