Spolupráca a účasť verejnosti na vede nie je sci-fi

V otvorenej vede, súčasti Iniciatívy pre otvorené vládnutie, ÚSV ROS tradične vyzdvihuje jej prínos pre zvyšovanie transparentnosti. Odborný workshop v Helsinkách, ktorý sa konal v rámci fínskeho predsedníctva v EÚ a celosvetového Týždňa otvoreného prístupu, ukázal aj ďalší, nemenej dôležitý význam pre hodnoty otvoreného vládnutia, ktoré sa snažíme presadzovať na Slovensku – participáciu a dopad na jednotlivca v spoločnosti.

V úvodných slovách konferencie vyzdvihli poprední predstavitelia otvorenej vedy v Európe najdôležitejšie dôvody, prečo je potrebné, aby sa veda stala prístupnou pre všetkých bez akýchkoľvek hraníc (napríklad v podobe platenia prístupov k vedeckým článkom). Otvorený prístup k výsledkom vedy a výskumu podporuje výmenu informácií medzi vedcami a výskumníkmi, vďaka čomu sa zvyšuje kvalita vedy a výskumu, keďže vedci aj výskumníci môžu budovať na poznatkoch a výstupoch svojich kolegov. Aj na prvý pohľad neúspešný výskum sa vďaka zverejneniu výstupov a výsledkov môže stať odrazovým mostíkom pre iné, úspešné cesty vedeckého bádania. Okrem významu pre vedeckú obec má však otvorená veda významný dopad na verejnosť a občiansku spoločnosť. Otvorenie a adekvátna interpretácia vedeckých a výskumných poznatkov prináša jednu z možností, ako sa v súčasnom kontexte vysporiadať s tzv. fake news a rôznymi konšpiračnými teóriami a posilniť dôveru občanov vo vedu a fakty.

Predstavitelia líderských krajín v téme otvorenej vedy – Francúzska, Írska, Holandska a Fínska predstavili svoje prístupy k rozvoju otvorenej vedy. Všetky spomínané krajiny sa jej venujú systematicky, prostredníctvom svojich národných stratégií otvorenej vedy, ktorých proces tvorby predstavili vo svojich inšpiratívnych prezentáciách. Participácia a zapojenie všetkých relevantných aktérov (univerzity, vedecké organizácie, výskumné inštitúcie, donorov vedy a výskumu či univerzity) boli samozrejmou súčasťou celého procesu vo všetkých príkladoch. Avšak, ako sami priznali, aj tieto krajiny stále čelia výzve chýbajúcej motivácie vedcov a výskumníkov robiť vedu a výskum otvoreným spôsobom. Fínsko, Francúzsko aj Holandsko si natoľko uvedomujú dôležitosť otvorenej vedy a potreby vzájomného súladu medzi ďalšími členskými krajinami, že navrhli vytvorenie Siete pre otvorenú vedu v Európe – koalície krajín, ktorej cieľom bude vzájomná výmena skúseností pri tvorbe a implementácií národných stratégií otvorenej vedy. Pre Slovensko prichádza táto dôležitá iniciatíva v mimoriadne vhodnom čase. Súčasťou navrhovaného Akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie na roky 2020 – 2021 je aj príprava Národnej stratégie otvorenej vedy na Slovensku. V prípade vzniku koalície môže Slovensko čerpať zo skúseností lídrov, pre ktoré je otvorená veda zásadným princípom tvorby vedy a výskumu. ÚSV ROS preto odporúča predstaviteľom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, aby sa Slovensko prostredníctvom CVTI SR ako organizácie zodpovednej za koordináciu otvorenej vedy na Slovensku stalo členskou krajinou Siete pre otvorenú vedu v Európe a aktívne spolupracovalo s ostatnými členskými krajinami v rozvíjaní tejto témy.

Dôležitosť a dopady otvorenej vedy si uvedomujú nielen členské krajiny, ale aj Európska únia. Okrem ukotvenia princípu otvorenosti v podmienkach podpory vedy a výskumu cez rámcový dokument Horizont 2020 sa k otvorenej vede hlási aj analytické centrum EÚ Joint Research Centre. Aj preto sú ich analytické výstupy, na základe ktorých vznikajú európske politiky, verejne dostupné.

Otvorená veda vďaka svojmu prístupu k šíreniu vedecko-výskumných poznatkov otvára dvere k participácii nielen vedcov a výskumníkov, ale aj verejnosti či občianskej spoločnosti. Koncept občianskej vedy (tzv. citizen science) je na prvý pohľad inovatívny, ale v podstate ide o návrat k počiatkom vedy samotnej, ktorú v prvom rade robili nadšenci a amatéri. Podstatou konceptu občianskej vedy je človek ako aktér vedy, nielen jej objekt či prijímateľ. Vďaka dostupným technológiám či kreatívnym prístupom sa dnes cez občiansku vedu môže ktokoľvek stať súčasťou vedy a spolupracovať na výskume s poprednými vedcami a výskumníkmi, či využívať dostupné vedecké technológie na svoj vlastný výskum. Na workshope k občianskej vede boli predstavené viaceré iniciatívy v Európe, USA či v Ázii, ktoré združujú rýchlo rastúcu komunitu podporovateľov, súčasné bariéry, s ktorými sa občianska veda potýka, ale aj možné riešenia a odporúčania na ich odstránenie.  

Pre úrad splnomocnenca predstavuje občianska veda priamy pozitívny dopad záväzkov téme otvorenej vedy v rámci Iniciatívy pre otvorené vládnutie na jednotlivých občanov či občiansku spoločnosť, aj preto má svoje miesto v navrhovanom akčnom pláne. Praktickú občiansku vedu zažili predstaviteľky ÚSV ROS počas exkurzie v Centrálnej knižnici Oodi v Helsinkách. Verejná knižnica poskytuje okrem tradičných knižničných služieb aj priestor pre tvorivé vyžitie návštevníkov vďaka dostupným 3D tlačiarňam, miestnostiam s virtuálnou realitou, rôznym dostupným nástrojom, zasadacím a konferenčným miestnostiam. 

Konferencia v Helsinkách ukázala, že naša snaha otvárať vedu na Slovensku ide ruka v ruke s cieľmi otvoreného vládnutia. Priamy dopad otvorenosti na občana má viac vrstiev:

• od možnosti vidieť, akým spôsobom sa využívajú verejné zdroje v tejto oblasti (transparentnosť),
• po prístup k najnovším vedeckým poznatkom bez prekážok (prístup k informáciám),
• až po možnosť aktívne sa podieľať na vede a výskume (participácia).

Je dôležité, aby zodpovedné inštitúcie za rozvoj vedy a výskumu, ale aj vedci a výskumníci na Slovensku spoločne prijali koncept otvorenej vedy za nový štandard toho, ako sa veda a výskum robí.

Informácie o našich aktivitách počas Týždňa otvoreného prístupu nájdete na webstránke úradu.