Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 17. február 2020, pondelok
 

O nás

Najvýznamnejšie medzníky v histórii štátneho archívu

Začiatok organizovanej archívnej starostlivosti v našom okrese datujeme od roku 1951, keď boli na základe vládneho uznesenia urobené prvé súpisy archívnych dokumentov. Pre záchranu archívnych dokumentov vo vtedajších okresoch Rožňava, Moldava nad Bodvou a Revúca bol rozhodujúci rok 1952, kedy bola zriadená funkcia okresného archivára. Stal sa ním bývalý štátny notár, Július Klincko. Vládne nariadenie č. 29/1954 Zb.z., posunulo problém archívnictva do väčšej pozornosti spoločnosti a v našom okrese prinieslo aj konkrétne výsledky. Archív bol umiestnený v priestoroch Andrássyovského kaštieľa v Betliari, kde mal vyčlenené 4 miestnosti. V tomto období plnom paradoxov a protirečení, vznikli prvé súpisy archívnych dokumentov, ale aj konflikt s vtedajšou Slovenskou archívnou správou, ktorý bol s istou dávkou nadhľadu a humoru opísaný vo Fóre archivárov (Chreňo, J.: Jedenkrát aj takto... FA IX. č.2, 1998, s.21-22). Archívne dokumenty resp. fondy, ktoré v súčasnosti náš archív uchováva, sa začali preberať práve v tomto období - začiatkom roku 1953. Predchádzal tomu pokyn ONV - referátu pre vnútorné veci a bezpečnosť v Rožňave, ktorý pasportizačným hárkom informatívne zistil skutočný stav a vykonal prvý orientačný súpis zachovalých archívov resp. archívnych fondov v okrese. Pri tomto súpise sa zistilo, že niektoré národné výbory odovzdali písomnosti pochádzajúce z ich činnosti, ale aj z činnosti ich predchodcov zberným surovinám. Môžeme sa iba domnievať, že sa v zbere ocitli archívne dokumenty jedinečnej dokumentárnej hodnoty. Takýto osud postihol časť fondu Mestečka Štítnik, Plešivec. Podobné osudy zaznamenali aj fondy iných obcí, kde sa s potenciálnymi archívnymi dokumentmi zaobchádzalo neodborne, bez vyraďovacieho konania a odborného archívneho dozoru.

Koncom roka 1955 došlo na poste okresného archivára k zmene a 15.novembra 1955 nastúpil do tejto funkcie p. Jozef Špilda, ktorý v nej pracoval až do 1.mája 1972. Toto obdobie by sme mohli charakterizovať ako obdobie, keď sa vytvárali základné priestorové, personálne a materiálne predpoklady na odbornú prácu. Z pohľadu záchrany archívnych dokumentov bolo toto obdobie veľmi náročné a rozhodujúce. Do archívu sa v tomto období mimo iných dostali fondy Magistrát mesta Jelšava l299 - 1922, Magistrát mesta Dobšiná l326 - 1920, Magistrát mesta Rožňava l323 - 1922, Magistrát mesta Revúca l6l2 - 1922 , OÚ v Rožňave 1923-1938, OÚ v Revúcej 1923 - 1944, Mestský úrad v Rožňave 1923 - 1938, Mestský úrad v Dobšinej 1921 - 1944, OÚ v Dobšinej 1939 -1945, fondy mestečiek Plešivec, Štítnik a fondy notárskych úradov. Neskôr to boli fondy ďalších úradov štátnej správy, súdov a prokuratúry, ale aj fondy z oblasti hospodárstva a družstevníctva, fondy politických strán a spoločenských organizácií, kultúry, školstva, zdravotníctva a náboženských organizácií, osobné fondy a fondy spolkov a záujmových organizácií.

Preberaním nových archívnych dokumentov sa stali priestory v Betliari malé a nevyhovujúce. Nároky na priestory si uplatňovalo aj vedenie kaštieľa, ktorý sa začal profilovať ako Národná kultúrna pamiatka - budúca turistická atrakcia Gemera. Na základe rozhodnutia pléna ONV v Rožňave, sa začal pre potreby archívu renovovať kaštieľ barónky Thánovej v Brzotíne, neďaleko Rožňavy. Stavebné práce sa ukončili v roku 1969 a sťahovanie trvalo do roku 1972. V tomto období bol v súvislosti s prijatím zákona č.36/1960 Zb.z., (reorganizácia štátnej správy v ČSSR) presťahovaný aj archív z Revúcej do Rožňavy. Vedúcim archívu v Revúcej bol v tomto období Pavol Sitanko. Z Revúcej bolo spolu preťahovaných 130 archívnych fondov v rozsahu cca 1100 bm.

V roku 1972 sa stáva vedúcim, neskoršie riaditeľom Štátneho okresného archívu, pán Ondrej Petergáč. Jeho funkčné obdobie je poznamenané ďalším sťahovaním. Úložná plocha kaštieľa sa naplnila na maximum, v dôsledku čoho sa prikročilo k ďalšej rekonštrukcii. Archívny materiál bol počas rekonštrukcie provizórne uložený v náhradných priestoroch v miestnych kúriách a na jeseň 1989 bol kaštieľ v Brzotíne slávnostne odovzdaný do prevádzky. Napriek všetkým problémom a komplikáciám, archív plnil svoju úlohu a zabezpečoval odborné archívne práce a služby bádateľom. Sprístupňovanie archívnych fondov však bolo vo veľkej miere poznamenané vtedajšou spoločenskou objednávkou, orientovanou na spracovanie súpisov a rôznych katalógov k dejinám robotníckeho hnutia a KSČ. Dôsledky sa prejavujú dodnes hlavne v tom, že pomer sprístupnených fondov k nesprístupneným je aj napriek úsiliu celej rady odborných pracovníkov, ktorí sa v archíve vystriedali, pomerne nepriaznivý.

Veľkú zmenu v pohľade spoločnosti na prácu archívov priniesol rok 1989 a nadväzujúce spoločenské zmeny. Pre začiatok 90-tych rokov, bol príznačný veľký nápor na preberanie archívnych dokumentov zanikajúcich inštitúcií a podnikov a veľký záujem verejnosti o nápravu krívd z minulosti a následné reštitučné nároky a rehabilitácie. Situáciu ešte sťažilo prijatie zákona SNR č. 138/1991 Z.z. (postup pri prevode nehnuteľností), podľa ktorého pripadla budova archívu obci Brzotín a archív sa na základe nájomnej zmluvy s obcou Brzotín dostal do nájmu. To všetko malo veľký vplyv na chod archívu a ani dokončená rekonštrukcia, ktorou sa mala rozšíriť úložná plocha nepomohla. Kapacitné možnosti kaštieľa v Brzotíne sa ukázali nevyhovujúce a vyčerpané. Priestorové problémy archívu sa rozhodlo MV SR - vtedajší OAaSS v spolupráci s OÚ v Rožňave definitívne riešiť získaním vlastných priestorov. Od Radu Františkánov sa odkúpila budova bývalého kláštora v Rožňave a archív vykonával svoju činnosť na dvoch pracoviskách v Rožňave a Brzotíne. K rekonštrukcii budovy v Rožňave však pre nedostatok finančných prostriedkov nikdy nedošlo. Samotný fakt, že budova bola majetkom štátu, však neskôr pri získavaní vhodných priestorov veľmi pomohol.

Rok 1997 môžeme považovať za ďalší medzník v histórii nášho archívu. V tomto roku odišiel do starobného dôchodku p. Ondrej Petergáč a na jeho miesto nastúpil po výberovom konaní Mgr. Ján Lipták. Hneď od svojho nástupu začal riešiť problém, ktorý dlhodobo pretrvával a ohrozoval fyzický stav nielen archívnych dokumentov, ale aj pracovníkov archívu. Táto snaha priniesla ovocie a do určitej miery jej pomohlo aj prijatie Zákon NR SR č.395/2002 Z.z., o archívoch a registratúrach. Štátny archív v Rožňave sa stal pobočkou ŠA v Košiciach a MV SVS – OAaSR ako zriaďovateľ archívov, mohol tak efektívnejšie a účinnejšie ovplyvňovať materiálne a finančné zabezpečenie riešenia priestorových problémov. V roku 2007 zažil archív pravdepodobne posledné sťahovanie. Archívne dokumenty z dvoch pracovísk boli presťahované do prístavby Základnej školy v Rožňave na Zakarpatskej 12. Budova prístavby ZŠ sa dostala na základe zámennej zmluvy medzi Mestom Rožňava a MV SR SVS do vlastníctva štátu. Archív v Rožňave má tak po dlhých rokoch vlastnú budovu, ktorá bude po dokončení menších stavebných úprav spĺňať všetky kritéria na ochranu archívnych dokumentov a vyhovujúce pracovné prostredie.

Okrem toho, že sa podarilo vyriešiť dlhodobý priestorový problém, sa na nám podarilo na prelome tisícročia postupne zaviesť do archívnej praxe výpočtovú techniku. Využívame ju nielen pri sprístupňovaní archívnych fondov a vydávaní správnych informácií, ale aj pri evidencii archívneho dedičstva a archívnej knižnice. Veľká zmena nastala aj v rámci predarchívnej starostlivosti. Pravidelné školenia a systém kontrol sa odzrkadlil v kvalite vyraďovacieho konania a preberania archívnych dokumentov. Za úspech považujeme aj to, že po rokoch provizórií, prenájmov, sťahovaní a hľadania vhodných budov, sa nám podarilo dosiahnuť aj stabilné personálne obsadenie. Boli časy, keď mal archív iba riaditeľa a jedného odborného pracovníka. V súčasnosti je situácia iná. V archíve pracuje 5 odborných pracovníkov v štátnej službe - (Mgr. Ján Lipták - riaditeľ, odborní pracovníci - Ing. Eva Jergová, Ing. Silvia Oravcová, Bc. Adriana Ďuríčeková, Eva Kerekešová, priemerná prax v archíve je 16 rokov).

 Archívne fondy, archívne zbierky, bádateľňa a knižnica archívu

Štruktúru zachovaných fondov poznamenal fakt, že okresy Rožňava a Revúca, ktoré spadajú do územnej pôsobnosti nášho archívu, zažili viaceré reorganizácie štátnej správy a v r. 1939 -1945 boli rozdelené do dvoch štátnych útvarov (Slovensko , Maďarsko). Ako sme sa zmienili, archív zaznamenal od svojho vzniku päť sťahovaní a sídlil na 4 miestach. Archív v súčasnosti spravuje cca 637 archívnych fondov v rozsahu cca 2674 b.m. Najvýznamnejším a z pohľadu bádateľov najžiadanejšími sú fondy Magistrát mesta Jelšava l299 - 1922 (súčasťou sú stredoveké listiny a najstaršia mestská kniha z roku 1566-1710), Magistrát mesta Dobšiná l326-1920, Magistrát mesta Rožňava l323-1922 (súčasťou sú cechové listiny), Magistrát mesta Revúca l6l2-1922 , OÚ v Rožňave 1923-938, OÚ v Revúcej 1923 - 1944, Mestský úrad v Rožňave 1923 - 1938, Mestský úrad v Dobšinej 1921-1944, OÚ v Dobšinej 1939-1945. V archíve sú uložené aj štátne matriky z rokov 1895 -1906, ktoré postupne preberáme od pôvodcov. Spomenuté fondy sú základným východiskom pre poznanie dejín miest a obcí na území súčasných okresov Rožňava a Revúca. V starších fondoch magistrátov sú cenné informácie k dejinám štátnej správy, samosprávy, hospodárstva a baníctva, k dejinám rodov a osobností, cirkevným dejinám a k dejinám cechov. V novších fondoch sú to informácie k dejinám politického, spoločenského a spolkového života v regióne, k dejinám národov a národnostných menšín, k dejinám vojenstva, odboja a polície, k dejinám kultúry, školstva, zdravotníctva , sociálnej starostlivosti a športu. Archívne fondy sú usporiadané, časť fondov je sprístupnená formou inventára, časť katalogizovaním. Bádatelia majú k dispozícií informačný aparát archívu, ktorý tvoria inventáre, katalógy a registre.

Archív disponuje archívnou knižnicou, ktorá pozostáva z cca 3000 zväzkov knižných publikácií a zbierkou regionálnych novín. Všetky knižné zväzky, ktoré sa týkajú regionálnych dejín sú inventarizované v aplikácii Bach - knižnica.