Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 11. december 2017, Pondelok
 

Oblasť vzdelávania

Rozdiely v dosiahnutom vzdelaní medzi rómskou a majoritnou populáciou sú priepastné a nezmenšujú sa. Vo vekovej kategórii 20 - 64-ročných má najvyššie dosiahnuté stredné vzdelanie 75 % majoritnej populácie, no len 18 % Rómov a Rómok. Vyše 18 % rómskej populácie povinnú školskú dochádzku naplní bez získania nižšieho stredného vzdelania, t. j. bez riadneho dokončenia základnej školy. Predčasné ukončenie vzdelávacej dráhy sa týka približne desatiny populácie 16 - 26-ročných Rómov.[1]

Dôvody slabších vzdelávacích výsledkov, vyššej miery školskej neúspešnosti a nepokračovania v ďalšom štúdiu vyplývajú nielen z nízkej vzdelanostnej úrovne a nepriaznivej socioekonomickej situácie príslušníkov MRK, ale aj z nedostatočnej pripravenosti vzdelávacieho systému reagovať na sociálne znevýhodnenie, vytvárať inkluzívne vzdelávacie prostredie a zohľadňovať kultúrne špecifiká aj individuálne potreby detí a žiakov. Z medzinárodných porovnávacích zisťovaní aj národných meraní[2] sa opakovane ukazuje, že sociálne zázemie žiakov výrazne vplýva na ich vzdelávacie výsledky aj ďalšiu vzdelávaciu dráhu. Vzdelávací systém v Slovenskej republike doposiaľ nenašiel efektívny spôsob na znižovanie sociálne podmienených nerovností vo vzdelávacích výsledkoch žiakov.

Zlepšenie dostupnosti vzdelania na všetkých vzdelávacích stupňoch, skvalitnenie vzdelávacích postupov a metód, zvýšenie personálnych kapacít škôl a odborných kompetencií pedagógov sú nevyhnutné podmienky na adresnú podporu žiakov zo znevýhodneného prostredia, zlepšovanie ich vzdelávacích výsledkov, rozširovanie možností ďalšieho štúdia, a tým aj pracovného uplatnenia sa v dospelosti. Okrem podporných a proinkluzívnych opatrení v hlavnom vzdelávacom prúde je zároveň nevyhnutné predchádzať neodôvodnenému zaraďovaniu rómskych detí do špeciálnych škôl z dôvodu ich sociálneho znevýhodnenia a taktiež vytvárať podmienky na ich vzdelávanie sa aj v materinskom jazyku.

Aktualizovaný akčný plán v oblasti vzdelávania vychádza z pôvodných cieľov stratégie,  z externého hodnotenia a z cieľov Operačného programu Ľudské zdroje pre programové obdobie 2014 - 2020 (ďalej len „OP ĽZ“) a z Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2016 - 2020. Na rozpracovaní cieľov do opatrení, aktivít a merateľných ukazovateľov akčného plánu sa významne podieľali členovia tematickej pracovnej skupiny pre oblasť vzdelávania z verejného, akademického a mimovládneho sektora, ako aj zástupcovia  Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstva financií SR.

Aktualizovaný akčný plán v oblasti vzdelávania vyčísľuje aj finančné nároky na plnenie jednotlivých opatrení a aktivít, ktoré predstavujú sumu 170 273 122,20 eur. Z toho financovanie bude zabezpečené kombináciou zdrojov zo štátneho rozpočtu SR a z OP ĽZ, prípadne spolufinancovaním konečných prijímateľov na obdobie rokov 2016 - 2018 v sume 95 382 663,19 eur. Spolufinancovanie prijímateľmi sa odhaduje na 3 597 519,01 eur. Predpokladaný dopad na štátny rozpočet je 71 292 940,00 eur.[3] Návratnosť takto vynaložených prostriedkov sa pozitívne odrazí vo vzdelanostnej úrovni aj zamestnateľnosti mladých Rómov.

Globálny cieľ a čiastkové ciele pre D.2.1. oblasť vzdelávania

Globálny cieľ :

Znížiť rozdiely vo vzdelanostnej úrovni Rómov oproti priemeru populácie zlepšením prístupu detí z MRK / žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len „SZP“) ku kvalitnému vzdelaniu na všetkých vzdelávacích stupňoch.

Čiastkový cieľ č. 1

Zabezpečiť účasť všetkých detí z MRK vo variabilných programoch ranej starostlivosti a v predprimárnom vzdelávaní.

Indikátor 1:                 Podiel rodičov a detí z MRK zapojených do všetkých foriem programov ranej starostlivosti k celkovému počtu rodičov a detí z MRK.

Indikátor 2:                 Podiel žiakov zo SZP/MRK v nultom a v prvom ročníku základnej školy, ktorí absolvovali minimálne rok predprimárne vzdelávanie v medziročnom porovnaní.

Čiastkový cieľ č. 2

Zabezpečiť, aby nižšie stredné odborné vzdelanie získali všetky deti z MRK / žiaci zo SZP počas povinnej školskej dochádzky a v prípade predčasného ukončenia základnej školy prostredníctvom programov druhej šance.

Indikátor 1:                 Podiel žiakov z MRK/SZP končiacich povinnú školskú dochádzku v základnej škole bez získania nižšieho stredného vzdelania na celkovom počte žiakov z MRK/SZP.

Indikátor 2:                 Počet absolventov vzdelávania na získanie nižšieho stredného odborného vzdelania v dennej a externej forme alebo vo vzdelávaní programov druhej šance v medziročnom porovnaní.

Indikátor 3:                 Počet mladých uchádzačov o zamestnanie, ktorí nezískali nižšie stredné odborné vzdelanie v medziročnom porovnaní.

Čiastkový cieľ č. 3

Skvalitniť výchovno-vzdelávací proces pri vzdelávaní žiakov z MRK/SZP a zlepšiť výsledky základných škôl so zastúpením žiakov z MRK/SZP na úroveň celoslovenského priemeru.

Indikátor 1:                 Priemerná úspešnosť žiakov z MRK/SZP z matematiky, slovenského jazyka a literatúry a maďarského jazyka a literatúry v Testovaniach 5. a 9. ročníkov oproti celoslovenskému priemeru v medziročnom porovnaní.

Čiastkový cieľ č. 4

Zvýšiť podiel osôb z MRK s ukončeným stredným odborným vzdelaním a úplným stredným vzdelaním .

Indikátor 1:                 Podiel evidovaných uchádzačov o zamestnanie do 20 rokov, s neukončeným nižším stredným odborným vzdelaním na celkovom počte evidovaných uchádzačov do 20 rokov v medziročnom porovnaní.

Indikátor 2:                 Podiel osôb z MRK, ktoré získali stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie.

Čiastkový cieľ č. 5

Zvýšiť počet škôl vyučujúcich rómsky jazyk a reálie a využívajúcich rómsky jazyk vo vyučovaní.

Indikátor 1:                 Počet žiakov navštevujúcich školy, v ktorých sa vyučuje rómsky jazyk  a literatúra a rómske reálie v medziročnom porovnaní.

Indikátor 2:                 Počet pedagogických zamestnancov ovládajúcich rómsky jazyk.

Indikátor 3:                 Počet žiakov rómskej národnosti v ZŠ, v špeciálnych triedach ZŠ a ŠZŠ v medziročnom porovnaní.

Čiastkový cieľ č. 6

Zvýšiť podiel žiakov z MRK vzdelávaných v bežných triedach základných škôl.

Indikátor 1:                 Podiel špeciálnych tried na celkovom počte tried základných škôl v medziročnom porovnaní.

Indikátor 2:                 Podiel žiakov vzdelávaných v špeciálnych triedach základných škôl na celkovom počte žiakov základných škôl v medziročnom porovnaní.

Indikátor 3:                 Podiel žiakov vzdelávaných v špeciálnych základných školách pre žiakov s mentálnym postihnutím na celkovom počte žiakov základných a špeciálnych základných škôl v medziročnom porovnaní.

Čiastkový cieľ č. 7

Realizovať a vyhodnocovať programy inkluzívneho vzdelávania v materských, základných a stredných školách.

Indikátor 1:                 Počet materských, základných a stredných škôl realizujúcich programy inkluzívneho vzdelávania.

Indikátor 2:                Počet žiakov zapojených do programov inkluzívneho vzdelávania.

Štruktúra akčného plánu pre D.2.1 oblasť vzdelávania

Zámerom akčného plánu je priblížiť vzdelanostnú úroveň rómskej populácie celoslovenskému priemeru prostredníctvom systematickej a adresnej podpory vzdelávania detí a žiakov zo SZP. Navrhované opatrenia a aktivity kombinujú budovanie a skvalitňovanie vzdelávacej infraštruktúry, vytváranie priaznivých podmienok na učenie a vyučovanie, posilňovanie personálnych a odborných kapacít škôl, ako aj znižovanie finančných a priestorových prekážok, ktoré ovplyvňujú individuálne vzdelávacie možnosti.

Ciele akčného plánu nebudú naplnené vykázaním jednotlivých opatrení a aktivít ako zrealizovaných, ale až preukázaným zvýšením zaškolenosti detí pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky, zlepšením vzdelávacích výsledkov žiakov na základných školách, znížením podielu predčasného ukončovania vzdelávania a zvýšeným podielom absolventov stredných a vysokých škôl zo sociálne znevýhodneného prostredia. Cieľavedomé zlepšovanie týchto parametrov je reflektované aj v stanovených merateľných ukazovateľoch.

Opatrenia 1.1 a 1.2 akčného plánu sa zameriavajú na zvýšenie dostupnosti a reálnej účasti rómskych detí na predprimárnom vzdelávaní, a to podporou budovania infraštruktúry materských škôl, odstraňovaním finančných bariér, spojených s ich navštevovaním a skvalitnením personálnych, odborných a materiálnych podmienok vzdelávania.

Nadväzujúce opatrenie 1.3 akčného plánu podporuje variabilné programy ranej starostlivosti pre deti, vrátane ich predškolskej prípravy, ktoré budú zohľadňovať špecifické životné podmienky MRK. Ich poskytovanie je žiaduce najmä v oblastiach, kde nie sú dostupné alebo dostatočné kapacity materských škôl.

Opatrenie 2.1 akčného plánu je zamerané na podporu výchovy a vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v úspešne overenom celodennom výchovno-vzdelávacom systéme, ktorý je potrebné udržať a rozšíriť na ďalšie základné školy spolu s nevyhnutným zabezpečením personálnych kapacít.

Opatrenie 2.2 akčného plánu poskytuje „druhú šancu“ tým mladým ľuďom, ktorí povinnú školskú dochádzku ukončia bez získania nižšieho stredného vzdelania.

Zámerom opatrení 3.1, 3.2. a 3.3 je adresnejšie a efektívnejšie zacielenie podpory vzdelávania žiakov zo SZP v základných školách zvýšením finančnej podpory školám, podporou personálnych a odborných kapacít pedagógov a pedagogických asistentov. Odraz zvýšenej finančnej podpory a posilnených personálnych a odborných kapacít bude možné overovať systematickým monitorovaním vzdelávacích výsledkov žiakov.

Opatrenia 4.1 a 4.2 si kladú za cieľ podporiť plynulý prechod žiakov na stredoškolské štúdium, a to vďaka posilneniu personálnych a odborných kapacít výchovných a kariérových poradcov a podporou rovesníckych, mentorských a tútorských programov.

Opatrenie 4.3 sa zameriava na zníženie finančných bariér spojených so štúdiom na stredných školách a motivovaním študentov na ďalšie štúdium poskytovaním prospechových štipendií.

Opatrenia 5.1 a 5.2 reflektujú na ústavné právo na vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, ktoré v prípade rómskej menšiny nie je plnohodnotne napĺňané. Aktivity smerujú k posilneniu odborného a materiálneho zázemia na vyučovanie rómskeho jazyka a literatúry a posilnenie škôl, ktoré tento vyučovací predmet realizujú.

Opatrenie 6.1 reaguje na pretrvávajúcu potrebu kvalifikovaného a citlivého diagnostikovania rómskych žiakov a rozlišovania špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vyplývajúcich zo sociálneho znevýhodnenia od tých, ktoré sú dôsledkom fyzického či mentálneho postihnutia. 

Opatrenie 7.1 sa zameriava na vybudovanie inštitucionálneho, odborného a finančného zázemia na podporu inkluzívneho vzdelávania všetkých detí a žiakov v materských, základných a stredných školách na Slovensku.

Dôležitými zdrojmi pri spracovaní akčného plánu v oblasti vzdelávania a na monitorovanie jeho plnenia je Atlas rómskych komunít 2013 (ďalej len „atlas 2013“)[4]. Nemenej dôležitými zdrojmi sú štatistické údaje ministerstva školstva o žiakoch zo SZP a o vzdelávacích výsledkoch žiakov základných a stredných škôl.

Monitoring plnenia opatrení rešpektuje legislatívnu úpravu kategórie žiakov zo SZP a spôsoby štatistického zberu dát. Keďže do kategórie žiakov zo SZP nespadajú len žiaci rómskej národnosti, pri vyhodnocovaní plnenia akčného plánu budú využívané aj údaje o MRK.



[1] Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010. Bratislava: UNDP, 2012, s. 92-94.

Dostupné na: http://www.employment.gov.sk/files/undp-sprava-2010_na-web.pdf.

[2] Národná správa OECD PISA Slovensko 2006. Bratislava: ŠPÚ, 2007, s. 44-45.

Dostupné na: http://www.nucem.sk/sk/filemanager/download/2621/3/narodna_sprava_pisa_2006-pdf.

Správa z Testovania 5-2014. Bratislava: NÚCEM, 2015, s. 22-24.

Dostupné na: http://www.nucem.sk/documents/46/testovanie_t5_2014/Spr%C3%A1va_T5-2014_final.pdf.

Národná správa OECD PISA Slovensko 2009. Bratislava: NÚCEM, 2010.

Dostupné na: http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_narodne_spravy/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2009.pdf .

Národná správa OECD PISA Slovensko 2012. Bratislava:  NÚCEM, 2015, str. 38.

Dostupné na: http://www.etest.sk/data/att/551.pdf

Národná správa OSCD PISA 2015, PISA 2015, zverejnené 6. 12. 2016. Dostupné na: http://www.nucem.sk/documents/27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/4_ine/Prve_vysledky_Slovenska_v_studii__OECD_PISA_2015.pdf

[3] Zdroje v rámci prioritnej osi Vzdelávanie OP ĽZ sú oprávnené aj na podporu ďalších aktivít v oblasti zvýšenia kvality a inkluzívnosti vzdelávania s cieľom zlepšenia študijných výsledkov. Ide napr. o aktivity v oblasti skvalitňovania diagnostikovania a rediagnostikovania detí a žiakov či v oblasti výchovného a kariérového poradenstva a ďalších v kontexte prioritnej osi Vzdelávanie OP ĽZ. MŠVVŠ SR bude v závislosti od dostupnosti finančných zdrojov a stavu implementácie OP ĽZ využívať alokované zdroje prioritnej osi Vzdelávanie OP ĽZ aj na podporu opatrení tohto akčného plánu v relevantných oblastiach.

[4] Realizovali ho UNDP v spolupráci s Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity, USVRK a ZMOS. Projekt bol súčasťou spoločného programu UNDP a MPSVR SR, zameraného na monitorovanie životných podmienok rómskej populácie. Atlas 2013 poskytuje východisko pre verejnú správu, neziskový a súkromný sektor pri nastavovaní cielených verejných politík a programov zameraných na zlepšovanie životných podmienok a sociálnu inklúziu rómskej populácie. Viac na https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/socialne-vylucene-spolocenstva/dokumenty.html.