Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 18. február 2020, utorok
 

O nás

Archívy, ktoré tvoria súčasť kultúrneho dedičstva každého národa, vznikli na území Slovenska už v stredoveku. Významnejšie feudálne panstvá, stolice, mestá, kláštory a hodnoverné miesta zakladali vlastné archívy. Tým, že zachovali nielen vlastné privilégiá, ale aj ostatné významné dokumenty o dobe, v ktorej vznikli, stali sa tieto archívy významným žriedlom poznania historického vývoja.

Napriek tomu, že na území súčasného Trebišovského okresu neexistovalo v minulosti žiadne slobodné kráľovské mesto, počiatky archivácie cirkevných písomností súvisia so vznikom kláštora Premonštrátov cirkvi sv. Kríža v Lelese, ktorej vacovský biskup Boleslav daroval v roku 1186 svoj majetok. Mestečká Trebišov, Sečovce, Kráľovský Chlmec, Veľké Kapušany, Leles, Zemplín neboli slobodnými kráľovskými mestami, mali však niektoré výsady, najmä právo trhu, vyberania mýta a pod. Ich privilégiá, ktoré im udelil panovník či zemepán, boli starostlivo chránené, pretože boli základom ich hospodárskeho rozmachu.

Prvý dokument, ktorý upozornil na potrebu záchrany archívov po 2. svetovej vojne bol obežník Prezídia Povereníctva SNR pre veci vnútorné, ktorý požadoval zaistenie archívov národnými výbormi, pričom zdôraznil ich hospodársky a kultúrny význam.

Prvou právnou normou, ktorá upravovala organizáciu a základné úlohy archívnictva bolo vládne nariadenie č. 29/1954 Zb. z 7. mája 1954. Toto nariadenie vytvorilo základ pre budovanie, organizáciu a systemizáciu všetkých typov archívov na území Slovenska.

Rovnako ako väčšina archívov na Slovensku aj Štátny archív v Trebišove vznikol na základe vládneho nariadenia č. 29/1954 Zb. v územnom priestore bývalých štyroch okresov Kráľovský Chlmec, Sečovce, Trebišov a Veľké Kapušany.

Zo štyroch okresov po druhej celoštátnej územnej reorganizácii vznikol k 30.06.1960 okres Trebišov. V novovzniknutom okrese okresný archív nemal zriadenú účelovú budovu, v ktorej by bolo možné sústrediť archívne fondy z bývalých štyroch okresov. Na spoločnej porade 15. augusta 1960 zamestnanci archívu a ONV, odboru vnútra v Trebišove sa zhodli na umiestnení archívu v bývalej budove Okresného súdu v Sečovciach.

V Sečovciach sa spočiatku sústreďovali písomnosti z bývalých okresov Trebišov a Sečovce. V Kráľovskom Chlmci a vo Veľkých Kapušanoch existovali detašované pracoviská okresného archívu, ktoré sústreďovali písomnosti z bývalých okresov Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany

Archívnictvo v zlúčenom okrese malo nielen problémy priestorového a materiálneho, ale aj personálneho charakteru. Tieto problémy sa nedali riešiť jednorázovo, ale vyžadovali si dlhodobé etapovité riešenia.

Zložité priestorové podmienky Okresného archívu v Trebišove so sídlom v Sečovciach neumožňovali preberanie archívneho materiálu, a preto bolo nevyhnutné tento problém riešiť. Výstavba nového účelového archívneho objektu sa uskutočnila v rokoch 1977-1980. Sťahovanie archívu zo Sečoviec do Trebišova sa realizovalo v rokoch 1981-1982. Okresný archív v Trebišove bol slávnostne odovzdaný pre širokú verejnosť v roku 1982. Do novootvoreného archívu boli postupne prevzaté všetky registratúry zo štyroch okresov.

Zákonom SNR č. 149/1975 Zb. o archívnictve z 19.12.1975 vstúpilo slovenské archívnictvo do ďalšej etapy svojho vývoja. Na základe uvedeného zákona sa Štátny okresný archív v Trebišove stal odborným zariadením ONV v Trebišove (1960-1990) a zariadením Okresného úradu v Trebišove (1991-2002), ktorého poslaním bolo sústreďovať a spracovávať dokumenty, ktoré vznikli z činnosti úradov, inštitúcií, škôl a organizácií pôsobiacich na území okresu. Tento stav pretrvával do roku 2003.