Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 29. január 2020, streda
 

O nás

História archívu:

V čase vydania vládneho nariadenia č. 29/1954 zo dňa 7. mája 1954 najvýchodnejšiu časť Slovenska tvorili tri okresy: Humenné, Medzilaborce a Snina. Spomínané členenie znamenalo zrod archívov v jednotlivých okresoch. V roku 1960 došlo k značným územnosprávnym zmenám a okresy Humenné, Medzilaborce a Snina boli zlúčené do jedného veľkého okresu Humenné. Zaznamenávame aj začlenenie archívov v Medzilaborciach a v Snine do archívu v Humennom. A hoci v roku 1997 znovu došlo k vytvoreniu pôvodných troch okresov, archív ostal už len jeden.

Na základe kúskovito zachovaných materiálov vieme, že v Medzilaborciach v roku 1957 prvým okresným archivárom bol Juraj Fink. Už v roku 1954, keď v Prešovskom kraji boli zriadené archívne obvody - Bardejov, Michalovce, Prešov, Sabinov a Vranov, okres Medzilaborce po stránke archívnej služby patril pod obvod so sídlom vo Vranove. Za obvodného archivára bol ustanovený Anton Hajduk. On mal pravidelne navštevovať spisovného referenta ONV a vybudovať archívnu službu v okrese. Archív v Medzilaborciach sa nachádzal v budove ONV v nevyhovujúcich podmienkach, a to v pivničných priestoroch a na povale. Zo správy okresného archivára z roku 1957 sa môžeme dočítať, že archív sa podarilo preniesť do novej budovy ONV s veľkými problémami a s bojom o aké také priestory a že bolo potrebné prikročiť k usporiadaniu materiálu, „lebo tento bol zobratý len do vriec, skoro ako seno“. Písomností rôznych úradov tohto okresu sa zachovali chabo. Prechodom frontu, či už v prvej svetovej vojne alebo v druhej,  boli písomnosti do roku 1944 zničené. V roku 1960, po začlenení okresu Medzilaborce do okresu Humenné, bol na základe zápisnice spísanej dňa 5. júla 1960 archívny materiál okresu Medzilaborce odovzdaný Okresnému archívu v Humennom.

Podľa Protokolu zo dňa 28. januára 1955 o odbornej archívnej prehliadke spisov na ONV v Snine  archívny materiál mala na starosti Rozália Nováková, pracovníčka ONV v Snine, a obvodný archivár ONV v Michalovciach. V roku 1957 vo funkcii okresného archivára pôsobí Andrej Halgaš, ktorý po začlenení okresu Snina do okresu Humenné v roku 1960, odovzdáva archívny materiál Okresnému archívu v Humennom. Aj archívny materiál úradov Sninského okresu sa v dôsledku vojnových udalostí zachoval veľmi útržkovite.

V roku 1954 má na starosti archívny materiál na ONV v Humennom Alexander Kovassy. Pre potreby archívu boli pridelené dve miestnosti v suteréne budovy ONV, ktoré pre vysokú vlhkosť nevyhovovali. Pre veľké nedostatky v práci s archívnym materiálom bol menovaný v roku 1957 nový okresný archivár Tibor Čula. Stav opísal takto:  ″Hodnotiac stručne činnosť môjho predchodcu, musím poznamenať, že všetok spisový materiál, ktorý bol uložený toho času v archívnom depe, bol v dezolátnom stave, bez akýchkoľvek evidenčných záznamov a pod. Spisový materiál bol v miestnosti, ktorá slúžila za archívne depo, a to s jedným dreveným regálom, v ktorom boli uložené materiály, a ostatný materiál bol rozhádzaný v miestnosti na podlahe a pod.“ V tom čase sa v archíve nachádzal spisový materiál Okresného úradu v Humennom (veľmi málo), ONV Humenné od roku 1945 a notárske úrady (veľmi nepatrne). Vo svojej správe po nástupe do funkcie p. Čula spomína ďalšie negatívne faktory, že veľké množstvo spisového materiálu ONV Humenné z obdobia 1945-1956, podľa informácií niektorých zamestnancov  ONV, dal vtedajší námestník predsedu ONV do zberu.  Spisový materiál fondu Okresný úrad v Humennom bol úmyselne zničený (spálený) v roku 1945.

V roku 1960 po zlúčení archívnych materiálov Sniny, Medzilaboriec a Humenného v Humennom bolo nevyhnutné zvýšiť počet pracovníkov okresného archívu a zároveň rozšíriť priestory archívu. Čo sa aj stalo a Okresný archív v Humennom mal troch pracovníkov. V spomínanom roku bol prebratý archívny materiál z bývalých okresov Snina a Medzilaborce. Pri sťahovaní spisového materiálu došlo k rozsiahlym stratám, k úmyselnému zničeniu, či už formou spálenia alebo odovzdaním do zberu. Archív bol z budovy ONV (málo priestoru)  presťahovaný do humenského kaštieľa, kde mal archív k dispozícii tri miestnosti. Odborná úroveň pracovníkov archívu v tom čase bola nízka. Boli to pracovníci, ktorí ukončili meštiansku školu, a niektorí mali len základné vzdelanie. Takže sa nemohlo očakávať, že úroveň archívu a jeho všetkých činností bude vyššia.  

V rokoch 1966-1973 vo funkcii vedúceho okresného archívu pôsobil Andrej Čičvák a po ňom nastupuje Viliam Popík. V roku 1977 bol archív umiestnený do budovy bývalého finančného úradu, ktorá bola postavená začiatkom 30-tých rokov, a k nej bol pre účely archívu odkúpený vedľajší obytný dom. Archív v týchto budovách sídli v podstate dodnes. V 70. rokoch po určitých rekonštrukciách (nie veľkých) a vychádzajúc z predošlých podmienok archívu, to znamenalo veľký krok dopredu. Ale dnes musíme konštatovať, že tieto podmienky sú už nedostačujúce.

V rokoch 1993 -1996 pôsobil vo funkcii riaditeľa  archívu Ing. Karol  Klavec. Po ňom do funkcie nastupuje  Mgr.  Marcel Smetana a v roku 2004  Mgr. Mária Novosádová, PhD..

Archív Humenné spravuje archívne dokumenty hlavne z obdobia po roku 1945, ale kuskovite aj z medzivojnového obdobia. Medzi najstaršie archívne dokumenty patria matričné knihy z rokov 1895 až 1906.

 Úlohy archívu v súčasnosti:

            Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov náš archív ako pracovisko Štátneho archívu v Prešove preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty.

     Aby sa archívne dokumenty z činnosti štátnych a samosprávnych orgánov, ale aj iných organizácií, zachovali a prebrali do archívu, úlohou pracovníkov je sledovať zákonný postup týchto organizácii pri správe registratúrnych záznamov. Dôležitou úlohou archivárov je evidovať prijaté archívne dokumenty, ktoré sa stávajú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Jednou z najdôležitejších úloh archívu je sprístupnenie prebratých archívnych dokumentov pre verejnosť. Sprístupniť znamená archívne dokumenty roztriediť, usporiadať a pripraviť archívnu pomôcku, najčastejšie inventár, ktorý uľahčuje vyhľadanie konkrétnej informácie. Pre verejnosť sa archívne dokumenty sprístupňujú formou žiadostí. V našom archíve verejnosť najčastejšie vyhľadáva údaje o vzdelaní a matričné údaje.