Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 18. december 2017, Pondelok
 

Od januára 2015 je účinný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

29. 12. 2014

Novú právnu normu Národná rada SR schválila 16. októbra 2014.  Zákon NR SR  č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnnosti upravuje ochranu zamestnancov pred prípadnými postihmi za oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní a vybavovaní takýchto podaní.


Slovensko opäť pridalo jednu veľkú tehlu do priehrady, ktorou sa snažíme obmedziť korupciu na Slovensku a zabrániť jej prenikaniu do celej spoločnosti," vyhlásil podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák po schválení zákona. Dodal, že po zmenách v zákone o verejnom obstarávaní, sprísnení financovania volebných kampaní a politických strán a spustení elektronického trhoviska je to ďalší krok, ktorým sa rezort vnútra a vláda snažia zužovať priestor pre korupciu.

Prijaté protikorupčné opatrenia z dielne ministerstva vnútra pomohli posunúť Slovensko na lepšie miesto vo svetovom rebríčku vnímania korupcie zverejňovanom organizáciou Transparency International. V roku 2014 sa SR umiestnila na 54. priečke zo 175 krajín, čo je zlepšenie o 12 miest oproti roku 2011, keď sme skončili na 66. mieste.

Ministerstvo vnútra SR zákon  vypracovalo na základe uznesenia vlády z marca 2013 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre SR v rámci Fázy 3 hodnotení.

Posilniť ochranu oznamovateľov najmä korupčného správania sa vláda zaviazala aj v programovom vyhlásení. Problematiku upravujú tiež viaceré medzinárodné dokumenty Rady Európy a OSN. Ministerstvo návrh konzultovalo aj so zástupcom mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko.

Cieľ zákona

Zákon si kladie za cieľ prijatím ochranných opatrení motivovať zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním. Predpokladá sa tiež zlepšenie odhaľovania protispoločenskej činnosti a jej páchateľov, a tým aj zníženie takto spôsobených škôd.

"Chceme tým, ktorí naberú odvahu, garantovať, že vieme ochrániť ich pracovné miesto, vieme ochrániť ich vzťahy, ktoré doteraz mali tak, aby sa nebáli a oznámili také konanie, ktoré je v rozpore či už s trestným zákonom alebo v rozpore s niektorými predpismi, ktoré sa dotýkajú správnych deliktov," vysvetlil minister vnútra.

Definícia závažnej protispoločenskej činnosti

Nová úprava má širší záber oproti niektorým starším poslaneckým návrhom. Pokrývať bude nielen korupciu a určenú trestnú činnosť. Pod zákon budú spadať vybrané trestné činy a správne delikty (definované ako závažná protispoločenská činnosť), ako aj iná protispoločenská činnosť a v rámci nej napríklad aj nehospodárne či neetické konanie.

Zákon vymedzuje závažnú protispoločenskú činnosť ako protiprávne konanie, ktoré je:

  • niektorým z trestných činov verejných činiteľov, korupcie, machinácie pri verejnom obstarávaní alebo poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
  • trestným činom s hornou hranicou trestu odňatia slobody prevyšujúcou tri roky alebo
  • správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu vo výške najmenej 50.000 eur. 

Definícia oznamovateľa

Oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie príslušnému orgánu a uvedie v ňom skutočnosti, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa.

Poskytovanie ochrany

Ochrana zamestnanca sa bude poskytovať v niekoľkých rovinách v závislosti od toho, či oznámenie urobí smerom navonok vo forme trestného oznámenia alebo podnetu na začatie konania o správnom delikte alebo či podnet podal smerom dovnútra zamestnávateľa v rámci navrhovaného vnútorného systému. Takisto môže ísť buď o preventívnu ochranu alebo následné ochranné opatrenia.

Ochrana v rámci trestného konania alebo konania o správnom delikte

  • O poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, bude môcť požiadať zamestnanec v ktoromkoľvek štádiu trestného konania. O vzniku ochrany rozhodne prokurátor alebo súd, doručením ich písomného oznámenia zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom. Oznámenie sa doručí aj zamestnancovi a inšpektorátu práce. Pri správnych deliktoch sa žiadosť o poskytnutie ochrany podá orgánu, ktorý je príslušný na konanie o delikte, ktorý aj rozhodne o vzniku ochrany.
  • Ochranu zamestnanca bude vykonávať inšpektorát práce. Zamestnávateľ môže robiť právne úkony alebo vydávať rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch voči zamestnancovi, na ktoré nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce. Priznanie postavenia chráneného oznamovateľa má zamedziť nepriaznivým úkonom zamestnávateľa proti zamestnancovi, napríklad pred znížením platu, zrážkou z platu, preradením na nižšiu prácu alebo predčasným ukončením pracovného pomeru.
  • Zamestnávateľ bude znášať obrátené dôkazne bremeno. Inšpektorát práce odsúhlasí navrhovaný právny úkon len vtedy, ak zamestnávateľ preukáže, že nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením. Ochrana zamestnanca nebude bezhraničná. Pôjde najmä o prípady, keď zamestnávateľ môže právny úkon voči zamestnancovi spoľahlivo odôvodniť, napríklad manažérskymi dôvodmi. Priznanie ochrany podľa ministra vnútra zamestnanca neochráni pred postihom napríklad v prípade absencie v práci či požívania alkoholu v pracovnom čase.
  • Zákon zakladá zamestnávateľovi a chránenému oznamovateľovi právo odvolania.

Možnosť zachovania anonymity oznamovateľa

Zákon umožní zachovať anonymitu oznamovateľa pred zamestnávateľom pri oznamovaní závažnej protispoločenskej činnosti. Oznamovateľ si od prokurátora, resp. správneho orgánu, bude môcť vyžiadať iba potvrdenie o tom, že je oznamovateľ, a to môže využiť až v prípade, keď zamestnávateľ urobí voči nemu negatívny pracovnoprávny úkon. Na základe tohto potvrdenia inšpektorát práce môže pozastaviť účinnosť tohto pracovnoprávneho úkonu. (Podrobnosti nižšie.)

Vnútorný systém vybavovania podnetov

  • Zakotvuje sa povinnosť orgánov verejnej moci a zamestnávateľov s viac ako 50 zamestnancami vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania podnetov. Bude môcť ísť o podnety, ktoré budú poukazovať nielen na protiprávne konanie, ale aj na iné nekalé, neetické či nehospodárne konanie a takisto o anonymné oznámenia o závažnej protispoločenskej činnosti.
  • Tieto subjekty sú povinné určiť zodpovednú osobu, resp. osobitnú organizačnú zložku, na ktorú sa bude možné obrátiť s takýmito podnetmi. Týkať by sa to malo asi 3400 podnikov, väčšie firmy, ako aj ministerstvá už takýto podobný mechanizmus v súčasnosti majú alebo majú naň vytvorené predpoklady, v samospráve zas fungujú kontrolóri.
  • Zamestnávateľ je povinný oboznámiť osobu, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia do 10 dní od jeho preverenia.
  • Zamestnávatelia budú povinní zabezpečiť vnútorný systém vybavovania podnetov do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona.

Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu

Podávateľ podnetu o protispoločenskej činnosti, ktorý sa domnieva, že je v tejto súvislosti postihovaný, sa môže obrátiť na inšpektorát práce. Ten môže pozastaviť účinnosť postihu na 14 dní s tým, že ak sa v tejto lehote zamestnanec obráti na súd s návrhom na predbežné opatrenie, pozastavenie účinnosti postihu trvá až do právoplatného rozhodnutia súdu o takomto návrhu. Tieto následné opatrenia sa budú vzťahovať aj na anonymných oznamovateľov alebo, ak oznamovateľovi zanikne ochrana skončením trestného konania alebo konania o správnom delikte.

Rozšírenie zákazu diskriminácie

Dôležitou zmenou pri ochraňovaní zamestnanca pred neoprávneným postihom zo strany zamestnávateľa bude rozšírenie zákazu diskriminácie aj z dôvodu podania oznámenia o protispoločenskej činnosti. Z toho vyplýva následná právna ochrana: možnosť domáhať sa na súde, aby sa upustilo od diskriminačného konania, aby sa napravil protiprávny stav, alebo aby sa poskytlo primerané zadosťučinenie. Môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu /napríklad výpovede/, ktorého účinnosť bola pozastavená. Obrátené dôkazne bremeno bude na strane žalovaného. Túto zmenu rieši novela antidiskriminačného zákona.

Sankcie

Inšpektorát práce môže zamestnávateľovi za nesplnenie povinností v súvislosti s vnútorným systémom vybavovania podnetov uložiť pokutu do 20.000 eur.

Právna pomoc

Oznamovatelia budú mať nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva bude vykonávať osvetu v súvislosti s podávaním podnetov a poskytovaním ochrany.

Odmena

Zákon ustanovuje aj možnosť poskytnúť oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti odmenu. Ide o nenárokovateľnú odmenu a bude možné o ňu požiadať až po právoplatnom odsúdení páchateľa alebo, ak sa preukáže spáchanie správneho deliktu. Ministerstvo spravodlivosti SR bude môcť poskytnúť odmenu do výšky päťdesiatnásobku minimálnej mzdy (v súčasnosti 17.600 eur).

Odmena má vyjadriť naplnenie verejného záujmu tým, že súvisí s rozsahom uchráneného alebo vráteného majetku.

Zaznamenávanie hovorov

Orgány verejnej moci, ktoré si zriadia na oznamovanie protispoločenskej činnosti telefónnu linku, budú povinné tieto hovory zaznamenávať. O tejto skutočnosti oznamovateľa vopred informujú. Zvukové záznamy budú archivované tri roky.

Prevencia protispoločenskej činnosti

Zákon ďalej upravuje povinnosti štátu v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti a protikorupčného vzdelávania a výchovy. Rieši tiež možnosť štátnych dotácií pre subjekty, ktoré sa podieľajú na vzdelaní a výchove zameranej na protikorupčnú osvetu, ako i na programy, ktorých účelom je predchádzať vzniku a šíreniu protispoločenskej činnosti.

Novelizácie ďalších zákonov

Zákon novelizuje aj ďalších 18 súvisiacich zákonov. Ide o Zákonník práce, Trestný poriadok, zákon o Policajnom zbore, zákon o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP, zákon o štátnej službe colníkov, zákon o sudcoch a prísediacich, zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže, zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, zákon o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon o výkone práce vo verejnom záujme, antidiskriminačný zákon, zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve, zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR, zákon o inšpekcii práce, zákon o štátnej službe, zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a školský zákon.

 Ilustračné foto: www.balkaneu.com

 

 

Dôležité odkazy


Úradné hodiny podateľne Sekcie verejnej správy MV SR:

po, ut, štvr - 08.00 h - 15. 00 h

str - 08.00 h - 17. 00 h

pia - 08.00 h - 14.00 h

Dôležité oznamy

  • e-služby MV SR
    Pri hlásení pobytu či evidencii vozidiel môžete využívať elektronické služby
  •