Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 26. máj 2020, utorok
 

O nás

O nás

Spišský archív v Levoči bol konštituovaný 1. 11. 2015 ako špecializované pracovisko Štátneho archívu v Prešove podľa zákona č. 266/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

Z histórie archívu

Spišský archív v Levoči je vlastne pokračovateľom bývalého archívu Spišskej župy. Možno ho zaradiť k najstarším a najzachovalejším historickým župným archívom na Slovensku. Hoci uchováva aj stredoveké písomnosti, prvá písomná zmienka o jeho existencii pochádza až z konca 16. storočia. V roku 1599 sa vykonala registrácia župných písomností v archíve, keď ich preberal nový podžupan. Archív bol v tom čase uložený v dvoch truhliciach, ktoré obsahovali 5 kníh, 12 listín a ešte pár iných písomností. Nemal vtedy stále sídlo, putoval od úradníka k úradníkovi, ktorý za neho zodpovedal. Postupne však v archíve písomností pribúdalo. Keď si župa pre svoje kongregácie a úradovanie zakúpila pred rokom 1720 v Levoči dom, umiestnila tam aj archív. Župa sporadicky v archíve dočasne a len na isté práce zamestnávala ľudí. Kvantitatívny nárast písomností v priebehu 18. storočia vyvolal potrebu zriadiť funkciu už stáleho župného archivára. V roku 1798 sa ním stal Alexander Váradi-Sakmári. Neskôr k nemu pribudol aj pomocný pracovník. Nasledujúci župní archivári a ich pomocníci sa venovali väčšinou preberaniu písomností od župných úradníkov,  registrovaniu spisov, ich usporadúvaniu, odpisovaniu protokolov, vyhotovovaniu archívnych pomôcok, atď. V rokoch 1911-1913 bol tzv. malý župný dom účelovo prestavaný pre potreby archívu a ostal sídlom archívu do súčasnosti (budova na Námestí Majstra Pavla č. 60). Začiatkom 50. rokov 20. storočia bol levočský župný archív začlenený do siete štátnych archívov ako pobočka Krajského (neskôr Štátneho) archívu v Košiciach. Od 1. 1. 1956 k tomuto archívu pribudla aj pobočka Pôdohospodárskeho archívu v Bratislave, ktorá mala sídlo v Turzovom dome v Levoči (Námestie Majstra Pavla č. 7). K významnej organizačnej zmene došlo 1. 7. 1969, keď sa levočská pobočka Štátneho archívu v Košiciach osamostatnila. V rokoch 1969-2002 tento archív fungoval pod názvom Štátny oblastný archív v Levoči. V roku 1990 mu k dvom doterajším budovám v Levoči pribudla tretia, na Námestí Majstra Pavla č. 61. Od 1. 12003 bol Štátny archív v Levoči začlenený do siete štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou. Organizačne patrili k nemu štyri pobočky so sídlami v Levoči (pre okres Levoča), v Poprade (pre okresy Poprad a Kežmarok), v Spišskej Novej Vsi (pre okresy Spišská Nová Ves a Gelnica) a v Starej Ľubovni (pre okres Stará Ľubovňa). Reformou siete štátnych archívov od 1. 11. 2015 sa Štátny archív v Levoči stal špecializovaným pracoviskom Štátneho archívu v Prešove, pričom bola k nemu pričlenená jeho bývala levočská  pobočka. V súčasnosti má archív k dispozícii tri archívne budovy s pracovňami a depotmi, vlastnú knižnicu, dve bádateľne, fotolaboratórium (slúži dnes aj ako digitalizačné pracovisko), reštaurátorský ateliér s kníhviazačskou dielňou a kultúrno-výchovnú miestnosť pre exkurzie. Po personálnej stránke je archív obsadený 12 odbornými pracovníkmi, z ktorých má polovica vysokoškolské vzdelanie.  

Súčasné úlohy archívu

Súčasné úlohy archívu sú definované zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona je archív odborné pracovisko, ktorého preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty.

Preberanie archívnych dokumentov možno definovať ako súhrn odborných činností, označovaných aj ako predarchívna starostlivosť, ktorými sa dopĺňa archívne dedičstvo. Uskutočňuje sa po vyraďovacom konaní od pôvodcov dokumentov, príp. akvizičnou činnosťou od vlastníkov dokumentov. Spišský archív v Levoči preberá dokumenty od štátnych a samosprávnych orgánov, od právnických osôb a osobností regionálneho významu so sídlom a pôsobnosťou v jeho historickom územnom obvode a v dnešnom levočskom okrese, ako aj od pôvodcov, ktorých určí Ministerstvo vnútra SR. Na úseku predarchívnej starostlivosti patrí archívu dozor nad písomnosťami 293 subjektov s registratúrnymi strediskami a 11 zriadenými archívmi, ktoré sa nachádzajú na území historického Spiša.

Evidencia dokumentov úzko súvisí s preberaním a jej účelom je získať a viesť presný prehľad o uložení, fyzickom stave a vlastníctve archívneho dedičstva, ako aj o prístupe k archívnym dokumentom. Pramenné bohatstvu archívu tvorí aktuálne 729 archívnych fondov a zbierok, čo predstavuje 5278 bm archívneho materiálu, písaného v staršom období prevažne v latinčine, nemčine a maďarčine. Najstaršia listina v archíve pochádza z roku 1248.

Ochrana archívnych dokumentov je komplex odborných činností na ich zachovanie a ochranu pred odcudzením a poškodením. Delí sa na preventívnu (zabezpečenie proti požiarom, vlámaniu, mikrofilmovanie, digitalizovanie, xeroxovanie, atď.), konzervovanie a  reštaurovanie. Za týmto účelom má archív zriadené od roku 1973 fotolaboratórium, resp. dnes aj digitalizačné pracovisko a od roku 2004 reštaurátorský ateliér. Tieto zariadenia archívu saturujú požiadavky ochrany dokumentov spravovaných štátnymi archívmi z východného Slovenska. Vo filmotéke archívu sa nachádza 830 konzervačných kotúčov mikrofilmu (831147 políčok) s kópiami dokumentov a verejnosť má na štúdium k dispozícii  560 kotúčov na 282541 políčkach mikrofilmu. Prevažnú časť z nich tvoria kópie záznamov z cirkevných matrík z územia Spiša z rokov 1599-1950. Reštaurátorský ateliér vykazuje doposiaľ konzervovanie a reštaurovanie 101 knižných dokumentov a 2806 ďalších jednotlivín (listín, pečatí, máp, plánov, listov, spisov) z 15. – 20. storočia. 

Sprístupňovanie archívnych dokumentov je súhrn odborných činností, ktorých účelom je umožnenie prístupu verejnosti k informáciám, ktoré obsahujú. Môže sa to diať rôznou formou, najčastejšie usporiadaním, inventarizovaním a katalogizovaním. Ich výsledkom je príprava archívnych pomôcok pre verejnosť – súpisov, inventárov, katalógov, registrov a sprievodcov k spracovávaným archívnym fondom a zbierkam. Spracovanosť archívnych dokumentov v Spišskom archíve v Levoči dosahuje v súčasnosti približne 73 %. K najrozsiahlejším a najpočetnejším súborom v archíve patria písomnosti administratívnych, súdnych, školských a cirkevných inštitúcií, hospodárskych a lesných podnikov, šľachtických rodov a panstiev, ale tiež fondy rodinné, osobné a archívne zbierky.

            Z administratívnych fondov je obsahovo najdôležitejším Spišská župa (1314-1922), ktorá zároveň predstavuje najrozsiahlejší súbor v archíve (695,30 bm). Fond je kompletne inventarizovaný, takže bádatelia tu majú k dispozícii 6 zväzkov moderných archívnych pomôcok – čiastkových inventárov. Tieto písomnosti dopĺňajú fondy 8 slúžnovských úradov, ktoré existovali na Spiši v rokoch 1850-1922. Ďalšie dva významné fondy administratívneho charakteru pochádzajú z výsadných území na Spiši: Provincie XVI spišských miest (1420-1876) a Stolice X spišských kopijníkov (1385-1803). Ide o jedinečné fondy, ktoré na Slovensku nemajú obdobu. Archív ako depozity spravuje aj fondy magistrátov miest Levoče (1302-1922) a Gelnice (1432-1922). Kým prvý je čiastočne usporiadaný (písomnosti do roku 1789), druhý sa v súčasnosti inventarizuje. 

            Z fondov justičných inštitúcií je potrebné spomenúť najmä Župný súd v Levoči (1850-1961), Krajský súd v Levoči (1872-1949), Štátne zastupiteľstvo v Levoči (1900-1949) a viaceré fondy retribučných ľudových súdov z rokov 1945-1947. Z fondov bezpečnostných zložiek štátu sú početne zastúpené četnícke, resp. žandárske veliteľstvá a stanice, ktoré pôsobili v rokoch 1919-1945. Väčšina z nich sú verejnosti prístupné inventármi.

            Zo školských fondov najväčší záujem u bádateľov budia písomnosti historických stredných škôl na Spiši: učiteľských akadémií v Spišskej Kapitule (1852-1949), v Spišskej Novej Vsi (1871-1950) a v Levoči (1919-1950), gymnázií v Kežmarku, Levoči a Spišskej Novej Vsi z rokov 1761-1953. Špecialitou archívu sú školy a ústavy pre nevidiacich v Levoči. Väčšina z týchto súborov je už usporiadaná, a teda aj verejnosti prístupná. 

            Medzi fondmi zaniknutých hospodárskych podnikov sú najrozsiahlejšie Závody ťažkého strojárstva v Prakovciach (1945-1994) a Pozemné stavby v Poprade (1847-1990). Zo štátnych podnikov lesohospodárskeho charakteru povojnového obdobia sú početne zastúpené lesné závody zo Spiša a Gemera.

            Dôležitú skupinu v archíve predstavujú depozity fondov cirkevných inštitúcií. Okrem Spišského biskupstva (1550-1900) sú to najmä Spišské prepoštstvo (1248-1776) a Súkromný archív Spišskej kapituly (1250-1948), ktoré obsahujú stovky stredovekých listín do roku 1526. Tie sa môžu kvôli ich ochrane v zmysle zákona predkladať bádateľom na štúdium iba v kópiách.

            Z fondov pochádzajúcich z činnosti šľachtických rodov a ich panstiev k najvýznamnejším po obsahovej stránke patria archívy Andrášiovcov z Betliara (1569-1948) a Krásnej Hôrky (1290-1948), Čákiovcov z Hodkoviec (1550-1943), Bijacoviec (1713-1945) a Spišského Hrhova (1715-1945), Máriášiovcov zo Spišského Hrušova (1308-1962), Horvát-Stančičovcov zo Strážok (1298-1973) a Wielandovcov z Markušoviec (1837-1944). Väčšina z nich je verejnosti sprístupnená archívnymi pomôckami.

Početnú a obsahovo významnú skupinu archívnych súborov tvoria fondy ďalších spišských rodín, napr. Probstnerovcov z Novej Ľubovne a Jakuban, Sponerovcov z Veľkej Lomnice, Váradi-Sakmáriovcov z Lučivnej, ale tiež osobné fondy významných jednotlivcov, napr. lekára a zakladateľa röntgenológie v Uhorsku Belu Alexandra, jazykovedca Pavla Hunfalvyho, historikov Valentína Kalinaya, Jozefa Špirka, Samuela Webera, atď.

Archív venuje značnú pozornosť aj zbierkovej činnosti. V súčasnosti eviduje 9 zbierok archívnych dokumentov. Najvýznamnejšou a verejnosťou najžiadanejšou (najmä genealógmi) je Zbierka cirkevných matrík z územia Spiša, ktorú tvorí 1063 zväzkov kníh, zachytávajúcich narodenie, sobáš a úmrtie Spišiakov z rokov 1599-1950. Z ďalších zbierok sú hojne využívané zbierky máp a plánov (1711-1996), pohľadníc zo Spiša (1870-1990), fotografií (1870-1980) a pečatidiel (1406-1918).