Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 11. december 2019, streda
 

Podpora rómskej mládeže

Štartér – osobný rozvojový program pre mladých

V termíne 29. 8. - 2. 9. 2018 sa v Bratislave uskutočnilo tretie a posledné stretnutie v rámci školenia Štartér, ktoré sa konalo pod gesciou Úradu splnomocnenca vlády SR pre Rómske komunity. Po tri víkendy sa stretávala skupina mladých Rómov, ktorí počas tohto obdobia realizovali v rámci svojich obcí či komunít stretnutia so svojimi rovesníkmi a diskutovali s nimi o tom, čo ich trápi a čo by chceli zmeniť. Školenie Štartér ukončilo 11 účastníkov a tak ich s množstvom nápadov a plánov do budúcnosti posielame domov.  

 

Program bol zameraný na rozvoj rôznych zručností a schopností mladých Rómov a Rómiek. Cieľom programu bolo zabezpečiť ich osobný rozvoj tak, aby boli schopní viesť menšie skupinky rovesníkov s cieľom ich aktívneho zapojenia sa do života v spoločnosti. Najviac aktivít bolo zameraných na rozvoj komunikačných zručností, ale aj na posilňovanie sebavedomia a viery vo vlastné sily a schopnosti zmeniť veci okolo seba. Program absolvovali dve skupiny, spolu 33 účastníkov. Program kombinoval aktivity z oblasti neformálneho vzdelávania a učenie sa praktickou skúsenosťou. 

Profil absolventa:

- má teoretické aj praktické skúsenosti s konzultáciami s mládežou,

- má prehľad o základných témach mládežníckej politiky na miestnej, národnej aj Európskej úrovni (vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, podnikanie a i.)

- ovláda základné strategické dokumenty týkajúce sa mládežníckej a rómskej problematiky,

-  má ujasnené svoje názory na tieto témy, pozná argumenty pre a proti, vie o nich primerane komunikovať s rôznymi skupinami.

-  je si vedomý svojich silných aj slabých stránok,

-  chápe inštitút reprezentácie cieľovej skupiny.

 

Dielne budúcnosti

Konzultačné aktivity s rómskou mládežou sa nazývali Dielne budúcnosti (ďalej DB). Stretnutia v trvaní 5 hodín umožňovali stretnutie so skupinami spravidla od 10 do 15 mladých ľudí (vek 13 – 24 rokov). Stretnutia mali spoločnú metodiku a boli vedené špeciálne pripravenými mladými ľuďmi, ktorí absolvovali osobný rozvojový program pre mladých (Štartér). Organizácia DB bola súčasťou vzdelávacieho modulu ako forma preverenia získaných poznatkov v praxi.

Uskutočnilo sa 26 Dielní budúcnosti v mestách a obciach Prešovského, Košického a Bansko-Bystrického kraja. Na DB sa zúčastnilo viac ako 350 účastníkov z radov rómskej mládeže. Vybraní účastníci sa zúčastnili na troch regionálnych platformách, kde mali možnosť tlmočiť názory ostatných mladých ľudí. Závery z Dielní budúcnosti boli prezentované aj v rámci Celoštátnej platformy.

Rómska mládež nie je homogénna skupina a zistené potreby sa výrazne líšili v závislosti od profilu účastníkov (rómski mládežníci z detských domovov, rómska mládež zo sídlisk z veľkých miest, mládež z vidieckych obcí atď.).

 

Pozitívne skúsenosti:

Mladí ľudia pozitíve hodnotili fungovanie komunitných centier a rôzne aktivity neformálneho vzdelávania[1] podobne ako Štartér a Dielňa budúcnosti.

Problémy totožné s problémami ostatných mladých ľudí v rovnakom veku sa týkali zlej komunikácie v rodine (nepochopenia v rodine), neuspokojenie v partnerskom živote, nemožnosť kúpiť si značkové veci, nezaujímavé a málo podnetné školy, málo príležitostí na zmysluplné a atraktívne aktivity po vyučovaní (šport, kultúra a umenie a p).  Len málo zriadení (školských alebo verejných) je priateľských k rómskej mládeži, nepripravujú sa ani aktivity len pre rómsku mládež ale ani spoločné aktivity s nerómskou mládežou.

Potreby rozdielne oproti potrebám mladých ľudí v totožnom veku súviseli s výchovou detí a finančným zabezpečením rodiny. Rómska mládež oveľa viac vníma ohrozenie partnerského a rodinného života v závislosti od stabilnej práce aspoň jedného z partnerov.

Téma, ktorá súvisela s faktom, že ide o konzultáciu rómskej mládeže, bola téma diskriminácie, ktorá sa prelínala všetkými oblasťami (aj keď to často sami účastníci takto zadefinovali).

 

Identifikované oblasti a najčastejšie potreby mladých Rómov

Vzdelávanie resp. školstvo.

-  Vylučovanie z aktivít, nezaraďovanie medzi ostatných žiakov – segregácia.

-  Komplikovaný prechod na stredné školy, nízka možnosť výberu stredných škôl (aj z dôvodu vzdialenosti), komplikované dochádzanie, nedostatok financií na dopravu, internát, pomôcky atď.

-  Nízke štipendia a dostávané až po skončení roka – ako motivačný prvok je to nedostatočné, málo informácií o tejto možnosti.

- Nedostatok materských škôlok – strach rodičov dať deti do MŠ →výsledkom je nízka zaškolenosť rómskych detí.

Zamestnanosť a bývanie:

-  Málo Rómov v sociálnej práci a v práci v komunitných centier (Viac Rómov pre Rómov)

-  Nemožnosť osamostatniť sa a získať byt/dom – svojpomocne si postaviť.

-  Málo pracovných príležitosti pre nekvalifikovaných Rómov–napr. pri výstavbe nízko-

   nákladných domov/bytov.

-  Zmluvy so zamestnávateľov najčastejšie len na dobu určitú.

-  Málo príležitostí na študentské brigády alebo inú formu privyrobenia si.

Spoločenská a politická angažovanosť – participácia:

-   Málo Rómov v politike – chýba systém prípravy mladých Rómov na politickú kariéru,

-   Málo pozitívnych príkladov o Rómoch v médiách – vypichovanie príkladov úspechov Rómov.

Zdravie

-   Chýba dostupná zdravotnícka starostlivosť  (lekár v obci/osade)

-    Hluk a neporiadok pri bytovkách a obydliach, kde bývajú Rómovia, čierne skládky, riziko vzniku infekcie.

 

O čom snívajú mladí Rómovia?

-    Materiálne zabezpečiť svoj život v rodine napr. napr. nemať dlhy ani exekúcie a mať príjem, z ktorého je možné ísť aj na dovolenku.

-    Dostať sa aj na miesta a pozície, na ktoré sa bežne Róm nedostane ako je polícia alebo showbiznis.

-    Mladí Rómovia chcú ako ich rovesníci cestovať a spoznávať nových ľudí.

 

Návrhy na ďalšiu komunikáciu prioritných oblastí smerom k iným rezortom

1. Viac príležitostí pre neformálne vzdelávanie mladých Rómov. 

Neformálne vzdelávanie vnímajú ako priestor na získanie kompetencií zážitkovým učením, učením sa praxou, s individuálnou podporou pracovníkov s mládežou/lektorov neformálneho vzdelávania, aj ako náhrada klasického vyučovania i.  Ide najmä o kompetencii v oblasti komunikácie („predať sa“, „obhájiť sa“, „zastať sa aj iných“ a pod.) ale aj o budovanie postojov.

Navrhované riešenie:

Posilnenie profesionálnej práce s mládežou (školské zariadenia, MVO, zastupiteľská demokracia mládeže – žiacke školské rady, miestne rady mládeže, študentské parlamenty a pod.).

Zodpovednosť za mládež na úrovni miest a obcí →prenesenie opäť na štát.

 

2. Viac Rómov pre Rómov

Mladých Rómov inšpirujú najmä úspešní Rómovia, majú záujem, aby sa im venovali najmä ich „vlastní“ ľudia – či už v komunitných centrách, na školách, v školských zariadeniach, v zdravotníctve, politike a pod.

Navrhované riešenie:

Posilniť inštitút dočasných vyrovnávacích opatrení najmä pri prijímaní zamestnancov komunitných centier, zamestnancov centier voľného času, sociálnych služieb a pod.

 


[1] Osobný rozvoj je pre generáciu mladých ľudí jedným z najsilnejších motivačných prvkov (potvrdený trend).