Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 27. máj 2020, streda
 

O nás

O nás

      Zákonom č. 266/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach sa bardejovský archív od 1.11.2015 stal súčasťou Štátneho archívu v Prešove ako jeho pracovisko.

 

Z histórie archívu

     Existencia archívu siaha až do stredoveku. S narastajúcim významom mesta priamo úmerne narastalo aj množstvo písomností, ktoré si vyžadovali dobrú orientáciu. Mimoriadnu pozornosť mestská rada venovala privilegiálnym listinám a už v r. 1487 pre ich úschovu vyčlenila kaplnku sv. Barbory v kostole sv. Egídia. Po ukončení výstavby radnice v r. 1511 boli privilégiá a ďalšie písomnosti uložené v osobitnej miestnosti nachádzajúcej sa vedľa radnej siene a v špeciálnej skrini  vyhotovenej pre  archívne účely. 

     Počas nasledujúcich troch storočí bola mestskému archívu šťastena priaznivo naklonená, pretože obdobia vojen a požiarov  prežil bez väčšej ujmy. K prvému známemu usporiadaniu dokumentov došlo v r. 1835, kedy mestský notár Štefan Fábry v spolupráci s lekárnikom Emanuelom Krinnerom rozdelili spisový materiál na dve veľké skupiny a to privilégia a missiles. V rámci týchto skupín boli archívne dokumenty uložené chronologicko-numerickým systémom. Mestské knihy boli usporiadané osobitným spôsobom.

    Ďalšie usporiadanie a inventarizovanie archívnych dokumentov vykonal v r. 1907 Dr. Béla Iványi, ktorý za 128 dní svojho pobytu usporiadal viac ako 6000 ks. listín, listov a kníh. Použil vtedy obľúbený chronologicko-numerický systém. Každá jednotlivina bola uložená v samostatnej obálke, označená signatúrou, stručným regestom i formálnymi náležitosťami. Produktom tejto veľmi záslužnej práce bol inventár archívnych dokumentov za obdobie r. 1319-1500, ktorý vyšiel knižne v r. 1910 v Budapešti. Druhá časť inventára z r. 1501-1526 zostala v rukopise. Takto usporiadané stredoveké archívne dokumenty boli uložené v pekných archívnych skriniach, špeciálne pre tento účel vyhotovených a umiestnené vo vyhradenej miestnosti mestského úradu. Správu nad archívom prevzal dňa 27. novembra 1907  mešťanosta mesta Alojz Rhódy.

    V r. 1912-1945 spravoval archív Gejza Žebrácky rím. kat. farár a pápežský prelát, zároveň správca múzea a neskôr mešťanosta mesta. Po vypuknutí 1. svet. vojny v r. 1914 a po úspešnej ofenzíve ruských vojsk, keď armáda gen. Brusilova postupovala k Bardejovu, bola usporiadaná časť archívu  evakuovaná do Budapešti. Zložitá politická situácia v súvislosti s ukončením  vojny a  vznikom Československej republiky spôsobila, že  maďarská strana nebola ochotná vrátiť archívne dokumenty. Až po mnohých intervenciách Gejzu Žebrackého boli zač. 20. r. stredoveké dokumenty vrátené.  

   V 30. r. 20. stor. sa archív nachádzal na dvoch miestach. Časť archívu bola uložená v priestoroch radnice, v ktorej už bolo zriadené múzeum a druhá časť sa nachádzala na mestskom úrade. K dramatickým udalostiam sa začalo schyľovať od r. 1942, kedy ministerstvo školstva a národnej osvety nariadilo zvýšiť ochranu a dôslednejšie zabezpečiť muzeálne zbierky a archívne dokumenty pred poškodením. Správa múzea pod vedením G. Žebráckeho sa rozhodla archív uložiť do veže kostola sv. Egídia. Dostatočnú ochranu pred poškodením mali zaručiť hrubé múry, pevná klenba a železné dvere. Práce so sťahovaním boli ukončené v polovici r. 1944  a z dôvodu bezpečnosti  boli dvere zamurované. Osud archívu sa naplnil 2. januára 1945, keď za mestským radcom Dr. F. Drobniakom  prišli príslušníci gestapa a nariadili odtransportovať archív. Tento bol v množstve 111 debien a niekoľkých desiatok vriec naložený do železničného vozňa č. DR 59448 smer Mníchov a odvezený na neznáme miesto.

    Po ukončení 2. svet. vojny sa archív našiel vo vagóne na železničnej stanici v Opave spolu s archívmi magistrátov miest Prešova, Kežmarku a ďalších. Koncom r. 1945 bol postupne po častiach dopravený do Bardejova. Po rôznych peripetiách bol  v jeseni r. 1946 archív aj so zariadením umiestnený v budove ONV, kde mal svoje sídlo plných 50 rokov.

   V auguste r. 1955 došlo k zlúčeniu okresného archívu založeného v r. 1953 s Historickým archívom, ktorý spravoval archívne dokumenty Slobodného kráľovského mesta Bardejov pod názvom Okresný archív v Bardejove  V r. 1959-1967 pôsobil v archíve gym. prof. Andrej Kačmarik ,ktorý sa podieľal nielen na sprístupňovaní fondu Magistrát mesta Bardejov, ale aj fondov z obdobia ČSR.

    V súvislosti s reorganizáciou štátnej správy v r. 1960 boli s Okresným archívom v Bardejove zlúčené okresné archívy v Giraltovciach, Svidníku a Stropkove. Po vytvorení svidníckeho okresu v r. 1968 boli archívne fondy delimitované do novozriadeného okresného archívu. Na základe zákona SNR č. 149/1975 Zb. o archívnictve sa Okresný archív v Bardejove premenoval v r. 1976 na Štátny okresný archív v Bardejove.

    Koncom 50. rokov sa bardejovský archív dostal do vážnych priestorových problémov. Dve miestnosti, ktoré mal k dispozícii boli zaplnené magistrátnym materiálom a prísun nových fondov bol prakticky nemožný. Na istý čas sa tento problém podarilo vyriešiť v r. 1960, kedy archív dostal zrekonštruovanú trojpodlažnú baštu mestského opevnenia, v ktorej sa postupne ukladali archívne fondy po r. 1945.

    Zásadný obrat nastal v r. 1992-1995,kedy sa realizovala výstavba novej účelovej budovy a začala sa písať nová kapitola bohatej histórie bardejovského archívu.  Dôležitým medzníkom z hľadiska organizačného začlenenia  štátnych okresných archívov bol zákon NR SR č. 395/2002 Z.z. Na základe tohto zákona sa od 1.1.2003 vytvorila nová sústava štátnych archívov a Štátny okresný archív v Bardejove sa stal pobočkou Štátneho archívu v Prešove,  archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou, ktorého zriaďovateľom je MV SR.

    V depotoch štátneho archívu je uložených 1 774 bm. archívneho materiálu zatriedených do 556 archívnych súborov a zbierok. Najväčším a vzhľadom na obsah dokumentov i najrozmanitejším je fond Magistrát mesta Bardejov z r. 1319-1922, ktorý vznikol z činnosti slobodného kráľovského mesta. Medzi najcennejšie archívne dokumenty patria privilegiálne listiny udelené mestu uhorskými panovníkmi, ktoré mu umožnili výsadné spoločenské, politické, hospodárske i kultúrne postavenie v rámci miest Uhorska. Sú to napr. povýšenie na slobodné kráľovské mesto z r. 1376, právo konať krajinský jarmok z r. 1352, 1365, 1403 a 1427, právo meča z r. 1365, právo skladu a oslobodenie od cla z r. 1402, právo bieliť plátno z r. 1419, erbová listina z r. 1453 a mnohé ďalšie. Celkom sa vo fonde nachádza 380 pergamenových listín. Tieto listiny a listy však tvoria len nepatrný zlomok z množstva zachovaných archívnych dokumentov. Veľmi bohatá a rôznorodá je korešpondencia mesta s kráľovskými a cirkevnými inštitúciami, šľachtou, kráľovskými a poddanskými mestami takmer z celého Uhorska, ale aj z Poľska, Čiech a Rakúska, ktorú tvorí 31 000 listín, oznámení, dohôd i súkromných listov z obdobia r. 1319-1700.

    Veľmi cenné sú mestské knihy v počte 4 450 ks., kde dominantné postavenie majú protokoly mestského zastupiteľstva zachované skoro kompletne z r. 1595-1922. V nich sú zaznamenané dôležité udalosti, o ktorých rokovala mestská rada. Zachované daňové knihy a súpisy z r. 1413-1884 poskytujú informácie o počte obyvateľov, domov a majetnosti mešťanov. Hlavné účtovné knihy mesta z r. 1426-1914 nám umožňujú nazrieť do hospodárenia mesta, príjmov z majetkov a obchodu, ale aj výdavkov na výstavbu fortifikačného systému,  kostolov, mestských domov , na obranu mesta, vojenskej posádky, platy mestských zamestnancov,  pôžičky  poskytnuté panovníkom, mestám a pod. Okrem týchto účtovných kníh si mesto vyhotovovalo účtovné knihy mlynov, bielidiel, výroby a predaja plátna, vína, obilia, knihy mestského stavebníka, chudobinca, nemocnice a pod.

    Okrem tohto fondu sú v archíve uložené fondy 30 cechov z obdobia 15.-19.stor., ktoré obsahujú dokumenty z hospodárenia jednotlivých cechov, zoznamy príslušníkov cechu, artikuly, rôzne zmluvy a korešpondenciu prevažne hospodárskeho zamerania.

    Z obdobia Československej republiky sú to fondy Okresných úradov v Bardejove, Giraltovciach a príslušných obvodných notárskych úradov, po r. 1945 kmeňové fondy ONV v Bardejove (1945-1990) a ONV v Giraltovciach (1945-1960). Štátnu správu dotvárajú fondy MNV (1945-1990), ktoré sú inventarizované. Čiastočne spracované sú už aj archívne súbory  úradov všeobecnej i špecializovanej štátnej správy, ktorá sa konštituovala po r. 1989. Napr. Okresný úrad v Bardejove (1991-1996), Obvodné úrady v Bardejove a v Giraltovciach (1991-1996), Obvodné úrady životného prostredia v Bardejove a Giraltovciach (1991-1996) a ďalšie.

     Oblasť školstva tvoria fondy základných a stredných škôl z obdobia r. 1844-2000.Z najstarších zachovalých škôl je zaujímavé Gymnázium v Bardejove (1844-1916),Národná a Meštianska škola v Bardejove, ale aj niektoré základné školy na obciach so zachovanými dokumentmi už z konca 19. stor.

     Hospodárska sféra je zastúpená archívnymi dokumentmi fondov bývalých podnikov JAS, Snaha, Športvýroba  a poľnohospodárskych družstiev. Okrem už spomínaných fondov sú v archíve uložené súbory justičných orgánov (Okresný súd a prokuratúra v Bardejove  a Giraltovciach) a rôznych spoločenských organizácií. Pre potreby bádateľov je k dispozícii príručná archívna knižnica obsahujúca 4 500 odborných kníh prevažne z oblasti histórie.

    Zachované pramenné bohatstvo bardejovského archívu poskytuje cenné informácie  z rôznych oblasti spoločenského života a svojim významom ďaleko presahuje rámec mesta a regiónu.