Polícia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 25. september 2018, Utorok
 

Ochrana kultúrneho dedičstva

Kultúrne dedičstvo predstavujú hmotné i  nehmotné veci kultúrneho, umeleckého, historického a archeologického významu, ktoré našli na konkrétnom území svoje miesto a uplatnenie a ktoré sú z dôvodu spoločenskej hodnoty predmetom ochrany. Je ním preto nielen starý hrad na kopci, o niečo mladší kaštieľ v nížinnej kúrii, či pekný obraz majstra starého umenia v galérii, ale aj ľudové zvyky, piesne a rozprávky. A vynechať nemôžeme ani myšlienky významných dejateľov, akými sú napríklad vierozvestci sv. Cyril a Metod, či generál Milan Rastislav Štefánik.

Kultúrne dedičstvo je nenahraditeľným zdrojom poznania našej minulosti. A nielen tej „kultúrnej“, ale aj toho všetkého, čo sa na kultúru v minulosti naviazalo alebo ju nejakým spôsobom sprevádzalo. Predstavuje hodnoty, ktoré v prípade ich zničenia už nebude možné ničím a nikdy plnohodnotne nahradiť. Z tohto dôvodu je ochrana kultúrneho dedičstva v každej demokratickej krajine, Slovensko nevynímajúc, vykonávaná vo verejnom záujme a v štátnej gescii. Na území Slovenska je ochrana kultúrneho dedičstva ustanovená ako ústavná povinnosť každého jedinca (čl. 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Na ochrane kultúrneho dedičstva našej krajiny sa okrem iných orgánov a inštitúcii podieľa aj Policajný zbor, ktorý do hry vstupuje najmä vtedy, ak je zistené podozrenie zo spáchania trestného činu namiereného proti týmto hodnotám.

Úsek ochrany kultúrneho dedičstva, pôvodne úsek starožitností (ďalej aj len „úsek“), v organizačnej štruktúre Policajného zboru existuje dlhodobo. Jeho existencia vychádza zo záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z ratifikácie príslušných medzinárodných dohovorov vrátane dohovorov UNESCO. Pri  svojej činnosti sa úsek opiera o medzinárodné dohovory, predpisy Európskej únie, Ústavu Slovenskej republiky, zákony Slovenskej republiky a interné predpisy vydané v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Medzi podstatné dokumenty vo vzťahu k ochrane kultúrneho dedičstva patrí aj vládou Slovenskej republiky schválená koncepcia ochrany pamiatkového fondu do roku 2021.

Na ústrednej policajnej úrovni je úsek ochrany kultúrneho dedičstva aktuálne organizačnou súčasťou 1. operatívneho oddelenia operatívneho odboru úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru. Jeho činnosť je postavená na metodických, analytických, legislatívnych a kontrolných činnostiach vykonávaných na úrovni ústredných orgánov štátnej správy. Zahŕňa sledovanie stavu a vývoja kriminality v predmetnej oblasti, analýzu nových foriem jej páchania, skúmanie vhodných postupov na zlepšenie jej odhaľovania a objasňovania a navrhovanie opatrení na riešenie zistených problémov.

Úsek ochrany kultúrneho dedičstva pri svojej činnosti spolupracuje so všetkými podstatnými subjektmi pôsobiacimi na území Slovenska v tejto oblasti. Na medzirezortnej úrovni je jeho  najdôležitejším partnerom Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, nasledované Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky vrátane krajských pamiatkových úradov. Spolupráca prebieha aj s  Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied, Slovenským národným múzeom a  Slovenskou národnou galériou. V trestnoprávnej oblasti dominuje spolupráca s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. V oblasti riešenia pašovania predmetov kultúrnej hodnoty úsek spolupracuje s Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky a Kriminálnym úradom finančnej správy. Medzirezortnej spolupráce sa týka tiež činnosť národnej expertnej skupiny (NES) na elimináciu kriminality v oblasti kultúrneho dedičstva zriadenej v rámci postavenia a pôsobnosti medzirezortného Expertného koordinačného orgánu (MEKO), ktorej vedúcim je zástupca úseku.

V oblasti medzinárodnej spolupráce úsek ochrany kultúrneho dedičstva spolupracuje so zahraničnými políciami priamo alebo prostredníctvom Interpolu a Europolu. Táto spolupráca sa týka najmä previerok v zahraničí k  zisteným prípadom v oblasti kultúrneho dedičstva a medzinárodného pátrania po odcudzených predmetoch kultúrnej hodnoty alebo pátrania po pôvode nájdených predmetov kultúrnej hodnoty neznámej proveniencie, ktoré boli policajne zaistené.

Úsek ochrany kultúrneho dedičstva sa snaží zapájať do všetkých medzinárodných aktivít, o ktorých sa dozvie. V nedávnej minulosti sa zapojil do medzinárodného IT projektu PSYCHE v gescii Interpolu a talianskej polície zameraného na modernizáciu informačného systému Interpolu Stolen Works of Art Database (IS WOA) a umožnenie vykonávania vkladov do systému na úrovni polícii členských krajín Interpolu. Uvedený systém predstavuje medzinárodnú databázu hľadaných umeleckých diel a starožitností. Úsek zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodnej sieti orgánov presadzovania práva a expertov na prevenciu a boj s kriminalitou v oblasti kultúrneho dedičstva EU CULTNET zriadenej v rámci pracovnej skupiny pre policajnú spoluprácu (LEWP) pri Rade Európskej únie. V roku 2017 úsek zabezpečil zapojenie Policajného zboru do medzinárodnej policajnej akcie zameranej na boj s nelegálnym obchodovaním s kultúrnym dedičstvom, ktorá bola pod názvom Pandora II zorganizovaná španielskou políciou s podporou Europolu, Interpolu a Svetovej colnej organizácie (WCO).

Osobitnou súčasťou činností na úseku ochrany kultúrneho dedičstva je gestorstvo informačného systému Policajného zboru Evidencia odcudzených a nájdených umeleckých predmetov (IS DIELA), ktorý predstavuje národnú databázu hľadaných umeleckých diel a starožitností.

Trestnú činnosť na úseku ochrany kultúrneho dedičstva v  praxi odhaľujú a objasňujú najmä  policajti okresných a krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ktorí sú na plnenie úloh na tomto úseku určení riaditeľmi uvedených útvarov. Na základe výberovej príslušnosti môžu takéto prípady riešiť aj policajti národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, k čomu sporadicky dochádza.

Zisťovaná kriminalita v oblasti kultúrneho dedičstva sa týka druhovo rôznorodej trestnej činnosti. S poukazom na členenie kriminality používané v  podmienkach Policajného zboru tu nachádzame trestné činy majetkovej, ekonomickej i násilnej povahy s  dominanciou majetkových deliktov. Trestná činnosť na úseku ochrany kultúrneho dedičstva sa z dlhodobého hľadiska týka najmä krádeží predmetov kultúrnej hodnoty. V posledných rokoch sa však štatistické ukazovatele v tejto oblasti vyvíjajú neštandardne oproti dlhodobým ukazovateľom. Počet zistených iných trestných činov v oblasti kultúrneho dedičstva totiž prevyšuje počet zistených krádeží predmetov kultúrnej hodnoty. Zisťovaný je najmä nárast poškodzovania a znehodnocovania kultúrnych pamiatok formou vandalizmu a výtržníctva a nárast nelegálnej archeologickej činnosti, ktorá sa i napriek svojej latentnosti začína čoraz viac objavovať v policajnej štatistike.

Latentná trestná činnosť na úseku ochrany kultúrneho dedičstva sa okrem spomínanej nelegálnej archeológie týka predovšetkým  nelegálneho obchodovania  s umeleckými dielami a starožitnosťami vrátane ich falšovania a pašovania. S  falšovaním predmetov kultúrnej hodnoty sú úzko spojené podvody páchané pri predajoch falzifikátov a podvrhov umeleckých diel na trhu s umením. O  rozsahu a  závažnosti latentnej kriminality v oblasti kultúrneho dedičstva nie sú k dispozícii relevantné údaje a polícia v tomto smere prevažne pracuje len s poznatkami a indíciami.

V oblasti ochrany kultúrneho dedičstva sa polícia musí zaoberať aj s prípadmi nepovolených stavebných úprav alebo nepovoleného búrania nehnuteľností chránených ako kultúrne pamiatky. Medzi závažné prípady, ktoré sú v tejto oblasti  zaznamenávané radíme aj požiare nehnuteľných kultúrnych pamiatok, pri ktorých spravidla vznikajú škody veľkého rozsahu. Takýmto prípadom bol napríklad požiar hradu Krásna Hôrka pri obci Krásnohorské Podhradie v okrese Rožňava, ktorý vypukol v marci 2012.

Aj na úseku ochrany kultúrneho dedičstva platí, že čím skôr sa podozrenie z konkrétneho trestného činu polícii oznámi, tým vyššia je pravdepodobnosť objasnenia prípadu. Z pohľadu občana bude zrejme najpraktickejšie oznamovať zistené podozrenie zo spáchania trestného činu v oblasti kultúrneho dedičstva na najbližšom Obvodnom oddelení Policajného zboru, resp. na známom čísle 158. V prípade oznámenia krádeže predmetu kultúrnej hodnoty bude mať z pohľadu jeho vypátrania veľký význam kvalita poskytnutých popisných informácií odcudzeného predmetu a poskytnutie čo najkvalitnejšej fotografie, resp. fotografií takéhoto predmetu.

Zistená trestná činnosť v oblasti kultúrneho dedičstva na území Slovenskej republiky  dlhodobo nedosahuje štatisticky významné čísla. Predstavuje marginálnu kriminalitu, ktorá zásadnejším spôsobom neovplyvňuje bezpečnostnú situáciu na našom území. Vzhľadom na významný spoločenský status kultúrneho dedičstva však platí, že v prípade tejto kriminality štatistické údaje nie sú až také podstatné a že podstatné sú tu významné spoločenské hodnoty, ktoré je potrebné aj zo strany polície čo najkvalitnejšie chrániť.

Z uvedeného dôvodu polícia prípadom v oblasti kultúrneho dedičstva venuje zvýšenú pozornosť.

 

V prílohe sú ilustračné fotografie známych slovenských kultúrnych pamiatok zverejnené na internete (spišský hrad, moravianska venuša).

 Spišský hrad

 Moravianska venuša

 

 
 
 
 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]