Medzinárodný deň prevencie katastrof: ako sa na krízové situácie pripravuje Slovensko?

Počet ľudí, ktorí sú postihnutí katastrofou v Európe ale aj mimo nej sa neustále zvyšuje. V ich dôsledku za posledných 13 rokov prišlo len v európskych krajinách o život približne 80 000 ľudí a škody spôsobené pohromami presiahli sumu 100 miliárd Eur. Svetový deň prevencie katastrof si pripomenuli aj medzinárodné organizácie, aby zdôraznili potrebu pripravenosti štátov na mimoriadne udalosti. Budovaniu odolnosti Slovenska voči prírodným katastrofám sa dlhodobo venuje ministerstvo vnútra.

Katastrofy by nás nemali zastihnúť nepripravených

Prírodné katastrofy majú mimoriadny dopad na občanov, ich zdravie, majetok a dôležitú infraštruktúru komunít a krajiny. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun pri  príležitosti Medzinárodného dňa prevencie katastrof vyzval vlády, aby sa angažovali v znižovaniu rizík na lokálnej úrovni, od nej totiž podľa jeho slov závisí celková odolnosť krajiny proti katastrofám. Znižovanie rizík na národnej, regionálnej aj lokálnej úrovni je aj jednou z aktuálnych priorít vlády SR. „Nesieme zodpovednosť za ochranu životov ľudí a ich majetku a citlivo vnímame riziká, ktoré prináša predovšetkým meniaca sa klíma. Preto pracujeme s rizikami a dlhodobo a systematicky budujeme odolnosť Slovenska voči katastrofám. V súčasnosti sa sústreďujeme najmä na posilnenie kapacít pre manažment povodní v stovkách najohrozenejších obcí“, povedal podpredseda vlády a šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák.

Vyčíňanie prírody spôsobuje škody aj Slovákom

Stále častejšie sme aj my svedkami extrémneho počasia, mimoriadnych výkyvov teplôt a zrážok, ktoré spôsobujú požiare a vysokú hladinu riek s následnými povodňami. Európska únia uvádza, že v roku 2013 záplavy v strednej Európe spôsobili škody za takmer 12 miliárd Eur. Povodne na Slovensku len v rokoch 2003-2014 spôsobili škody za viac ako 707 miliónov Eur. „Potrebujeme sa systematicky pripraviť na to, čo aj následkom klimatickej zmeny môže v budúcnosti prísť a prostredníctvom cielených investícií znižovať dopad katastrof. Je tiež dôležité, aby aj záchranné tímy zasahujúce v čase katastrof boli odborne a technicky pripravené a dostatočne vybavené na to, aby dokázali rýchlo a efektívne zakročiť v záujme záchrany životov a majetku“, dodal minister vnútra.

Prevencia namiesto riešenia následkov živelných pohrôm

V snahe pomôcť v boji s vodným živlom a znížiť riziká, ktoré prináša veľká voda a prívalové povodne  rezort vnútra s podporou Európskej únie realizuje projekt Aktívne protipovodňové opatrenia. Vďaka nemu záchranné zložky na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni dostávajú v týchto mesiacoch k dispozícii špeciálnu protipovodňovú techniku za vyše 63 miliónov eur.

Rezort vnútra bude naďalej investovať do podpory špeciálneho technického vybavenia na zvládanie  mimoriadnych udalostí a rozvoja špecializovaných záchranných tímov aj v období 2014-2020. Za cieľ si stanovil aj zvýšenie odborných kapacít a zručností zasahujúcich jednotiek pri katastrofách. „Podporiť chceme aj tvorbu modelov vývoja a možných dôsledkov zmeny klímy, vytvorenie monitorovacích a hodnotiacich mechanizmov a ich prepojenie s miestnymi, regionálnymi a národnými stratégiami manažmentu rizík.“ dodáva  Rut Erdélyiová, šéfka sekcie európskych programov rezortu vnútra.

Ministerstvu vnútra sa tiež unikátnym spôsobom podarilo zapojiť štátne inštitúcie, vedeckých pracovníkov a výskumníkov, ale aj partnerov z priemyslu do zvyšovania bezpečnosti na Slovensku. Pripravuje vybudovanie Národného centra výskumu a inovácií v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktoré bude pomáhať krajine čeliť bezpečnostným rizikám súvisiacim aj s klimatickými zmenami v podobe prírodných katastrof a hľadať efektívne riešenia na konkrétne ohrozenia.