Polícia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 18. november 2017, Sobota
 

Extrémizmus

Pojem „ Extrémizmus“ nie je v právnom poriadku na Slovensku  definovaný. Vymedzuje ho koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019 ako konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobí na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. Druhou charakteristickou črtou extrémizmu a s ním spájaných aktivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľudsko-právnymi dokumentmi, alebo sa snaží svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť. Za ďalšie charakteristické znaky extrémizmu považujeme snahu o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práva slobôd pre určité skupiny obyvateľstva, definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia namiereného voči názorovým či politickým oponentom alebo ich majetku. Extrémizmus sa delí na pravicový, ľavicový, náboženský a extrémizmus zameraný na jednu otázku (ekologický, separatizmus a pod.)

Kriminalitou extrémistov a kriminalitou extrémistických skupín sa vo všeobecnosti rozumejú trestné činy a iná protispoločenská činnosť s extrémistickým prvkom, vrátane trestných činov a priestupkov motivovaných rasovou či národnostnou neznášanlivosťou, alebo spáchaných priaznivcami extrémistických skupín, a to bez ohľadu na konečnú trestnoprávnu kvalifikáciu jednotlivých prípadov.

Základným dokumentom v boji proti extrémizmu je Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019 (PDF, 472 kB), ktorá bola schválená 18. marca 2015 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 129, ktorej účelom je efektívny, aktívny a multidisciplinárny boj proti radikalizácii a extrémizmu, jeho prejavom a sympatizantom, ale najmä spoločenským dôsledkom. V konečnom dôsledku ide hlavne o nastavenie mechanizmov, ktorými sa budú zabezpečovať úlohy súvisiace s ochranou ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, za spolupráce nielen orgánov verejnej moci, ale v neposlednom rade aj účasťou občianskej spoločnosti, či už akademickej obce, mimovládnych organizácií, médií či jednotlivých občanov.