Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 14. december 2017, Štvrtok
 

Oblasť bývania

Oblasť bývania je tou, v ktorej je znevýhodnenie rómskych komunít asi najjednoduchšie rozpoznateľné - len rómske komunity v Slovenskej republike vytvárajú osady, t. j. sídelné útvary, v ktorých veľká časť obydlí nespĺňa technické, ani hygienické normy a štandardy; extrémna forma sociálneho vylúčenia sa v podobnej podobe u nás v iných súvislostiach prakticky nevyskytuje. Osobitným problémom je nedostupnosť základnej infraštruktúry ako je elektrina, prístup k pitnej vode, prístupové cesty a chodníky s verejným osvetlením, plyn, kanalizácia a odvoz a nakladanie s komunálnym odpadom. Miera priestorovej segregácie má pritom preukázateľne priamy dopad na sociálnu, ekonomickú a životnú úroveň obyvateľov danej komunity – zlepšenie úrovne bývania má preto následne priame dopady na ostatné prioritné oblasti a vytvára základné predpoklady na sociálnu inklúziu.  

Napriek existencii Programu rozvoja bývania od roku 1998 nedošlo z dôvodov jeho obmedzených kapacít k výraznému zlepšeniu dostupnosti bývania v Slovenskej republike. V oblasti bývania veľkej časti MRK sa naďalej prejavujú výrazné rozdiely v jeho kvalite oproti majoritnej spoločnosti. 

Základné východiská a rámce pre prípravu akčného plánu v tejto oblasti boli stanovené nasledovnými relevantnými strategickými a programovými dokumentmi: stratégia; externé hodnotenie; atlas 2013, OP ĽZ; Integrovaný regionálny operačný program; Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 a Národná rámcová stratégia podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe.

Ďalším významným zdrojom pri tvorbe akčného plánu boli skúsenosti s doterajšou implementáciou stratégie, ako aj praktické skúsenosti nadobudnuté v predošlom období prostredníctvom projektov podporených na základe výzvy na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenie mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity v pôsobnosti USVRK, alebo aktivitami samosprávy a mimovládneho sektora v tejto oblasti.

Akčný plán v oblasti bývania pre obdobie rokov 2016 – 2018 vyčísľuje finančné nároky na plnenie jednotlivých opatrení a aktivít, ktoré predstavujú sumu 27 612 778,40 eur, z toho 6 047 357,67 eur zo štátneho rozpočtu.

Pri stanovovaní zodpovedných a spolupracujúcich subjektov bolo snahou zapojiť do prípravy a realizácie daných aktivít čo najširší okruh kompetentných subjektov v snahe posilniť komplexnosť a previazanosť, ako aj kvalitu realizovaných aktivít.

Akčný plán odráža širší odborný konsenzus zainteresovaných subjektov, pričom pri jeho príprave bol kladený dôraz na skutočnú obsahovú, finančnú i časovú realizovateľnosť jednotlivých navrhovaných aktivít. Z tohto pohľadu by mal predstavovať efektívny a relevantný programový rámec pre realizáciu intervencií v oblasti zlepšovania bývania a infraštruktúry pre obdobie rokov 2016 - 2018.

Globálny cieľ a čiastkové ciele pre D.2.3. oblasť bývania

Globálny cieľ:

Legislatívnou a analytickou podporou a konkrétnymi aktivitami znížiť rozdiely v dostupnosti bývania a základnej infraštruktúrnej vybavenosti medzi priemerom populácie v SR a Rómami a podporovať odstraňovanie ich rezidenčnej segregácie.

Čiastkové ciele:

Čiastkový cieľ č. 1

Zvýšiť podiel obyvateľov žijúcich v MRK v legálnych obydliach a na právne vysporiadaných pozemkoch.

Indikátor 1:                 Podiel obyvateľov žijúcich v MRK v legálnych obydliach v pomere k celkovému počtu obyvateľov MRK. 

Indikátor 2:                 Podiel legálnych obydlí v MRK v pomere k celkovému počtu ich obydlí v MRK. 

Indikátor 3:                 Podiel osídlení s MRK nachádzajúcich sa na právne vysporiadaných pozemkoch v pomere k celkovému počtu osídlení s MRK žijúcich na nevysporiadaných pozemkoch, kde je potrebná dodatočná legalizácia alebo odstránenie.

Čiastkový cieľ č. 2

Zvýšiť podiel obydlí v MRK s prístupom k základnej infraštruktúre a vybavenosti.

Indikátor 1:                  Podiel osídlení MRK s absenciou minimálne troch položiek základnej infraštruktúry k ich celkovému počtu (miera extrémneho vylúčenia segregovaných rómskych osídlení).

Indikátor 2:                 Počet rómskych obydlí so zlepšenými podmienkami bývania.

Indikátor 3:                  Podiel obydlí s legálnym pripojením k elektrickej sieti v MRK, v pomere k celkovému počtu obydlí MRK. 

Indikátor 4:                  Podiel obydlí v MRK, ktoré sú bez prístupu k odvádzaniu a čisteniu odpadových vôd, v pomere k ich celkovému počtu. 

Indikátor 5:                  Podiel osídlení MRK so štandardnou (spevnenou) prístupovou cestou, v pomere k ich celkovému počtu. 

Indikátor 6:                  Podiel obydlí v MRK, ktoré nemajú prístup odvozu odpadu, v pomere k ich celkovému počtu. 

Čiastkový cieľ č. 3

Skvalitniť podmienky bývania v MRK prostredníctvom sociálnej práce.

Indikátor 1:                 Počet individuálnych intervencií sociálnych pracovníkov (terénnych sociálnych pracovníkov a pracovníkov komunitných centier) v MRK v oblasti bývania.

Indikátor 2:                 Počet rodín/obydlí v MRK, ktorým bola sociálnymi pracovníkmi (terénni sociálni pracovníci a pracovníci komunitných centier) poskytnutá intervencia v oblasti bývania.

Čiastkový cieľ č. 4

Znížiť mieru priestorovej rezidenčnej segregácie obyvateľov MRK.

Indikátor 1:                 Podiel segregovaných osídlení MRK na ich celkovom počte.

Indikátor 2:                 Podiel obyvateľov v segregovaných osídleniach MRK na celkovom počte obyvateľov MRK.

Indikátor 3:                 Počet obyvateľov MRK zapojených do systémov prestupného bývania / desegregovaných v systéme prestupného bývania.

Indikátor 4:                 Priemerný počet obyvateľov na jedno obydlie v MRK (tzv. zjednodušený index podrozvinutosti).

Indikátor 5:                 Miera zníženia zadlženosti obyvateľov MRK zapojených do programu prevencie neplatičstva.

Čiastkový cieľ č. 5

Skvalitniť zber a analýzu dát o bývaní Rómov.

Indikátor 1:                 Počet systematicky sledovaných údajov o kvalite bývania a infraštruktúry v MRK.

Indikátor 2:                 Počet domácností v MRK zapojených do systematického sledovania údajov o kvalite bývania a infraštruktúry.

Indikátor 3:                 Počet interných a externých informačných databáz, ktoré sa aktualizovali v dôsledku realizácie aktivít projektu.

Čiastkový cieľ č. 6

Zvýšiť efektívnosť právnej úpravy v oblasti bývania sociálne vylúčených skupín obyvateľstva a skupín ohrozených sociálnym vylúčením.

Indikátor 1:                 Počet poberateľov príspevku na bývanie v MRK (dostupnosť príspevku na bývanie).

Indikátor 2:                 Počet obyvateľov v MRK čeliacich núteným vysťahovaniam.

Indikátor 3:                 Počet obyvateľov v MRK čeliacich núteným vysťahovaniam v dôsledku odstraňovania nelegálnych stavieb nezákonnou formou.

Indikátor 4:                 Počet obyvateľov v MRK s dlhmi na nájomnom v bytoch postavených s podporou z verejných zdrojov.

Čiastkový cieľ č. 7

Zvýšiť efektívnosť núdzových intervencií z verejných zdrojov v prípadoch mimoriadnych situácií.

Indikátor:                    Počet domácností, ktorým bola poskytnutá podpora z verejných zdrojov v prípade krajne nepriaznivej humanitárnej situácie.

Štruktúra akčného plánu pre D.2.4 oblasť bývania

Akčný plán v oblasti bývania napĺňa globálne a čiastkové ciele prostredníctvom 30 plánovaných aktivít, kategorizovaných v 10 tematizovaných opatreniach.

Navrhované aktivity pokrývajú takmer všetky problémové oblasti, spojené s bývaním sociálne vylúčenej rómskej populácie na Slovensku, pričom majú zároveň ambíciu riešiť do istej miery aj problémy, spojené s bývaním iných marginalizovaných skupín obyvateľstva. Jednotlivé opatrenia pristupujú k bývaniu nielen v úzkom rámci otázok infraštruktúry, ale aj v širšom koncepte súvisiacich otázok, spojených s kvalitou bývania.

Z hľadiska charakteru jednotlivých aktivít je možné ich rámcovo rozdeliť na aktivity, zamerané na priame zlepšovanie podmienok bývania a infraštruktúry v sociálne vylúčených lokalitách (najmä investičné aktivity), ďalej na aktivity smerujúce k zintenzívňovaniu a skvalitňovaniu sociálnych služieb súvisiacich s bývaním, skvalitňovaniu verejných politík v danej oblasti (tvorba metodík a analýz, evaluácia opatrení, zber a analýza dát) a skvalitňovaniu základných legislatívnych podmienok. S výnimkou aktivity 5.1.4 Analýza diskriminácie Rómov v oblasti bývania, ktorá sa týka aj integrovaných Rómov sú všetky aktivity zacielené primárne na obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít.

Opatrenia 1.1 a 1.2 sú zamerané na priame zlepšenie bytovej situácie, a to jednak prostredníctvom podpory modelu nájomného bývania (výstavba a svojpomocná výstavba nájomných bytov), ako aj postupnej legalizácie technicky vyhovujúcich obydlí v súlade so stavebným zákonom. Osobitný model, kombinujúci zlepšovanie podmienok bývania  so zvyšovaním finančnej gramotnosti predstavuje svojpomocná výstavba vlastníckeho bývania financovaná mikropôžičkami.

Kľúčovou otázkou legálnosti bývania a možností infraštruktúrneho rozvoja predmetných lokalít je problém právnych vzťahov k pozemkom a ich vysporiadanosti, ktorý je predmetom Opatrenia 1.3 a troch súvisiacich aktivít. 

Opatrenie 2.1 je v súlade so zdrojmi alokovanými v OP ĽZ navrhnuté na investičné aktivity, zlepšujúce jednotlivé aspekty infraštruktúrnej vybavenosti (inžinierske siete, prístupové cesty a komunálny odpad) marginalizovaných lokalít, pričom problematika dostupnosti pitnej vody je zahrnutá v Akčnom pláne pre oblasť zdravia.

Opatrenie 3.1 sleduje efektívnejšie využitie existujúcich kapacít sociálnej práce v oblasti zlepšovania podmienok bývania marginalizovaných skupín obyvateľstva, a to osobitne terénnych sociálnych pracovníkov a pracovníkov komunitných centier, ktorí sa v doterajšej praxi spravidla nemali možnosť venovať týmto otázkam dostatočne systematicky, prípadne odborne.

Opatrenie 4.1 je zamerané na budovanie systémov prestupného bývania, ako prostriedku individuálnej mobility obyvateľov sociálne vylúčených lokalít, pričom plánované aktivity zahŕňajú nielen investície do infraštruktúry, ale aj do súvisiacich sprievodných sociálnych služieb. Vzhľadom na viaceré otvorené otázky k podobe systému prestupného bývania, pomerne obmedzené skúsenosti s realizáciou tohto modelu a výška alokácie bola zvolená forma pilotného projektu, po skončení ktorého bude možné pristúpiť k budovaniu systémov prestupného bývania koncepčnejšie.

Opatrenie 4.2 je zamerané na prevenciu neplatičstva, nakoľko výdavky spojené s bývaním tvoria mnohokrát značnú časť rodinných rozpočtov marginalizovaných skupín obyvateľstva, resp. sú zdrojom ich zadlženia a exekúcií, ktoré končia dramatickým zhoršením podmienok bývania (odpojenie od energií, nútené vysťahovanie, nelegálny status bývania, atď.)  s devastačným dopadom na celkovú kvalitu života. 

Aktivity Opatrenia 5.1 sú zamerané na skvalitnenie verejných politik v širšom rámci, a to najmä z hľadiska poznania problému a jeho analýzy, t. j. budovania systému zberu a evaluácie dát v oblasti bývania Rómov. S rovnakým cieľom je plánovaná i komplexná evaluácia doterajších prístupov a programov podpory bývania marginalizovaných komunít.

Opatrenie 6.1 je zamerané na analýzu legislatívnych podmienok niektorých širších aspektov problematiky bývania, návrhu konceptu foriem sociálneho bývania a zohľadnenia poradenstva k poskytovaniu príspevku na bývanie ako podporného prointegračného opatrenia v oblasti udržateľnosti bývania. V súčasnosti prax ukazuje, že je potrebné aktualizovať definovanie modelu regulácie cien nájmu nájomných bytov, obstaraných z verejných zdrojov, určených ako byty pre príslušníkov MRK. Osobitnou otázkou je potreba regulácie podrobného postupu pri nútených vysťahovaniach, pri ktorých v praxi mnohé samosprávy postupujú v rozpore s medzinárodným právom porušujúc garantované základné ľudské práva.

Snahou Opatrenia 7.1 je vytvoriť základné predpoklady pre systematizáciu verejnej pomoci v prípade mimoriadnych živelných a obdobných situáciách, v reakcii na existujúcu roztrieštenosť rôznych nástrojov pomoci. Toto opatrenie je teda zároveň cielené na všetky skupiny obyvateľov Slovenskej republiky.