Globálne otepľovanie ako globálny problém: čo robí Slovensko?

V Paríži sa dnes začala 21. medzinárodná konferencia o klíme COP 21, ktorá bude trvať do 11. decembra. Zúčastní sa na nej viac ako 40 000 ľudí z vyše 190 krajín  celého sveta vrátane Slovenska. Jej cieľom je dosiahnutie všeobecnej a záväznej dohody za účelom obmedzenia zvýšenia priemernej teploty o viac ako 2 °C. Zmenou klímy a jej následkami v podobe prírodných katastrof sa zaoberá aj ministerstvo vnútra, ktoré pracuje na prevencii a budovaní odolnosti Slovenska voči živelným pohromám.

Globálne otepľovanie už nie je len téma pre vedcov, jeho dopady vnímame v každodennom živote všetci. Najnepriaznivejší predpoklad hovorí o zvýšení teploty planéty o 4°C do roku 2100, čo môže spôsobiť dramatické zvyšovanie hladín morí, presuny klimatických utečencov, zvýšenie frekvencie zrážok a následné záplavy a tiež obdobia dlhého a extrémneho sucha. „Katastrofy ničia nielen prírodu, ale často aj komunitnú a ekonomickú infraštruktúru a ohrozujú to čo má pre nás najväčšiu hodnotu. Systematickým manažmentom rizík a budovaním kapacít pre rýchlu a efektívnu pomoc podporíme zabezpečenie ochrany zdravia a života ľudí v čase ohrozenia“, povedal podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák.

Zmenu klímy nepodceňujú ani slovenské inštitúcie

Riziká súvisiace s klimatickými zmenami neobchádzajú ani Slovensko, ktoré sa tiež musí zodpovedne pripraviť na častejšie výkyvy počasia spôsobujúce povodne alebo požiare a iné nežiadúce udalosti. „Ministerstvo vnútra prijalo svoj diel zodpovednosti a dnes aktívne mapuje riziká vo všetkých relevantných oblastiach, spravuje úspešne vyrokovanú alokáciu vo výške takmer 260 miliónov Eur z fondov EÚ na podporu budovania odolnosti krajiny voči katastrofám a pripravuje projekty posilňujúce našu schopnosť predchádzať nežiaducim udalostiam a odstraňovať ich následky“ vysvetlila Rut Erdélyiová, generálna riaditeľka sekcie európskych programov.

V úlohe sprostredkovateľského orgánu pre operačný program Kvalita životného prostredia rezort vnútra podporuje prevenciu a pripravenosť krajiny na krízové situácie. Konkrétne ide napríklad o podporu projektov, ktoré dobudujú systémy pre manažment nežiadúcich udalostí, ale podporia aj rozvoj špecializovaných záchranných tímov vybavených technikou na tie najkomplikovanejšie záchranné operácie počas katastrof.  Z iniciatívy rezortu tiež vzniknú vedecko-výskumné laboratóriá, vybavené na hľadanie nových riešení bezpečnostných a klimatických rizík a simulátormi, v ktorých záchranári budú môcť rozvíjať nové postupy a cvičiť zásahy v extrémnych podmienkach. Do aktivít v oblasti prevencie a pripravenosti na nežiadúce udalosti a odstraňovania ich následkov sa postupne zapájajú nielen vládne inštitúcie, podnikateľský sektor ale aj organizácie a jednotlivci zo všetkých sfér spoločenského života.

Efektívny boj s klimatickými zmenami možno viesť len spoločne

Vysporiadať sa s klimatickými zmenami a ich následkami je možné len za účasti všetkých:  vlád nesúcich zodpovednosť za verejné politiky, služby a zdroje, korporácií realizujúcich zodpovedne svoje podnikateľské ciele s ohľadom na životné prostredie,  akademických a mimovládnych inštitúcií formujúcich stratégie a programy zamerané na jednotlivé oblasti potrebných intervencií ale aj obyvateľov, ktorí každodennými rozhodnutiami prispievajú k spoločnému úsiliu chrániť prírodu, znižovať produkciu odpadov, efektívnejšie čerpať prírodné zdroje a chrániť tak náš svet pre ďalšie generácie.