Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 19. september 2018, Streda
 

O nás

     Štátny archív v Prešove patrí do  siete štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Do územného obvodu  Štátneho archívu v Prešove patrí špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči, pracovisko Archív Bardejov, pracovisko Archív Humenné, pracovisko Archív Poprad, pracovisko Archív Stará Ľubovňa, pracovisko Archív Svidník a pracovisko Archív Vranov nad Topľou.

     Archív je odborným pracoviskom, ktorý vykonáva predarchívnu starostlivosť, rozhoduje o vyraďovaní registratúrnych záznamov, preberá , eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty, vypracúva archívne pomôcky, vykonáva štátny odborný dozor. Umožňuje prístup k archívnym dokumentom, k archívnym pomôckam a k evidencii archívnych dokumentov. Spravuje archívny informačný systém prostredníctvom informačného systému Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a aplikačného programového vybavenia AFondy, vypracúva programy vyhotovovania konzervačných kópii archívnych dokumentov, podieľa sa na výskume v oblasti archívnictva a na propagovaní archívneho dedičstva.

     Štátny archív v Prešove vznikol 1. novembra 2015 na základe zákona č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (novela zákona č. 266/2015 Z.z. z 30.09.2015) zlúčením Štátneho archívu v Prešove na Slanskej ulici č. 31 a Štátneho archívu v Prešove pobočka Prešov na Slovenskej ulici č. 40.

 

Z histórie  bývalého Štátneho archívu v Prešove na Slanskej ulici č.31

      Za predchodcu  bývalého Štátneho archívu v Prešove môžeme považovať archív Šarišskej  stolice, o ktorom máme písomnú zmienku už v roku 1698. O polstoročie neskôr, už máme správu o registrácii  písomností, keď v roku 1750 stolica poverila usporiadaním stoličných písomností pochádzajúcich z rokov 1560 – 1750 Jána Zátureckého.

     V roku 1783 bol zriadený stoličný (župný) archív. V roku 1809 použili pre potreby archívu bývalú väzenskú kaplnku v Župnom dome na dnešnej Slovenskej ulici, kde bol materiál uložený  až do roku 1944. V rokoch 1856 až 1918 patril župný archív do právomoci krajskej Súdnej stolice v Prešove.  Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bolo mnoho archívneho materiálu odvezeného do Maďarska a archív bol značne poškodený. Prvý župan ustanovil v roku 1919 za archivára penzionovaného obvodného notára Ignáca Bartošíka,ktorý spravoval archív do roku 1932 a bol posledným župným archivárom. Po reorganizácii štátnej správy   a zániku Šarišskej župy v roku 1922 prevzal materiál do svojej úschovy Okresný úrad v Prešove. Podľa hlásenia Župného úradu Šarišsko-zemplínskej župy  bol archívny materiál v roku 1943 uložený až na piatich miestach v štyroch rôznych budovách v Prešove (Karaffova väznica, Kumšt, Okresný úrad, Župný úrad). V auguste 1944 bola časť archívneho materiálu na rozkaz ministra vnútra evakuovaná do Banskej Bystrice, časť mala byť uložená v miestnostiach na Kalvárii a v januári 1945 časť odviezli do Ružomberka a Popradu. Písomnosti, ktoré ostali v župnom dome boli značne poškodené pri bombardovaní Prešova  19. decembra 1944. Okresný národný výbor, ktorý sídlil v župnom dome po skončení vojny poveril Júliusa Szinyeiho a Karola Prattingera vykonať najnutnejšie práce na záchranu písomností.

     Zachované písomnosti  Šarišskej župy a Šarišsko-Zemplínskej župy sa v roku 1949 stali základom pre novozriadený Krajský archív v Prešove (podľa výnosu Povereníctva vnútra   č. 368/3-29/9-49 z 29. septembra). 1.októbra 1954 bol na základe nariadenia č. 29/1954 Zb. zriadený Štátny archív v Prešove. Ten prevzal všetky fondy a písomnosti Krajského archívu, jeho zamestnancov a aj sídlil v pôvodnej budove. Vyhradené miestnosti v župnom dome pre nový materiál už nepostačovali, takže priestorové problémy boli vyriešené v roku 1958 pridelením a adaptovaním traktu na prvom poschodí v budove bývalého Evanjelického kolégia na námestí, kde archív sídlil až do roku 1993.

     Organizácia archívov bola vždy spätá s organizáciou štátnej správy, takže jej reorganizácie sa odrazili na  štruktúre archívov. V roku 1960 bol zrušený Prešovský kraj, ktorý bol včlenený do Východoslovenského kraja. Štátny archív v Prešove  prestal existovať ako samostatný archív a stal sa pobočkou Štátneho archívu v Košiciach. Ako pobočka fungoval do roku 1969, kedy pri územnej reorganizácii v súvislosti so vznikom federatívnej republiky sa od 1.júla 1969 stal samostatným Štátnym archívom v Prešove. Po prijatí zákona Slovenskej národnej rady č. 149/1975 bol v roku 1976 premenovaný na Štátny oblastný archív v Prešove a pod týmto názvom pôsobil až do konca roku 2002. Archív stále sídlil v budove Kolégia, ktorá však priestorovo a kapacitne nevyhovovala potrebám stále sa rozrastajúcich archívnych fondov. V 80-tych rokoch 20. stor. vybrali pre Štátny oblastný archív budovu bývalého kláštora františkánov v Nižnej Šebastovej. V účelovo adaptovanej budove kláštora sídlil štátny archív od roku 1993, pričom od roku  1997 sa  budova archívu stala vlastníctvom Ministerstva vnútra SR.

 

 Z histórie bývalého Štátneho archívu v Prešove pobočka Prešov na Slovenskej ulici č. 40

       Štátny archív v Prešove pobočka Prešov vznikol premenovaním Štátneho okresného archívu v Prešove na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. Štátny okresný archív v Prešove bol zriadený 15. júna 1960 na základe uznesenia rady ONV v Prešove.  Do Štátneho okresného archívu v tom istom roku bol včlenený  Mestský archív v Sabinove a Mestský archív v Prešove. Do 31. decembra 2002 bol odborným zariadením Okresného úradu v Prešove. Sídlil v prenajatých priestoroch historickej budovy župného domu na Slovenskej ulici č. 40 v Prešove.

    Mestský archív v Prešove, ktorý bol včlenený do Okresného archívu má bohatú a dlhodobú minulosť. Časť archívneho materiálu bola zničená častými požiarmi. Krušné časy zažil archív počas II. svetovej vojny. Archívny materiál mal byť vysťahovaný do múzea v Martine. Mesto nestihlo vykonať túto povinnosť, a tak v roku 1945 komando SS chcelo vysťahovať archív do Ružomberka a potom do Opavy.  Jednalo sa o tri vagóny vzácneho archívneho materiálu. Dva vagóny boli pri bombardovaní zničené a do Prešova po strastiplnej ceste sa vrátila len malá časť archívnych dokumentov. Umiestnili ich na radnici mesta v tzv. Caraffovej väznice, ktorá slúžila archívu ako depozit do roku 2006.

    Prvým archivárom v Štátnom okresnom archíve bol Ján Špyrka, ktorého menovala rada ONV v Prešove. Ďalšími riaditeľmi boli: Ján Karpenci, Štefan Varga, Jozef Šarišský, Ágnes Vargová, PhDr. Ferdinand Uličný ml. a Mgr. Ľubica Kováčová.

     Počiatočné obdobie archívu bolo obdobím zachraňovania a sústreďovania archívnych fondov. Písomnosti sa skladovali v spisovniach, v pivniciach, na pôjdoch. Bolo ich treba pozbierať, očistiť a spracovať, vytriediť a usporiadať, aby archivár vedel, čo obsahuje jednotlivý fond a vedel ho použiť pre bádateľov a pre dožiadanie stránky. V Štátnom archíve v Prešove pobočka Prešov sa nachádzal archívny materiál zo štyroch miest: Prešova, Sabinova, Veľkého Šariša a Lipian.

    Priestory archívu boli kapacitne nedostačujúce, vlhké, napadnuté plesňou. Vyše 20 rokov sa archív  snažil o získanie nových, či rozšírenie starých priestorov. V roku 2003  získal do vlastníctva priestory pre náš archív na Masarykovej ulici v Prešove / bývalé prešovské kasárne /, ale peniaze na začatie projektovej dokumentácie, či rekonštrukcie budovy sa dodnes nenašli, pričom by vyriešili kapacitné problémy obidvoch archívnych budov v Prešove.

     V súčasnosti Štátny archív v Prešove sídli na Slovenskej ulici č. 40. Eviduje 913 archívnych fondov v rozsahu 3889,065 bm (bežných metrov).

     K najcennejším archívnym fondom  patria archívy šľachtických rodov, Magistrát mesta Prešova a Sabinova, či písomnosti Evanjelického kolégia. Pre poznanie dejín východného Slovenska  sú cenné písomnosti fondu Šarišská župa, ktoré dokumentujú vývoj regiónu od roku 1558 do roku 1922. Novšie dejiny osvetľujú  písomnosti fondov Šarišsko – zemplínska župa, Slúžnovské úrady, Krajský národný výbor do roku 1960, Okresný národný výbor, Miestne národné výbory či fondy Okresného a Mestského úradu v Prešove. Zvlášť vyhľadávané sú cirkevné matriky za účelom genealogického bádania či fondy cechov.

     Veľký záujem u študentov je štúdium archívnych dokumentov z Cechov mesta Prešova a z Cechov mesta Sabinova. Ide hlavne o artikuly cechov, zápisnice zo zasadnutí, výučné listy, pracovné vysvedčenia, či vandrovné knižky.

      Najviac bádateľov študuje fond Okresný úrad a Mestský úrad v Prešove /1923-1944/ hlavne medzivojnové obdobie a počiatky druhej svetovej vojny. Okrem toho bádatelia pri písaní regionálnych dejín využívajú fondy notárskych úradov, mestských a miestnych národných výborov, škôl, ktoré sú zachované skoro z každej obce. Zaujímavosťou pre bádateľov je aj štúdium spolkov napr. kolkársky, korčuliarsky, lovecký a záujmových organizácii , hlavne telovýchovných jednôt. Veľký záujem je aj o štúdium z dejín ďalšej štátnej správy ako sú fondy daňových úradov, daňových správ. V oblasti hospodárskej sú to podniky rôzneho priemyslu, družstvá a výrobné družstvá. Hoci z podnikov a družstiev sa nám zachovalo malé množstvo archívneho materiálu, pri písaní dejín mesta, obce sú cenným materiálom. Najviac bádateľov okrem našich sme mali z Čiech, Maďarska, USA, Izraela, Nemecka, Ukrajiny.

     Okrem bádateľne v najväčšej miere navštevujú občania archív za účelom získania správnej informácie, či už sa to týka stavebného, kolaudačného rozhodnutia, pozemnoknižnej agendy z Okresného súdu v Prešove  a z Okresného súdu v Sabinove .  

    Súčasťou práce archivárov je aj prezentovať sa na výstavkách, či formou exkurzií, školení, ktoré sú zdarma. Organizujeme ich každý štvrtok a piatok. Na exkurzie je potrebné sa prihlásiť 2 týždne pred jej uskutočnením, pretože záujem zo strany škôl je obrovský. Študenti tu poznávajú históriu svojho mesta, obce. Okrem spomínaných fondov žiakov, či študentov zaujímajú často perličky zo života, ktoré sú v obecných, školských kronikách, či pamätných knihách. Náš archív vlastní dostatočné množstvo kroník a pamätných kníh, no stále sa usiluje o získanie ďalších kroník, ktoré sa „stratili“ a sú uložené u občanov doma.

     Všetky fondy, ktoré máme sa nedajú vymenovať v tejto časti, ale náš archív neustále aktualizuje  Informatívneho sprievodcu po archívnych fondoch, ktorý je k nahliadnutiu a tam si každý nájde všetky fondy, časové obdobie, stav spracovania.

     Práca archivára spočíva od čítania listín, triedenia, usporiadania, inventarizovania, vyraďovania registratúrnych záznamov, preberania archívnych dokumentov a množstvo ďalšej činnosti, ale najväčšie bohatstvo u archivára je jeho láska k práci. Tak môže chrániť kultúrne dedičstvo a skvosty nášho mesta a obce. Môže ho rozdávať iným ľuďom prostredníctvom bádania, výstav, prednášok. Ale tento materiál si zaslúži aj lepší stánok, občas  zreštaurovať tú knihu, listinu a nato sú potrebné peniaze, ktoré archivár nemôže sám získať.