Výstupy projektu

1. Metodická pomôcka pre ministerstvá pre participatívnu prípravu výziev fondov EÚ

V spolupráci s expertkami z PDCS sme pripravili príručku, ktorá je zameraná na proces prípravy eurofondových výziev z hľadiska participácie. Je cielená na zamestnancov riadiacich orgánov fondov EÚ zodpovedných za prípravu dopytových výziev. Príručka sprevádza čitateľov procesom tvorby výzvy krok za krokom a v jednotlivých krokoch uvádza ako efektívne rozhodovať o zapojení zainteresovaných aktérov a aké postupy na ich zapojenie využiť. Dáva tiež praktické rady a návody, ako aj referencie na ďalšie zdroje.

Príručka odpovedá na otázky:

• Ako správne postupovať pri príprave eurofondových výziev?
• Ako si naplánovať a navrhnúť proces a ako efektívne zapojiť partnerov a potenciálnych prijímateľov podpory z fondov EÚ?
• Ako pracovať a komunikovať a ako reagovať na problémy pri príprave a počas života výziev?

Práca s touto príručkou umožňuje pozerať sa na proces tvorby výzvy optikou zohľadnenia vstupov od tých aktérov, ktorí sú pre úspešnosť výzvy kľúčoví – potenciálni prijímatelia podpory z eurofondov, čiže realizátori projektov, ale aj od odborníkov na danú oblasť, či odborníkov na projektové riadenie. Ich zapojením do procesu sa výzva viac približuje potrebám a obmedzeniam terénu.

Tento metodický materiál je taktiež určený pracovníkom Centrálneho koordinačného orgánu pre Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), ktorí ho môžu využiť pri ďalšom rozvíjaní systému riadenia implementácie EŠIF.

Veríme, že táto pomôcka prispeje v súčasnom ale aj v pripravovanom programovom období ku kvalitnému a efektívnemu nastaveniu podmienok podpory z fondov EÚ.

Celý materiál s názvom „Metodické podklady pre participatívnu implementáciu EŠIF pre metodickú prácu CKO“ (PDF, 1 MB)

---

2. Participácia pri príprave a implementácii národných projektov financovaných z fondov EÚ

Správa sa zameriava na zhodnotenie uplatňovania princípu partnerstva z hľadiska zapojenia partnerov do prípravy a implementácie národných projektov.

Venuje sa otázkam:

• Aké jen postavenie partnerov a odbornej verejnosti pri príprave a realizácii národných projektov?
• Majú možnosti a nástroje ako dať svoje vstupy a spätnú väzbu na nastavenie aktivít a výstupov projektu?
• Majú členovia monitorovacích výborov a verejnosť dosť nástrojov a informácií na sledovanie života národných projektov?

Pri spracovaní hodnotiacej správy boli využité informácie zo zámerov národných projektov v šiestich operačných programoch, ďalej tri prípadové štúdie o konkrétnych národných projektoch zaujímavých z hľadiska poštu zapojených externých subjektov alebo z hľadiska použitia participatívnych nástrojov a nakoniec aj výstupy zo seminárov realizovaných pre zástupcov riadiacich orgánov a centrálneho koordinačného orgánu v rámci projektu Efektívne zapojenie občianskej spoločnosti do implementácie a monitorovania EŠIF zavádzaním participatívnych postupov 2.

Výstupom hodnotiacej správy sú odporúčania a návrhy konkrétnych možností zapojenia relevantných partnerov do rôznych etáp národných projektov. Materiál má odporúčací charakter, pre potreby zvyšovania efektívnosti riadenia implementácie EŠIF a pre potreby procesu prípravy EŠIF po roku 2020 a je určený pre Odbor metodiky a koordinácie subjektov sekcie Centrálny koordinačný orgán.

Celý text správy s názvom „Hodnotiaca správa z aplikovania participatívnych nástrojov v praxi implementácie EŠIF s odporúčaniami pre metodickú prácu CKO“ (PDF, 718 kB).

---

3. Kvalita informácií a jasné podmienky pre rozhodovanie o fondoch EÚ znižujú korupčné riziko

Materiál mapuje rizikové body z hľadiska transparentnosti v programovom cykle riadenia implementácie EŠIF.

Prináša odpovede na otázky:

• Kde sú problematické miesta z hľadiska transparentnosti a rizika korupcie v cykle rozhodovania o fondoch EÚ?
• Sú podmienky a postupy pre rozhodovanie jasne vysvetlené a verejné?
• Majú žiadatelia o podporu jasné pokyny pre spracovanie svojich projektových žiadostí?

Základným predpokladom je, že korupčné riziká sú úzko prepojené s rozsahom a kvalitou informácií o kľúčových rozhodnutiach v riadení programového cyklu EŠIF, vo vzťahu k národným projektom a vo vzťahu k dopytovo orientovaným výzvam.

Vychádzame zo skúseností zástupcov MNO v monitorovacích výboroch z monitorovania implementácie operačných programov a z procesov schvaľovania zámerov národných projektov. Ďalším podkladom pre spracovanie tohto dokumentu sú konzultácie so zástupcami Centrálneho koordinačného orgánu a zástupcov riadiacich a sprostredkovateľských orgánov, analýza textov operačných programov, dokumentov systému riadenia implementácie EŠIF, metodických usmernení a vzorov CKO, informácií na ITMS 2014+, ako aj zápisníc zo zasadnutí monitorovacích výborov.

V materiáli prechádzame základným cyklom riadenia programov a tvorby a implementácie projektov a pre každú fázu tohto cyklu identifikujeme riziká a odporúčame riešenia. Veľa z rizík je spojených s nejednoznačnosťou pokynov a málo informácií o tom, na základe čoho sa uskutočňujú rozhodnutia o projektoch financovaných z EŠIF.

Celý materiál s názvom „Mapa rizík pre oblasť transparentnosti EŠIF s odporúčaniami na zvyšovanie transparentnosti a boj proti korupcii pre CKO„ (PDF, 785 kB).

---

4. Obraz o komunikácii a práci s informáciami o podmienkach podpory z fondov EÚ

Analýza vo svojich štyroch častiach prináša výsledky prieskumov a analýzy v oblasti komunikácie a práce s informáciami na strane riadiacich orgánov fondov EÚ.

Prvou časťou je analýza komunikácie zo strany riadiaceho orgánu smerom k žiadateľovi o podporu alebo prijímateľovi podpory z fondov EÚ. Analýza sa pozerá na komunikáciu z pohľadu rýchlosti doručenia odpovede formou e-mailu a jej zrozumiteľnosti. Druhá časť analyzuje efektívnosť komunikácie prostredníctvom newsletterov týkajúcich sa oblasti EŠIF, ktoré prichádzajú do schránok od riadiacich orgánov a spolu s ostatnými správami splývajú do informačného šumu, ktorému užívatelia nevenujú pozornosť. Predposledná časť sa zameriava na komunikáciu s riadiacim orgánom a skúma komunikačné materiály podľa prijímateľov OP EVS. Poslednou časťou celkovej analýzy je hodnotenie systému ITMS2014+ podľa žiadateľov EŠIF a podľa prijímateľov z dopytovo-orientovaných výziev.

Analýza odpovedá na otázky:

• Ako efektívna a rýchla je komunikácia pri vyjasňovaní si podmienok podpory z fondov EÚ?
• Ako zrozumiteľné informácie poskytujú ministerstvá žiadateľom?
• Aké nástroje pritom využívajú

 Celý materiál s názvom „Návrhy opatrení pre prácu s informáciami o EŠIF a koordináciu pri práci s informáciami na medzirezortnej úrovni„ (PDF, 4 MB).

---

5. Pohľad na spoluprácu ministerstiev a koordináciu pri podpore prierezových tém

V súčasnosti nemajú jednotlivé ministerstvá vhodné nastavenie procesov a kapacít na to, aby mohli efektívne spolupracovať pri nastavovaní podmienok pre podporu tém, ktoré presahujú hranice ich operačných programov. Napriek tom, že existujú viaceré formálne nástroje, reálne ku koordinácii nedochádza v takej miere aká je potrebná. Koordinácia v prostredí štátnej správy je na medzirezortnej úrovni z manažérskeho hľadiska veľmi náročná. Cieľom materiálu je nájsť oporné body pre medzirezortné riadenie podpory komplexných tém z EŠIF v existujúcom systéme riadenia EŠIF a následne formulovať odporúčania pre zvýšenie kapacity v tejto oblasti, vrátane potreby nastavenia nového programového obdobia tak, aby neboli programy vymedzované rezortne, ale tematicky.

Venuje sa otázkam:

• Ako spolupracujú ministerstvá pri riadení podpory prierezových tém?
• Ako by sa dala posilniť spolupráca a koordinácia medzi ministerstvami?

 Celý materiál s názvom „Analýza súčasného systému implementácie EŠIF s odporúčaniami pre CKO„ (PDF, 662 kB).

---

6. Sonda do sveta podpory sociálnej ekonomiky z fondov EÚ na Slovensku

Prípadová štúdia podpory sociálnej ekonomiky ilustruje ako sa systém fondov EÚ dokáže vysporiadať s novým a prierezovým konceptom. Jej podpora spadá pod kompetencie Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, ako aj Ministerstva hospodárstva. Sociálne podniky pritom môžu byť realizované v akomkoľvek sektore, od komunálnych služieb, cez priemyselnú výrobu, ochranu životného prostredia, až po obnovu kultúrnych pamiatok, či výstavbu. Prvá časť materiálu opisuje podstatu a podoby sociálnej ekonomiky v podmienkach slovenskej legislatívy, následne prechádza súčasnými štruktúrami a nástrojmi, vrátane projektov, ktorých cieľom je podpora rozvoja sociálnej ekonomiky, alebo podpora žiadateľov o fondy EÚ všeobecne. Ďalšia časť materiálu rekapituluje aktivity realizované v rámci projektu Partnerstvo 2, predovšetkým v Banskobystrickom kraji a ponúka odporúčania pre komplexnejšiu podporu sociálnej ekonomiky, ktoré je možné preniesť aj na iné témy. Posledná časť materiálu je venovaná metodike riadenia projektového cyklu, ktorá dáva dostatočný rámec aj pre medzirezortné riadenie podpory z fondov EÚ.

Celý materiál s názvom „Návrh postupov pre medzirezortné riadenie implementácie EŠIF„ (PDF, 2 MB).