Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 13. december 2017, Streda
 

Oblasť nediskriminácie

Agentúra Európskej únie pre základné práva (ďalej len „Agentúra FRA“) v roku 2011 realizovala prieskum, podľa ktorého sa viac ako 40% opýtaných Rómov v priebehu posledných 12 mesiacov cítili byť diskriminovaní na základe svojho etnického pôvodu[1]. Až 84% opýtaných nepozná inštitúciu poskytujúcu pomoc obetiam diskriminácie. Rovnako aj majoritná spoločnosť vníma diskrimináciu Rómov ako rozšírenú, čo potvrdzujú aj výsledky prieskumu Európskej komisie Eurobarometer[2], zamerané na vnímanie diskriminácie na základe etnického pôvodu v spoločnosti. Podľa zistení z roku 2015 diskrimináciu za rozšírenú na Slovensku považovalo 46% respondentov, pričom ide o mierny nárast oproti predchádzajúcemu prieskumu (44% v roku 2012). Výsledky týchto aj iných, výskumov potvrdzujú, že na Slovensku existuje vysoká miera diskriminácie Rómov, sprevádzaná nízkou mierou informovanosti o možnostiach ochrany pred diskrimináciou a obmedzenými možnosťami jej vymožiteľnosti v praxi.

Potvrdil to aj experiment Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií Slovenskej republiky (ďalej len „IFP MF SR“), kedy od júla do septembra 2014 bolo odoslaných 124 fiktívnych žiadostí o zamestnanie, z toho polovica žiadostí bola od uchádzačov s menami a priezviskami, ktoré sa dali považovať za rómske. Zistenie bolo, že iba 17% z uchádzačov s rómskymi priezviskami dostalo pozvanie na pohovor oproti 40% uchádzačov s nerómskymi priezviskami.  IFP MF SR konštatoval, že Rómov na trhu práce znevýhodňuje slabá pracovná skúsenosť, nízke vzdelanie a predsudky zamestnávateľov voči Rómom [3].

Novela zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (antidiskriminačný zákon). Novela účinná od 1. apríla 2013, okrem iného zásadne upravuje inštitút dočasných vyrovnávacích opatrení (ďalej len „DVO“). Podľa § 8a  uvedeného zákona orgány verejnej správy alebo iné právnické osoby môžu prijať dočasné opatrenia smerujúce k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi. Zákon zároveň vyžaduje, aby boli všetky prijaté DVO priebežne monitorované, vyhodnocované a zverejňované s cieľom prehodnotenia opodstatnenosti ich ďalšieho trvania a podávať správy Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva (ďalej len „SNSĽP“) o týchto skutočnostiach. DVO sú v praxi implementované len výnimočne, väčšinou bez primeraného odborného povedomia a často bez identifikácie skutočnosti, že ide o DVO. Rovnako výnimočné sú aj hlásenia o prijímaní DVO podávané SNSĽP.

Doterajšie uplatňovanie antidiskriminačnej legislatívy na Slovensku je  nedostatočne inštitucionálne zabezpečené špecializovanými službami (právna pomoc alebo iné podporné služby) pre osoby ohrozené niektorou z foriem diskriminácie, čo má za následok obmedzené uplatňovanie súdnej ochrany v konaniach vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovného zaobchádzania. Z pohľadu Rómov je existencia bezplatnej a geograficky dostupnej pomoci osobitne dôležitá, pretože ide v mnohých prípadoch o osoby postihnuté generačnou chudobou.

Viaceré prieskumy naznačujú, že rómske ženy a dievčatá často čelia viacnásobnej diskriminácii. Táto téma si vyžaduje väčšiu pozornosť nielen výskumných inštitúcií ale aj tvorcov verejných politík.

Na druhej strane je potrebné cielené zvyšovanie odborných znalostí o predchádzaní diskriminácie u aktérov rozhodovania, a to ako na strane verejnej správy, tak aj v súkromnom sektore, najmä u zamestnávateľov. Rómovia sú na Slovensku vnímaní prostredníctvom hlboko zakorenených stereotypných postojov, ktoré môžu viesť u aktérov rozhodovania k subjektívnym rozhodnutiam bez schopnosti alebo ochoty identifikovať diskriminačné konanie. Kontinuálne senzibilizačné a vzdelávacie aktivity pre aktérov rozhodovania zamerané na znižovanie a predchádzanie diskriminácie Rómov a paralelné zvyšovanie informovanosti a právneho povedomia Rómov o možnostiach ochrany pred diskrimináciou sú preto mimoriadne dôležité.

Súčasťou zmierňovania diskriminácie Rómov by mali byť aj preventívne opatrenia zamerané na posilnenie vzájomnej tolerancie a dialógu medzi Rómami a majoritnou populáciou, ako aj na včasné riešenie napätia medzi oboma skupinami populácie.

Globálny cieľ a čiastkové ciele

Zvýšiť účinnosť ochrany Rómov pred diskrimináciou a nerovným zaobchádzaním.

Indikátor 1.:    Podiel Rómov, ktorí sa cítia byť diskriminovaní na základe svojho etnického pôvodu.[4]

Indikátor 2.:    Podiel Rómov, ktorí sa cítia byť diskriminovaní na základe svojho etnického pôvodu a nahlásili svoju diskrimináciu príslušným inštitúciám[5], alebo inej inštitúcii, ktorá im môže pomôcť riešiť ich diskrimináciu.

Indikátor 3.:    Pomer právoplatných súdnych rozhodnutí vo veci diskriminácie na základe príslušnosti k rómskemu etniku[6] a podaní alebo oznámení polícii o diskriminácii na základe príslušnosti k rómskemu etniku.

Čiastkový cieľ č.  1

Zabezpečiť prepojenosť akčných plánov Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020[7] (ďalej len „stratégia“) a iných akčných plánov[8],  týkajúcich sa rovného zaobchádzania; monitorovať a vyhodnocovať ich výsledky z hľadiska predchádzania diskriminácie Rómov.

Indikátor 1.:    Počet aktivít zabezpečujúcich prepojenosť opatrení Akčných plánov týkajúcich sa rovného zaobchádzania a ich vyhodnotenia z hľadiska potenciálu predchádzať diskriminácii Rómov. [9]

Čiastkový cieľ č.  2

Zvýšiť úroveň poznania a zlepšiť informovanosť o diskriminácii Rómov.

Indikátor 1.:    Počet účastníkov aktivít zameraných na zvyšovanie citlivosti a vzdelávanie aktérov.

Čiastkový cieľ č.  3

Zabezpečiť účinnú ochranu Rómov pred diskrimináciou.

Indikátor 1.:    Počet hlásení o prijatí DVO evidovaných SNSĽP.

Indikátor 2.:    Počet prípadov, kedy je obetiam diskriminácie (diskriminovaným) poskytnutá bezplatná právna pomoc (advokáti, mediátori, SNSĽP, Verejný ochranca práv (ďalej len „VOP“)[10].

Indikátor 3.:    Počet evidovaných sťažností na diskrimináciu z hľadiska etnicity na SNSĽP, VOP a  Inšpektorát práce, Štátna školská inšpekcia, Štátna obchodná inšpekcia a iné.

Čiastkový cieľ č.  4

Posilniť toleranciu prostredníctvom vytvorenia priestoru na vzájomné porozumenie, dialóg a riešenie konfliktov medzi rómskou a väčšinovou populáciou.

Indikátor 1.:    Podiel ľudí v spoločnosti vnímajúcich existenciu diskriminácie na základe etnického pôvodu. Vnímanie diskriminácie na základe etnického pôvodu v spoločnosti. [11]

Indikátor 2.:    Podiel lokalít s podielom rómskej populácie nad 50% celkovej populácie obce[12], v ktorých pracuje nejaký inštitút (nástroj) signalizovania a včasného riešenia konfliktov.

Štruktúra akčného plánu

Cieľom akčného plánu je prispieť k napĺňaniu globálneho cieľa pre oblasť nediskriminácie, a to „Zvýšiť účinnosť ochrany Rómov pred diskrimináciou a nerovným zaobchádzaním“. Tematicky je rozčlenený do štyroch čiastkových cieľov, ktoré smerujú k postupnému odstraňovaniu diskriminácie Rómov.

Čiastkový cieľ 1. smeruje k zabezpečeniu prepojenosti akčných plánov stratégie a iných akčných plánov týkajúcich sa rovného zaobchádzania. Účinné zabezpečenie rovného zaobchádzania a predchádzania diskriminácii predpokladá komplexný medzisektorový prístup, preto je nevyhnutné podporovať spoluprácu a koordináciu.

Pre komplexný pohľad na problém diskriminácie rómskej populácie sú potrebné intenzívne a cielene orientované výskumy na zmapovanie súčasného stavu s cieľom primerane nastaviť vzdelávacie a informačné kampane pre konkrétne cieľové skupiny. Tejto oblasti sa venuje čiastkový cieľ 2. Definuje, že je nevyhnutné s primeranou pozornosťou realizovať aj informačné aktivity zamerané na Rómov s cieľom zvýšenia informovanosti o prevencii diskriminácie a spôsoboch ochrany pred ňou. Pre plnenie tohto cieľa sú k dispozícii rôzne dotačné schémy ako aj Európske štrukturálne a investičné fondy (ďalej len „EŠIF“) (predovšetkým prostredníctvom Operačného programu Ľudské zdroje).

Súčasná podoba antidiskriminačnej legislatívy v Slovenskej republike (ďalej len „SR“) zodpovedá modernej európskej legislatíve, ale jej potenciál pri presadzovaní princípu rovnosti v praxi nie je zatiaľ v plnom rozsahu využitý.

Čiastkový cieľ 3. definuje aktivity potrebné na zlepšenie vymožiteľnosti antidiskriminačnej legislatívy a  uplatňovanie nediskriminácie v praxi. Výzvou je poskytovať dostupnú a kvalitnú právnu pomoc pre Rómov vo veciach porušenia antidiskriminačnej legislatívy. V prípade Rómov dochádza k viacnásobnej diskriminácii nielen z dôvodu etnickej identity, ale aj pohlavia, veku či sociálneho postavenia, čo je nevyhnutné eliminovať.

Čiastkový cieľ 4. sa venuje podpore rozvoja identity a menšinovej kultúry a jej prezentácia verejnosti napomôže odbúravať negatívne stereotypy a budovať toleranciu, čo môže preventívne pôsobiť proti diskriminácii. V lokalitách, kde vzrastá napätie medzi rómskou a ostatnou populáciou je nevyhnutné podporovať komunitnú mediáciu ako prevenciu eskalácie konfliktov.

Akčný plán pre D.2.6 oblasť nediskriminácie stanovuje na základe konzultácií so zainteresovanými subjektmi aj indikatívne sumy potrebné na realizáciu jednotlivých opatrení. Ide o zdroje identifikované v štátnom rozpočte, vrátane zdrojov EŠIF. Celkový indikatívny rozpočet bol stanovený na 51 378 945,45 eur z toho z EŠIF 36 482 786,98 eur (k tomu spolufinancovanie k EŠIF zo štátneho rozpočtu 9 864 915,47 eur). Indikatívny rozpočet financovaný zo štátneho rozpočtu 4 762 660 eur alokovaného v rozpočte Ministerstva vnútra SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva spravodlivosti SR a Úradu vlády SR ( predovšetkým z Programu Kultúra národnostných menšín).



[2] Special Eurobarometer 437 “Discrimination in the EU in 2015”.

[3] http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9887.

[4] Napr. prieskum EU-MIDIS realizovaný Agentúrou FRA, kde sa očakáva sa, že budú zverejnené výsledky prieskumu EU-MIDIS II za rok 2016, ktorý bude obsahovať aj aktuálne hodnoty ukazovateľov použitých v rámci prieskumu Roma Pilot Survey v roku 2011. Opakovanie prieskumu s využitím rovnakých ukazovateľov (EU-MIDIS III) je naplánované na rok 2019.

[5] Napr. Verejný ochranca práv, Štátna školská inšpekcia, Slovenská obchodná inšpekcia a iní.

[6] Zdrojom údajov môže byť databáza www.judikaty.info, resp. MS SR.

[7] Aktualizované akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016 - 2018 pre oblasti: D.2.1 Oblasť vzdelávania, D.2.2 Oblasť zamestnanosti, D.2.3 Oblasť zdravia, D.2.4 Oblasť bývania a nový akčný plán pre oblasť D.2.5 Oblasť finančného začlenenia, schválené ako uznesenie vlády č. 87/2017 z 22. februára 2017 http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/910.

[8] Predovšetkým:

Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie na roky 2016 -2019, schválený ako uznesenie vlády č. 12/2016 z 13. januára 2016. http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25270

Akčný plán predchádzania a eliminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie na roky 2016-2018, schválený ako uznesenie vlády č. 5/2016 z 13. januára 2016. http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25250

Akčný plán ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 – 2020, schválený ako uznesenie vlády č. 492/2016 z 26. októbra 2016. http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26018

[9]  Zdrojom dát  môže byť aj  Hodnotiaca správa o prepojenosti akčných plánov týkajúcich sa rovného zaobchádzania a akčných plánov stratégie  pre integráciu Rómov.

[10]  Zdrojom dát môžu byť podporené projekty.

[11] Napr. prieskum Európskej komisie Eurobarometer „Discrimination in the EU, ktorý sa vykonáva v trojročných intervaloch. Najbližšie opakovanie je naplánované na rok 2018.

[12] Podľa Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013.