Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 20. september 2019, piatok
 

Regionálne rómske platformy

V mesiacoch  február – apríl 2017 sa uskutočnilo 5 Regionálnych Rómskych Platforiem v Spišskej Novej Vsi, Prešove, Rimavskej Sobote, Humennom a Košiciach, na ktorých sa zúčastnilo vyše 400 účastníkov, zástupcov miest, obcí, úradov, mimovládnych organizácií, rómskych lídrov, mladých ľudí a aktérov venujúcich sa rómskym inkluzívnym politikám na národnej, regionálnej, ale aj lokálnej úrovni.

Účastníci sa oboznámili s cieľmi a konkrétnymi opatreniami v oblasti vzdelávania, zdravia, bývania, zamestnanostina lokálnej a regionálnej úrovni, ktoré boli Vládou SR schválené v rámci Aktualizovaných Akčných plánov Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020. Samostatnou časťou platforiem bola prezentácia názorov rómskych mládežníckych lídrov.

 

Závery z Regionálnych Rómskych Platforiem

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity realizoval od mája 2016 aktivity projektu „Podpora aktívnej participácie a konzultačných procesov v oblasti implementácie a monitoringu rómskych integračných a rómskych mládežníckych politík na Slovensku“. Projekt bol realizovaný v rámci výzvy Európskej komisie, generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť (DG Justice) určenej národným rómskym kontaktným bodom s cieľom posilniť národné konzultačné procesy v členských štátoch, cez vytvorenie Konzultačných platforiem, alebo tzv. Regionálnych Rómskych Platforiem. Ich cieľom bolo identifikovať problémy s ktorými sa stretávajú zástupcovia rómskej populácie, ale aj zástupcovia miest, obcí, úradov, mimovládnych organizácií. V rámci platforiem boli zároveň prezentované aj možnosti, ktoré prináša národná, regionálna a miestna politika integrácie Rómov, ktoré napomôžu riešiť spoločné problémy v jednotlivých témach a napĺňanie Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 20-20 v oblastiach vzdelávania, zdravia, bývania a zamestnanosti na lokálnej a regionálnej úrovni, ktoré boli Vládou SR schválené ako Aktualizované Akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020.

V roku 2017 sa uskutočnilo 5 veľkých Regionálnych Rómskych Platforiem v Spišskej Novej Vsi, Prešove, Rimavskej Sobote, Humennom a Košiciach, na ktorých sa zúčastnilo vyše 400 účastníkov, zástupcov miest, obcí, úradov, mimovládnych organizácií, rómskych lídrov, mladých ľudí a aktérov venujúcich sa rómskym inkluzívnym politikám na národnej, regionálnej, ale aj lokálnej úrovni. Závery z jednotlivých stretnutí spracovali experti, ktorí boli do projektu zapojení: Mgr. Jurina Rusnáková, PhD. – za oblasť zdravia, Mgr. Peter Dráľ – za oblasť vzdelávania, Mgr. Ing. Michal Páleník, PhD. – za oblasť zamestnanosti, Mgr. Juraj Kuruc – za oblasť bývania a Mgr. Jana Miháliková, PhD. – za oblasť mládeže.

VZDELÁVANIE

O oblasť vzdelávania bol na platformách všeobecne najväčší záujem, ktorý sa prejavoval aj vysokou účasťou v tematickej diskusnej skupine, predovšetkým zo škôl a mimovládnych organizácií, ale aj zástupcov samospráv, štátnej správy a niektorých rezortných inštitúcií (MPC, poradenské centrá).

 

 Prioritný problém v oblasti vzdelávania a návrhy riešení:

 1. nedostatočná alebo absentujúca predškolská výchova, ktorá spôsobuje nízku zaškolenosť detí z MRK v čase nástupu do základnej školy a podpisuje sa pod neprospievanie žiakov zo SZP počas ich ďalšieho štúdia či predčasné ukončovanie vzdelávania

- takmer na všetkých platformách zaznievala požiadavka na zavedenie povinnej predškolskej dochádzky v rôznom trvaní, ktorá však v praxi v mnohých lokalitách naráža na nedostatočné kapacity materských škôl a na finančné bariéry na strane rodičov, ktorí si často nemôžu dovoliť uhrádzať poplatky súvisiace s dochádzaním do škôlky

- viacerí účastníci informovali o alternatívnom poskytovaní predškolskej prípravy mimo materských škôl (v komunitných centrách, nízkoprahových zariadeniach, iných obecných priestoroch), a to najmä v prípade nedostupnosti predprimárneho vzdelávania v obci alebo nedostatočných kapacít

 Keďže na kľúčovej dôležitosti predškolskej prípravy detí z MRK ako základu všetkých ďalších opatrení (nielen) vo vzdelávaní sa zhodnú všetci odborníci aj ľudia z praxe, a keďže napriek pretrvávajúcemu zdôrazňovaniu jej dôležitosti naďalej pretrvávajú kapacitné, finančné aj symbolické bariéry na jej poskytovanie všetkým deťom, práve téma intenzívnej podpory predškolskej prípravy detí z MRK by mala na stretnutí zástupcov rezortov určite odznieť.

 

Riešenia:

a)      zvýšiť priestorové, materiálne a personálne kapacity na poskytovanie predprimárneho vzdelávania v materských školách, prednostne v lokalitách s vysokým zastúpením detí z MRK (nevyhnutná podpora takýchto opatrení zo strany MŠVVŠ aj MV);

b)      s ohľadom na časovú a finančnú náročnosť budovania infraštruktúry systémovo podporiť poskytovanie starostlivosti pre deti, vrátane predškolskej prípravy, v tých lokalitách, v ktorých materská škola nie je dostupná, využijúc pri tom kapacity pomocných profesií pôsobiacich v daných lokalitách (napr. v rámci projektov financovaných zo štrukturálnych fondov – takúto požiadavku na synergiu je žiaduce nastaviť na úrovni ÚSVRK / MV);

c)       systémovo odstrániť finančné bariéry pre účasť detí na predprimárnom vzdelávaní v materských školách kompenzáciou nákladov na vzdelávanie detí na strane rodičov aj poskytovateľov vzdelávania (nevyhnutná podpora takýchto opatrení zo strany MŠVVŠ)

Všetky tieto riešenia sú priamo odzrkadlené v opatreniach a aktivitách akčného plánu pri prvom čiastkovom cieli, potrebné je zintenzívniť ich napĺňanie v praxi a periodicky ich vyhodnocovať.

 

Ďalšie problémy v oblasti vzdelávania a návrhy riešení:

 2. pretrvávajúce nadmerné zaraďovanie detí z MRK do špeciálnych škôl a tried v niektorých lokalitách

- problematická je diagnostika, ktorá napriek minulým opatreniam aj súčasným projektom, nie je v každej poradni robená adekvátne či kultúrne citlivo – potreba zabezpečiť vhodné diagnostické nástroje do všetkých poradní a monitorovať ich využívanie

- nie vo všetkých lokalitách sa robí pravidelné rediagnostikovanie, najmä z personálne kapacitných dôvodov, pričom čím neskoršie sa vykoná, tým nižšie sú šance na zaradenie dieťaťa do bežnej základnej školy – potreba účinnej kontroly pravidelného rediagnostikovania detí poradňami zo strany inšpekcie a potreba posilniť personálne kapacity poradní

- pretrváva finančná výhodnosť zaraďovania detí z MRK do špeciálneho prúdu vzdelávania (špeciálnych škôl aj špeciálnych a špecializovaných tried na bežných školách), ktorú ešte skomplikoval nový spôsob posudzovania SZP (množstvo detí z tejto kategórie vypadlo, čo spôsobilo výpadky príspevkov pre mnohé základné školy a obmedzenie možností na zabezpečenie pedagogických asistentov a ďalšieho odborného personálu) – potreba zásadne prehodnotiť spôsob poskytovania príspevku na vzdelávanie žiakov zo SZP, aby sa vzťahoval na všetky deti zo SZP a kumulatívne umožňoval pokrývať zvýšené náklady na vzdelávanie týchto detí na strane škôl

- poradenské zariadenia nemajú dostatočné personálne kapacity nielen na posudzovanie detí zo SZP, ale aj na svoju ťažiskovú diagnostickú, poradenskú a preventívnu činnosť – potreba posilniť personálne kapacity poradní

 

3. nedostatočná odborná pomoc pre školy na vzdelávanie detí z MRK / žiakov zo SZP

- v mnohých školách chýbajú asistenti, špeciálni pedagógovia, psychológovia, na zabezpečenie ich činnosti zo štátneho rozpočtu nie je právny nárok a na mnohých školách pôsobia iba vďaka ich zapojeniu do eurofondových projektov – potreba vytvoriť systém nárokovateľného financovania podporného personálu v školách na základe Modelu objektivizácie počtu odborných zamestnancov v škole (materiál MŠVVŠ dostupný tu)

- projektové financovanie podporného a odborného personálu v školách je nesystémové a neudržateľné, opakovane spôsobilo výpadky v zabezpečení odbornej starostlivosti a asistencie po skončení projektov

- výstupy minulých národných projektov nie sú systematizované a šírené, osvedčená dobrá prax nie je zavedená do vzdelávacieho systému – potreba šíriť príklady úspešného vzdelávania detí zo SZP medzi školami a potreba systémovo zabezpečiť realizáciu osvedčených programov (napr. celodenný výchovno-vzdelávací systém, metodika depistáží a pod.).

 

4. nedostatočná podpora pri prechode detí z MRK na stredné školy a na úspešné ukončenie stredoškolského štúdia

- v základných aj stredných školách je nedostatočne poskytované výchovné a kariérové poradenstvo, a to aj kvôli preťaženosti výchovných poradcov (bežných učiteľov iba s mierne zníženým úväzkom) – potreba personálne, metodicky a finančne posilniť zabezpečenie výchovného a kariérového poradenstva v školách

- projekty mentorstva a tútorstva nie sú zo strany štátu systematicky podporované – potreba rozširovať mentorské a tútorské programy do ďalších lokalít a podporiť organizácie, ktoré ich poskytujú

- výška sociálnych štipendií na stredných školách nie je dostatočná na pokrytie všetkých nákladov spojených so štúdiom a kvôli ich spätnému a často neskorému vyplácaniu nemotivuje k úspešnému ukončeniu štúdia – potreba prehodnotiť nastavenie sociálnych štipendií a nastaviť ich výšku tak, aby pokrývali náklady spojené so štúdiom a zároveň motivovali na jeho úspešné ukončenie

- preplácanie dopravných nákladov systémom refundácií nie je vhodne nastavené a spôsobuje problémy s dochádzkou – potreba predfinancovať dopravné náklady priamo dopravcovi alebo zabezpečiť školské autobusy v lokalitách, kde musia deti do škôl dochádzať.

 

  1. Potreba riešiť záškoláctvo – návrh bol taký, že škola musí spolupracovať s obcou/mestom a ak viac ako 2 dni dieťa nepríde do školy, oznámiť to obci.

Regionálne platformy potvrdili, že akčný plán v oblasti vzdelávania pokrýva podstatnú časť problémov, ktoré ľudia v praxi identifikujú vo vzťahu k vzdelávaniu detí z MRK.

Zamestnanosť

V oblasti zamestnanosti  rezonovali tieto témy:

  1. Absentuje dlhodobá a predvídateľná podpora zamestnávania dlhodobo nezamestnaných najmä z MRK. Účastníci stretnutí poskytli návrhy prakticky totožné s inkluzívnym trhom http://www.iz.sk/sk/projekty/inkluzivny-rast,  a boli by veľmi radi ak by sa dostalo do praxe.
  2. Veľa ľudí hovorilo, že sa neoplatí pracovať, lebo dávky sú vyššie. Toto je mýtus a zišli by sa školenia v oblasti daňovo-odvodového systému pre chudobnejších. V skratke: je problém nájsť typ rodiny, u ktorej by zamestnaním jedného člena na minimálnu mzdu nestúpol príjem o aspoň 150 €. Na webe dostupné kalkulačky čistého príjmu sú primárne určené strednej skupine ľudí,  ale pri chudobnejších majú chybovosť pár sto eur mesačne.
  3. Pre terénnych sociálnych pracovníkoch boli až zbytočne prísne kritériá na pracovníkov, ktoré diskriminovali ľudí z MRK (alebo aj všeobecne Rómov). („načo má mať TSP vysokú školu?“). Diskusia sa rozšírila na cielenú diskrimináciu vo verejnom sektore, kde z nejakých dôvodov je počet zamestnancov Rómov hlboko pod percentom Rómov v regionálnej populácii (17 % na východom Slovensku). Niekedy je problém nájsť jediného zamestnanca - Róma na úrade práce, polícii, obecnom úrade a pod. Verejný sektor teda zďaleka nejde príkladom. Absentuje monitoring verejných inštitúcií, dohováranie im, zlepšovanie ich prijímacích procesov.
  4. Presah do vzdelávania: diskusia o tom ako dostať absolventov z škôl do zamestnania, súčasné prístupy zjavne neplnia účel. Návrhy boli napríklad stransparentnenie absolventskej praxe, zlepšenie spolupráce škôl s ADZ.
  5. Čiastkový osobitný príjemca: absentuje možnosť jednoducho zariadiť aby sa z dávky v hmotnej núdzi primárne zaplatili prioritné platby (napr. nájomné pre obec) a zvyšok dostali klienti v hotovosti (mesačne alebo týždenne). Tým že to nejde, rýchlo vznikajú dlhy.
  6. Úmyselné nárazové výdavky: niektoré obce vyrubujú poplatky úmyselne raz ročne, namiesto toho aby boli priebežné mesačné. Napríklad poplatky za smeti a vodu na úrovni 100 euro nárazovo v januári, namiesto 10 € priebežne mesačne. Po Vianociach, najmä ak má človek príjem 300 € mesačne, to samozrejme nezaplatia a obce si tak úmyselne vyrábajú neplatičov.
  7. Veľká Británia: veľa ľudí z cieľovej skupiny pracuje v Anglicku, keď sa vrátia sú zvyknutí na týždenné mzdy. V podmienkach SR by išlo aplikovať §130 ods. 3 zákonníka práce – preddavok na mzdu, teda bez akýchkoľvek administratívnych nákladov (výkazy so Sociálnej poisťovne by zostali rovnaké ako pri mesačnej mzde). Stačí mierny marketing tohto riešenia.
  8. Rôzne sťažnosti na systém dávok v hmotnej núdzi, bez zjednocujúceho prvku. Existuje systematický zber návrhov na zlepšenie?
  9. Nízke vzdelanie väčšiny rómskej populácie nedáva veľa možností nájsť si vôbec nejakú prácu. Aj keď sa zamestnajú, často chýbajú „tútori“ – uvádzajúci zamestnanci, ktorí by ich nielen motivovali, ale aj dohliadali na prístup k práci.
  10. Presah do bývania: relatívne slabá možnosť prejaviť svoj zlepšený sociálny status vďaka zamestnaniu vo forme lepšieho bývania.

Zdravie

O oblasť zdravia bol na platformách všeobecne najnižší záujem, ten sa prejavoval predovšetkým nízkou účasťou v tematickej diskusnej skupine, ale zároveň aj slabšími skúsenosťami diskutérov z predmetnej oblasti (v porovnaní s ostatnými tematickými skupinami).

Z tejto skutočnosti vychádza aj prvé odporúčanie pre USVRK, prípadne rezort kompetentný pre túto oblasť: budovať personálne kapacity v regiónoch podporou aktivít v oblasti zdravia (vytváraním priestoru napr. v grantových schémach, budovaním pracovných skupín, prenesením témy do regionálnych kancelárií USVRK, obsadenie témy na USVRK v BA kvalitným personálom so skúsenosťami, vyhľadať a osloviť na spoluprácu organizácie, ktoré sa téme venujú).

Podnety účastníkov boli rôznorodé, žiaden z nich nemožno zovšeobecniť na celé Slovensko, no sú zaujímavé. Možno rozdeliť do troch skupín:

  1. 1.       Tie, ktoré už zahŕňa Akčný plán pre oblasť zdravia (v rámci Stratégie pre integráciu Rómov do r. 2020):

1)      zlepšovanie životných podmienok v MRK (pitná voda, kanalizácia, bývanie, celková infraštruktúra), konkrétnejšie podnety prišli k jednotlivým návrhom v akčnom pláne, napr. k pitnej vode:

a)      k plánovaným verejným studniam: zabezpečiť okolie verejnej studne tak, aby nebolo možné znečisťovať ho (deťmi), inšpirovať sa príkladmi dobrej praxe, napr. z Dobšinej; verejné zdroje pitnej vody sú v mnohých MRK znečistené a voda v nich nie je nezávadná (nekontroluje sa pravidelne, je potrebné vyjednať s úradom verejného zdravotníctva pravidelnejšie kontroly)

b)       pitná voda je nevyhnutná a je nemysliteľné, aby ju celé domácnosti nemali dostupnú, je potrebné zabezpečiť rozvod pitnej vody priamo do rómskych domácností (verejný zdroj pitnej vody nestačí)

2)      projekt Zdravé regióny: spätné väzby na tento projekt boli rôznorodé – pozitívne aj kritické, možno ich zhrnúť nasledovne:

a)      myšlienka projektu je dobrá a užitočná, kvalita služby je však veľmi závislá od koordinátorov a samotných asistentov osvety zdravia (preto sú skúsenosti z obcí také rôznorodé)  - systém riadenia projektu, by na to mal myslieť

b)      projekt je implementovaný v komunitách, ktoré majú aj iné sociálne služby /TSP KC/ - je dôležité, aby všetci pomáhajúci profesionáli spolupracovali, nie všade sa tak deje; pomohlo by lepšie vyjasnenie kompetencií (a dohoda o nich), napr. na úrovni riadenia projektov alebo aspoň koordinátorov.

3)      Deti a mládež ako cieľová skupina osvetových aktivít: prednášky nie sú efektívne, je potrebné zamerať sa na zážitkové aktivity, trénovanie zručností (v školách, v KC).

  1. 2.      Tie, ktoré akčný plán nezahŕňa

a)      Drogová prevencia a riešenie problémov spojených so závislosťami: ide o vypuklý a takmer neriešený problém. Drogová prevencia (a metodický materiál k nej), by mal byť súčasťou ponuky TSP a KC (aj ich vzdelávania). Peer aktivity (tréning peer aktivistov, ktorí budú navštevovať základné školy alebo KC).

b)      Diskriminácia obyvateľov MRK v zdravotníckych zariadeniach/nemocniciach  - téma bola dôležitá najmä na stretnutí v Rimavskej Sobote (účastníci z okresu RS a Lučenec), ale aj v Prešove. Ide najmä o gynekologicko-pôrodnícke oddelenia a detské oddelenia.

c)       Priestorová nedostupnosť zdravotníckych  služieb pre obyvateľov segregovaných MRK

  1. 3.      Tie, ktoré sú prierezové – nespadajú priamo pod tému zdravia

a)      Lepšie využívať existujúce siete pomáhajúcich profesionálov, tak aby sa venovali aj oblasti zdravia (TSP a najmä KC)

b)      Spolupráca medzi asistentmi osvety zdravia a TSP a KC je dôležitá (nie všade prítomná), zároveň je potrebné vyjasnenie kompetencií (asistenti osvety zdravia často ponúkajú aj služby spadajúce do kompetencií sociálnych pracovníkov; sociálni pracovníci sú v teréne menej a preto asistenti osvety zdravia môžu mať dôvernejšie vzťahy s klientmi, tí sa na nich preto obracajú aj s požiadavkami, ktoré sa vymykajú z ich náplne práce). Potreba zamestnať asistentov, ktorí budú v nemocniciach a budú pomáhať nielen s osvetou, ale aj „zmierňovať“ ostych Rómov pred lekármi/niekedy pomáhať odstraňovať aj jazykové bariéry.

c)       Aby boli lekári v osadách, prípadne veľmi blízko – cestovanie za nimi ich odrádza.

d)      Metodické materiály by mali byť aj v rómskom jazyku.

BÝVANIE

Napriek pálčivej situácii v otázkach bývania sa účastníci platforiem venovali najmä parciálnym témam. Diskutéri nemali komplexné informácie z problematiky bývania. Najčastejšie sa objavovali veľmi cenné, no málo generalizovateľné problémy jednotlivých rodín s prístupom  k pozemkom, infraštruktúre a nedostatku adekvátneho bývania.

Najčastejšie sa opakujúce témy:

  • prístup k pozemkom, respektíve komplexné legislatívne normy v oblasti vysporiadania pozemkov a zložité vlastnícke vzťahy komplikujú možnosti vysporiadania pozemkov. Táto problematika bude v krátkej budúcnosti čiastočne riešená prostredníctvom Národného Projektu pomoc pri vysporiadaní pozemkov. Prvotným činiteľom v tejto oblasti, ale je obec, ktorej záujmom by mali byť vysporiadané vlastnícke vzťahy najmä v prípadoch rómskych osád a ich eventuálneho rozvoja.
  • k pozemkom sa tiež viaže problematika prístupu k základnej infraštruktúre, ako sú prípojky na vodu, elektrickú energiu a prístupové cesty. Táto téma sa prelína aj s témami v oblasti zdravia. Najmä prístup k pitnej vode.
  • ďalšou často spomínanou témou bola reforma súčasného systému sociálnych dávok. Najmä príspevku na bývanie a faktu, že je naviazaný len na dávku v hmotnej núdzi. To spôsobuje problém pri snahách o udržanie si príjmu v prípadoch kedy sa rodina od dávky v hmotnej núdzi odpúta, či už kvôli materskej, alebo napríklad aj pri práci za minimálnu mzdu. Riešením by mohlo byť zriadenie príspevku na bývanie ako samostatnej dávky, naviazanej na príjem a nie na dávku v hmotnej núdzi.
  • Niekoľko krát vyvstal aj problém neplatičstva a spôsobov ako mu predchádzať. Inštitút osobitého príjemcu administrovaný obcami aj keď nesporne prispieva k prevencii nie je dokonalý a boli zaznamenané aj negatívne skúsenosti. Najmä pri jeho zavádzaní. Neplatičstvo sa pritom neprejavuje len pri platbe nájomného, ale najproblematickejšie pri vlastníckom bývaní za poplatky spojené s bývaním. Platby za energie (voda, elektrina a odvoz odpadov)

Aj keď bol prejavený záujem o témy ako prestupné bývanie, alebo finančná podpora svojpomocnej výstavby prostredníctvom opatrení finančnej inklúzie, s týmito pripravovanými projektmi je v teréne ešte malá, resp. žiadna skúsenosť.