Polícia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 19. november 2017, Nedeľa
 

Ochrana kultúrneho dedičstva

Kultúrne dedičstvo predstavujú hmotné i nehmotné veci kultúrneho, umeleckého, historického alebo archeologického významu, ktoré našli na konkrétnom území svoje miesto a uplatnenie a ktoré sú z dôvodu spoločenskej hodnoty predmetom zákonnej ochrany. Je ním preto nielen starý hrad na kopci, o niečo mladší kaštieľ v nížinnej kúrii, či pekný obraz v galérii, ale aj ľudové zvyky, piesne a rozprávky. A vynechať nemôžeme ani myšlienky významných osobností našej histórie, akými sú pre Slovákov napríklad sv. Cyril a Metod, či generál Milan Rastislav Štefánik.

Kultúrne dedičstvo je nenahraditeľným zdrojom poznania našej minulosti. A nielen tej „kultúrnej“, ale aj toho všetkého, čo sa na kultúru v minulosti naviazalo alebo ju nejakým spôsobom sprevádzalo. Predstavuje hodnoty, ktoré v prípade ich zničenia už nebude možné ničím a nikdy plnohodnotne nahradiť. Z tohto dôvodu je ochrana kultúrneho dedičstva v každej demokratickej krajine, Slovensko nevynímajúc, vykonávaná vo verejnom záujme a v štátnej gescii. Na našom území je jeho ochrana dokonca ustanovená ako ústavná povinnosť každého jedinca (čl. 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Na ochrane kultúrneho dedičstva našej krajiny sa okrem iných orgánov a inštitúcii podieľa aj Policajný zbor, ktorý do hry vstupuje najmä vtedy, ak je zistené podozrenie zo spáchania trestného činu namiereného proti týmto hodnotám.  

Polícia v tejto oblasti služobnej činnosti vykonáva preventívne aj represívne činnosti. Preventívne činnosti polície na úseku ochrany kultúrneho dedičstva vychádzajú zo základného popisu preventívnej ochrany pamiatkového fondu, ktorý je uvedený v § 27 zákona  č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. Pod touto ochranou sa rozumie súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu pamiatkových hodnôt, na trvalé udržiavanie dobrého stavu kultúrnych pamiatok, vrátane prostredia v ktorom sa nachádzajú, a na taký spôsob ich  využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá ich hodnote a technickému stavu.

Polícia v rámci svojich preventívnych činností v oblasti kultúrneho dedičstva sa snaží komunikovať najmä s takými vlastníkmi kultúrnych pamiatok, ktorí majú pri ich ochrane najväčšie nedostatky s cieľom zlepšiť stav zabezpečenia i evidencie kultúrnych pamiatok na území SR.

Úsek ochrany kultúrneho dedičstva, pôvodne úsek starožitností, v organizačnej štruktúre Policajného zboru existuje dlhodobo. Jeho existencia vychádza zo záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z ratifikácie medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, vrátane dohovorov UNESCO. Pri svojej činnosti sa úsek ochrany kultúrneho dedičstva, okrem medzinárodných dohovorov, opiera o predpisy Európskej únie, ústavu Slovenskej republiky, zákony Slovenskej republiky  a  interné akty riadenia a metodiky platné v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Medzi podstatné dokumenty vo vzťahu k ochrane kultúrneho dedičstva patrí aj vládou schválená koncepcia ochrany pamiatkového fondu v Slovenskej republike do roku 2021.

Na ústrednej policajnej úrovni je úsek ochrany kultúrneho dedičstva po posledných organizačných zmenách, ktoré prebehli k 1. januáru 2015 organizačnou súčasťou 1. operatívneho oddelenia operatívneho odboru úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru.  

Činnosť na úseku ochrany kultúrneho dedičstva vychádza z metodických, analytických, legislatívnych a kontrolných činností vykonávaných na úrovni ústredných orgánov štátnej správy. Zahŕňa sledovanie stavu a vývoja kriminality v predmetnej oblasti, analýzu nových foriem jej páchania, skúmanie vhodných postupov na zlepšenie jej odhaľovania a objasňovania a navrhovanie opatrení na riešenie zistených problémov. 

Zo zaradenia na ústrednej policajnej úrovni úseku ochrany kultúrneho dedičstva vyplývajú  aj úlohy v oblasti medzirezortnej a medzinárodnej spolupráce. Osobitnou súčasťou činností na tomto úseku je gestorstvo v oblasti prevádzky a používania informačného systému DIELA (evidencia odcudzených a nájdených umeleckých predmetov), ktoré subsumuje aj pátranie po odcudzených predmetoch kultúrnej hodnoty, (PDF, 665 kB) resp. po pôvode zaistených predmetov kultúrnej hodnoty neznámej proveniencie.

Úsek ochrany kultúrneho dedičstva pri svojej činnosti spolupracuje so všetkými relevantnými partnermi pôsobiacimi na našom území v oblasti ochrany kultúry a umenia. Jeho najdôležitejším partnerom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, nasledované Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, vrátane krajských pamiatkových úradov. Aktívna spolupráca prebieha aj s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied, Slovenským národným múzeom a Slovenskou národnou galériou. V trestnoprávnej oblasti dominuje spolupráca s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. V oblasti riešenia problematiky pašovania predmetov kultúrnej hodnoty je partnerom úseku ochrany kultúrneho dedičstva kriminálny úrad Finančnej správy Slovenskej republiky.

V oblasti medzinárodnej spolupráce úsek ochrany kultúrneho dedičstva spolupracuje zo zahraničnými políciami aj prostredníctvom medzinárodných policajných organizácií (Interpol, Europol). Táto spolupráca sa týka najmä medzinárodného pátrania po odcudzených predmetoch kultúrnej hodnoty, resp. pátrania po pôvode zaistených predmetov kultúrnej hodnoty neznámej proveniencie.

V zahraničnej oblasti sa úsek ochrany kultúrneho dedičstva snaží zapájať do všetkých relevantných aktivít, o ktorých sa dozvie. Aktuálne je zapojený do medzinárodného IT projektu PSYCHE v gescii talianskej polície, ktorý je zameraný na modernizáciu a prepojenie národných databáz odcudzených predmetov kultúrnej hodnoty krajín EÚ vrátane medzinárodnej databázy Interpolu Works of Art. Úsek ochrany kultúrneho dedičstva tiež zastupuje SR v medzinárodnej pracovnej sieti EU CULTNET zriadenej v rámci medzinárodnej pracovnej skupiny pre policajnú spoluprácu (LEWP) pri Rade EÚ.

Trestnú činnosť na úseku ochrany kultúrneho dedičstva v praxi riešia najmä policajti okresných a krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Na základe výberovej príslušnosti môžu takéto prípady riešiť aj policajti národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru k čomu v praxi sporadicky dochádza.         

Trestná činnosť na úseku ochrany kultúrneho dedičstva sa v praxi týka najmä majetkovej kriminality, zatiaľ však na území Slovenskej republiky nepredstavuje trestnú činnosť, ktorá by zásadnejším spôsobom ovplyvňovala bezpečnostnú situáciu. Z hľadiska celkového počtu zaznamenaných trestných činov a výšky spôsobenej škody táto trestná činnosť neatakuje horné priečky štatistických ukazovateľov. Z aspektu vysokého statusu kultúrneho dedičstva, ktoré predstavuje nenahraditeľné spoločenské hodnoty však  nízke štatistické výstupy nie sú až tak podstatné. Podstatné v tejto oblasti sú spoločenské hodnoty, ktoré je potrebné aj zo strany Policajného zboru čo najlepšie chrániť. Polícia preto zisteným prípadom venuje zvýšenú pozornosť.

Osobitnou kapitolou aj v tejto oblasti kriminality je latentná trestná činnosť, ktorú v policajnej štatistike nenájdeme. Na úseku ochrany kultúrneho dedičstva ide zrejme najmä o nelegálny obchod s umením a starožitnosťami, vrátane ich pašovania, falšovanie predmetov kultúrnej hodnoty, či veľmi špecifickú nelegálnu archeologickú činnosť. O rozsahu a závažnosti latentnej kriminality nie sú k dispozícii relevantné údaje.    

Na úseku ochrany kultúrneho dedičstva z dlhodobého hľadiska prevládajú krádeže predmetov kultúrnej hodnoty aj keď posledné štatistické ukazovatele tomu až tak nenasvedčujú, nakoľko v nápade pribudlo väčšie množstvo ďalších trestných činov ako poškodzovanie kultúrnych pamiatok vrátane prejavov vandalizmu, podvody spojené s falšovaním obrazov či nelegálna archeologická činnosť. Krádeže predmetov kultúrnej hodnoty (PDF, 623 kB) sú však na úseku ochrany kultúrneho dedičstva asi spoločensky najzávažnejšie a verejnosťou aj najviac sledované najmä z pohľadu, či sa polícii podarí alebo podarí zistené prípady objasniť. Spomínaná nelegálna archeológia (PDF, 1 MB) zase predstavuje fenomén starý ako ľudstvo samé, keďže je vedecky doložené, že tzv. hľadači pokladov, resp. vykrádači starých hrobov, existovali už v časoch starovekého Egypta. Na území Slovenskej republiky je nelegálna archeológia trestným činom v alternatíve s pamiatkovým priestupkom.

Policajná prax sa v nedávnej minulosti musela vysporiadať aj s  prípadmi nepovolených stavebných úprav alebo nepovoleného búrania nehnuteľností so statusom kultúrnej pamiatky. Zaznamenaný bol aj  závažný prípad falšovania archeologických nálezov s prvkami organizovanej trestnej činnosti v okrese Trenčín, kde polícia odhalila dielňu na výrobu falzifikátov keltských mincí a iných keltských predmetov, ktorej „výrobky“ boli uvádzané na starožitnícky trh ako pravé archeologické nálezy.

Medzi najzávažnejšie prípady, ktoré sú na úseku ochrany kultúrneho dedičstva zaznamenávané, určite patria požiare nehnuteľných kultúrnych pamiatok. V posledných rokoch to bol napr. veľký požiar hradu Krásna Hôrka pri Krásnohorskom Podhradí v okrese Rožňava.

Aj na úseku ochrany kultúrneho dedičstva platí, že čím skôr sa podozrenie z konkrétneho trestného činu polícii oznámi, tým vyššia je pravdepodobnosť jeho úspešného zadokumentovania a objasnenia. Z pohľadu občana bude zrejme najpraktickejšie oznamovať zistené podozrenie zo spáchania trestného činu aj na tomto úseku na najbližšom obvodnom oddelení Policajného zboru, resp. na čísle 158. V prípade oznámenia krádeže predmetu kultúrnej hodnoty bude mať veľký význam najmä kvalita poskytnutých popisných informácií odcudzeného predmetu, vrátane jeho čo najkvalitnejšej fotografie, resp. fotogtrafií. 

Trestná činnosť v oblasti kultúrneho dedičstva je spôsobilá vážne ohrozovať kultúrne dedičstvo našej krajiny, ktoré predstavuje nenahraditeľnú kultúrnu pokladnicu našej spoločnosti. Dôsledná ochrana kultúrneho dedičstva je preto v záujme každého slušného človeka a je žiadúca aj na území Slovenskej republiky.

 

 

Obrazové prílohy predstavujú ilustračné fotografie známych slovenských kultúrnych pamiatok (bratislavský hrad, spišský hrad, moravianska venuša) zverejnené na internete.

Bratislavský hrad

 Spišský hrad

 Moravianska venuša

 

 
 
 
 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]