Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 17. december 2017, Nedeľa
 

Oblasť zamestnanosti

Prístup k plnohodnotnému a zmysluplnému zamestnaniu je možné považovať za jednu z hlavných podmienok pre úspešnosť v súvislosti so snahami zameranými na znižovanie chudoby a zvyšovanie sociálnej inklúzie ľudí z prostredia MRK. Téma zamestnanosti a zamestnateľnosti ľudí z prostredia MRK je opradená množstvom mýtov a predsudkov, ktoré okrem iného sú podmienené i absenciou dát. Na druhej strane je potrebné akceptovať legislatívne a etické obmedzenia zberu dát postavených na etnickej príslušnosti, ktoré nevychádzajú z princípu sebadeklarácie. Nie je preto možné očakávať zásadnú zmenu v štatistickom vykazovaní údajov o zamestnanosti/nezamestnanosti Rómov a je potrebné sa i naďalej spoliehať na proxy indikátory, kvalitatívne výskumy a expertné odhady.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nevykazuje údaje o občanoch, ktorí sú z prostredia MRK, z dôvodu absencie zadefinovania okresov s min. 15 % mierou obyvateľov žijúcich v prostredí MRK. Ak tieto údaje budú zadefinované Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny dokáže zo štatistického systému vykázať údaje o účastníkoch vzdelávania žijúcich v tomto prostredí.

Napriek týmto obmedzeniam sa akčný plán pre oblasť zamestnanosti, rovnako ako globálne ciele pre oblasť zamestnanosť, snaží využívať exaktný prístup vo vykazovaní pokroku na úrovni indikátorov či výstupu, výsledku alebo dopadu.

Obsah cieľov pre oblasť zamestnanosti vo veľkej miere vychádza z pôvodných cieľov stratégie. Pri úprave cieľov a tvorbe akčného plánu sa v značnej miere vychádzalo aj z obsahu OP ĽZ, Národnej stratégie zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2020, externého hodnotenia, atlasu 2013 a verejne dostupných štatistických údajov zbieraných a spracovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „UPSVaR“).

Ďalším významným zdrojom pri tvorbe akčného plánu boli skúsenosti s doterajšou implementáciou stratégie, ako aj praktické skúsenosti nadobudnuté v predošlom období prostredníctvom projektov podporených z prostriedkov Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia (ďalej len „OP ZaSI“) i aktivity samospráv a mimovládneho sektora v tejto oblasti.

Aktualizovaný akčný plán v oblasti zamestnanosti vyčísľuje aj finančné nároky na plnenie jednotlivých opatrení a aktivít, ktoré predstavujú sumu 145 586 858,70 eur. Z toho financovanie bude zabezpečené kombináciou zdrojov zo štátneho rozpočtu SR a z OP ĽZ, prípadne spolufinancovaním konečných prijímateľov na obdobie rokov 2016 - 2018 v sume 143 504 508,70 eur. Spolufinancovanie prijímateľmi sa odhaduje na 2 025 867,50 eur. Predpokladaný dopad na štátny rozpočet je 56 482,50 eur. Návratnosť takto vynaložených prostriedkov sa pozitívne odrazí v zamestnanosti a zamestnateľnosti.

Globálny cieľ a čiastkové ciele pre D.2.2. oblasť zamestnanosti

Globálny cieľ

Znížiť rozdiel v miere zamestnanosti Rómov v porovnaní s priemerom v SR s dôrazom na využívanie opatrení aktívnej politiky trhu práce (ďalej iba „APTP“), prepojenia odbornej prípravy a vzdelávania s trhom práce, podpory nediskriminačného prístupu a uplatňovania dočasných vyrovnávacích opatrení v praxi.

Čiastkové ciele:

Čiastkový cieľ č. 1

Zlepšiť prepojenie odbornej prípravy a vzdelávania s potrebami trhu práce a zvýšiť dostupnosť programov zameraných na zlepšenie kvalifikačnej úrovne dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie[1] (ďalej iba „UoZ“).

Indikátor 1:                 Počet žiakov zo SZP, ktorým úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytli informačné a poradenské služby, v medziročnom porovnaní.

Indikátor 2:                 Počet plnoletých príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, ktorí ako formu aktivácie využili možnosť zapojiť sa do programov vzdelávania druhej šance v medziročnom porovnaní.

Indikátor 3:                 Výška verejných finančných prostriedkov určených na realizáciu špecializovaných aktivít programu „Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike“[2] explicitne určených pre mladých ľudí z prostredia MRK v medziročnom porovnaní.

Indikátor 4:                 Počet aktérov z prostredia neziskových organizácií zapojených do realizácie špecializovaných aktivít programu „Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike“ explicitne určených pre mladých ľudí z prostredia MRK v medziročnom porovnaní.

Indikátor 5:                 Počet dlhodobo nezamestnaných UoZ v okresoch s minimálne 15 % mierou obyvateľov žijúcich v prostredí MRK zapojených do programov vzdelávania a prípravy pre trh práce v medziročnom porovnaní.

Čiastkový cieľ č. 2

Podporiť zvýšenie zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie z prostredia MRK/SZP s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných občanov a nízko kvalifikovaných s využitím APTP, sociálnej ekonomiky a neštátnych služieb zamestnanosti.

Indikátor 1:                 Percentuálny podiel vyradených dlhodobo nezamestnaných UoZ z evidencie UoZ na celkovom počte evidovaných dlhodobo nezamestnaných UoZ v okresoch s min. 15 % mierou obyvateľov žijúcich v prostredí MRK[3] (údaj za každý okres samostatne ako i priemerná hodnota za všetky relevantné okresy) v medziročnom porovnaní.

Indikátor 2:                 Percentuálny podiel osôb, ktorým skončilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu úspešného umiestnenia sa na trhu práce v okresoch s minimálne 15 % mierou obyvateľov žijúcich v prostredí MRK oproti celkovému počtu príjemcov pomoci v hmotnej núdzi v danom okrese v medziročnom porovnaní.

Indikátor 3:                 Výška verejných finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu programov tranzitívneho charakteru (napr. podpora sociálneho podnikania, medzitrh práce, prestupné zamestnávanie, osobná supervízia, atď.) explicitne zameraných na potreby MRK v medziročnom porovnaní.

Indikátor 4:                 Počet neverejných poskytovateľov služieb zamestnanosti poskytujúcich služby zamestnanosti ľuďom z prostredia MRK vo forme tzv. case managementu v medziročnom porovnaní.

Indikátor 5:                 Percentuálny podiel evidovaných UoZ v okresoch s minimálne 15 % mierou obyvateľov žijúcich v prostredí MRK na celkovom počte evidovaných UoZ v danom okrese, ktorým sú služby zamestnanosti poskytované neverejnými poskytovateľmi služieb zamestnanosti v medziročnom porovnaní.

Čiastkový cieľ č. 3

Zlepšiť podmienky zamestnávania ovplyvňujúce zamestnávanie Rómov, s dôrazom na tých z prostredia marginalizovaných rómskych komunít.

Indikátor 1:                 Počet realizovaných programov uplatňujúcich inštitút dočasných vyrovnávacích opatrení na trhu práce na základe príslušnosti k rómskej etnicite v medziročnom porovnaní.

Indikátor 2:                 Počet osôb, ktoré sa vďaka uplatneniu dočasných vyrovnávacích opatrení[4] zamestnali na minimálne 6 mesiacov, v medziročnom porovnaní.

Indikátor 3:                 Počet osôb v okresoch s minimálne 15 % mierou obyvateľov žijúcich v prostredí MRK využívajúcich možnosť súbehu príjmu zo zamestnania a poskytovania pomoci v hmotnej núdzi v medziročnom porovnaní.

Indikátor 4:                 Miera odlivu jednotlivcov využívajúcich možnosť súbehu príjmu zo zamestnania a poskytovania pomoci v hmotnej núdzi na otvorený trh práce v medziročnom porovnaní.

Indikátor 5:                Počet novovytvorených pracovných miest v okresoch s minimálne 15 % mierou obyvateľov žijúcich v prostredí MRK, pri ktorých vzniku bola využitá možnosť odvodového bonusu v medziročnom porovnaní.

Čiastkový cieľ č. 4

Zlepšiť kvalitu a dostupnosť sociálnych a asistenčných služieb, ktoré sú adresne poskytované v prostredí MRK a majú možný dopad na zamestnateľnosť ľudí z prostredia MRK.

Indikátor 1:                 Počet terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych pracovníkov v obciach s prítomnosťou MRK v pracovnoprávnom vzťahu s minimálne 24-mesačnou perspektívou v medziročnom porovnaní.

Indikátor 2:                 Počet stabilne, min. 6 mesiacov, fungujúcich komunitných centier financovaných z verejných prostriedkov: (Európske štrukturálne a investičné fondy na roky 2014 - 2020 (ďalej len „EŠIF“)) alebo štátny rozpočet (ďalej len „ŠR“), v obciach s prítomnosťou MRK v medziročnom porovnaní.

Indikátor 3:                 Výška verejných finančných prostriedkov (EŠIF alebo ŠR) použitých pre potreby fungovania komunitných centier v medziročnom porovnaní.

Indikátor 4:                 Percento komunitných centier financovaných z verejných prostriedkov (EŠIF alebo ŠR) z celkového počtu vykazovaných komunitných centier financovaných z verejných zdrojov, prevádzkovaných právnickými osobami z neziskového prostredia v medziročnom porovnaní.

Indikátor 5:                 Počet exekučných konaní voči fyzickým osobám v okresoch s minimálne 15 % mierou obyvateľov žijúcich v prostredí MRK v medziročnom porovnaní.

Štruktúra akčného plánu pre D 2.2. oblasť zamestnanosti

Oproti pôvodnému dokumentu jednotlivé opatrenia stratégie pre oblasť zamestnanosť sú rozdelené do štyroch hlavných cieľov (tzv. Čiastkové ciele), v rámci ktorých je následne v akčnom pláne definovaných 17 opatrení. Na každé z opatrení je naviazaný konkrétny, časovo ohraničený a merateľný ukazovateľ. V akčnom pláne pre oblasť zamestnanosť v súvislosti s jednotlivými opatreniami neuvádzame konkrétne aktivity, nakoľko veríme, že konkrétne aktivity sú implikované vo formulácii jednotlivých ukazovateľov a mnohé aktivity sú definované aj pre danú oblasť kľúčovým zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Charakter ukazovateľov sa mení v súvislosti s úrovňou cieľov. V prípade čiastkových cieľov sa v maximálnej možnej miere snažíme uvádzať ukazovatele dopadu, nakoľko na úrovni jednotlivých opatrení sa uvádzajú ukazovatele výstupu alebo výsledku, ktoré je možné merať aj v horizonte kratších časových úsekov. Ukazovatele merajúce progres jednotlivých opatrení sú formulované tak, aby bolo možné realizovať medziročné hodnotenia pokroku.

Limitom stratégie ako i akčného plánu je neschopnosť uviesť východiskovú hodnotu v prípade väčšiny ukazovateľov, nakoľko tieto hodnoty buď neboli sledované, alebo pri ich sledovaní bola použitá metodológia, ktorá nie je všeobecne akceptovateľná. S cieľom tento limit prekonať, všetky indikátory pre oblasť zamestnanosť sú definované tak, aby ich sledovanie bolo možné zabezpečiť z verejne dostupných zdrojov na základe jednotnej metodológie[5].

Každý z čiastkových cieľov sa sústreďuje na inú oblasť zamestnanosti/zamestnateľnosti Rómov, ich obsah nie je možné zamieňať, nakoľko sa sústreďujú aj na inú cieľovú skupinu.

Čiastkový cieľ č. 1 Zlepšiť prepojenie odbornej prípravy a vzdelávania s potrebami trhu práce a zvýšiť dostupnosť programov zameraných na zlepšenie kvalifikačnej úrovne dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie(UoZ)sa sústreďuje na aktivity a opatrenia súvisiace so vzdelávaním a prípravou pre trh práce, realizáciou programov druhej šance, existenciou podporných mechanizmov potrebných pre získanie konkrétnej kvalifikácie. Hlavnou cieľovou skupinou opatrení definovaných v súvislosti s čiastkovým cieľom č. 1 sú UoZ z MRK/SZP v období prípravy na zamestnanie.

Čiastkový cieľ č. 2 Podporiť zvýšenie zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie z prostredia MRK/SZP s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných občanov a nízko kvalifikovaných s využitím APTP, sociálnej ekonomiky a neštátnych služieb zamestnanosti sa sústreďuje na zlepšenie prístupu uchádzačov o zamestnanie z prostredia MRK k jednotlivým aktívnym opatreniam trhu práce. Hlavnou cieľovou skupinou opatrení definovaných v uvedenom čiastkovom cieli sú UoZ z prostredia MRK, obyčajne bez kvalifikácie a s nízkou mierou pripravenosti na trh práce, ktorí sa aktívne uchádzajú o zamestnanie.

Čiastkový cieľ č. 3 Zlepšiť podmienky zamestnávania ovplyvňujúce zamestnávanie Rómov, s dôrazom na tých z prostredia MRK sa snaží definovať opatrenia zamerané na odbúravanie predsudkov voči Rómom na trhu práce, zameriava sa na realizáciu dočasných vyrovnávacích opatrení a inovatívnych riešení podporujúcich zamestnanosť Rómov. Hlavnou cieľovou skupinou opatrení definovaných v súvislosti s čiastkovým cieľom č. 3 sú Rómovia ako takí, kvalifikačne pripravení splniť požiadavky otvoreného trhu práce, ktorí sa aktívne uchádzajú o zamestnanie na otvorenom trhu práce alebo sa snažia si takéto zamestnanie udržať.

Čiastkový cieľ č. 4 Zlepšiť kvalitu a dostupnosť sociálnych a asistenčných služieb, ktoré sú adresne poskytované v prostredí MRK a majú možný dopad na zamestnateľnosť ľudí z prostredia MRK sa zameriava na definíciu opatrení zameraných na kvalitné a dlhodobé poskytovanie sociálnych služieb, realizovaných priamo v prostredí MRK, ktoré majú potenciál pozitívne prispieť k zvýšeniu zamestnateľnosti ľudí z prostredia MRK. Okrem už poskytovaných služieb sa dôraz kladie aj na aktivity zamerané na finančnú gramotnosť a oddlžovanie. Hlavnou cieľovou skupinou opatrení, definovaných v súvislosti s čiastkovým cieľom č. 4, sú ľudia z prostredia MRK, obyčajne s nízkou mierou kvalifikácie a pripravenosti na trh práce, ktorí sú od otvoreného trhu práce najviac vzdialení.

Okrem opatrení priradených ku konkrétnym čiastkovým cieľom, akčný plán uvádza jedno samostatné opatrenie, ktoré je možné považovať za prierezové a uplatniteľné v súvislosti so všetkými čiastkovými cieľmi. Toto sa zameriava na budovanie kapacít USVRK v oblasti zamestnanosti. Toto považujeme za kľúčové pre celkovú schopnosť USVRK koordinovať napĺňanie cieľov stratégie pre oblasť zamestnanosť.



[1] Cieľ sa sústreďuje na cieľovú skupinu dlhodobo nezamestnaných UoZ, nakoľko aktuálne zbierané údaje o zamestnanosti/nezamestnanosti poskytujú len obmedzené informácie o UoZ z prostredia MRK alebo o UoZ rómskeho pôvodu. Je však možné sa spoľahnúť na všeobecne akceptovaný predpoklad, že výrazne percento dlhodobo nezamestnaných UoZ je z prostredia MRK. Súčasne si uvedomujeme, že nie každý dlhodobo nezamestnaný UoZ je Róm alebo je z prostredia MRK.

[2] Program Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 195 z 23. apríla 2014 ako súčasť Národného programu reforiem. Pre viac informácií pozri strany 44 - 46 uvedeného dokumentu.

[3]Zoznam okresov je určený na základe údajov z atlasu 2013 v kombinácii s vybranými údajmi ŠÚ SR.

[4] Za dočasné vyrovnávacie opatrenie je v tomto kontexte možné vnímať aj uplatnenie sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní v súvislosti so zamestnávaním ľudí z prostredia MRK.

[5] Metodológia bude vypracovaná na základe odporúčaní Agentúry FRA, čím bude zabezpečené sledovanie rovnakých údajov a následná porovnateľnosť pokroku.