Devätnásta nedeľa cez rok

Bratislava, 11. 08. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

Prvé čítanie                Múd 18,6–9

Biblický text:

Tá noc bola našim otcom oznámená vopred, aby boli dobrej mysle, keď jasne videli, akým uverili prísahám. Tvoj ľud teda očakával oslobodenie spravodlivých a zánik nepriateľov. Lebo čím si protivníkov trestal, tým si práve oslávil nás, keď si nás povolal. Lebo sväté deti dobrých prinášali skryte obetu, jednomyseľne sa zaviazali pred Božím zákonom, že ten istý údel, dobrý i zlý, rovnako znášať budú, a už zaspievali sväté piesne otcov dopredu.

Komentár:

• Kniha múdrosti je „najmladším“ spisom Starého zákona. Bola napísaná niekedy v polovici 1. stor. pred Kristom a jej vplyv je v spisoch Nového zákona veľmi badateľný – hlavne u sv. Pavla a v Evanjeliu podľa Jána. „Kniha bola napísaná pre Židov v diaspóre, vystavených škodlivému vplyvu filozoficko-náboženských prúdov v helenistickom prostredí, aby ich posilnila vo viere. Autor používa výrazy a pojmy gréckej filozofie a so zreteľom na helenistickú mentalitu podáva relektúru a reinterpretáciu predchádzajúcich starozákonných textov.“ (Heriban)
• Úryvok, ktorý čítame dnešnú nedeľu je nielen reminiscenciou na oslobodenie Izraelitov z Egypta, ale vo svojej dobe (krátko pred narodením Ježiša Krista) je aj vyznaním viery v Boha, ktorý daruje slobodu a je zároveň garantom pravej slobody.

Druhé čítanie              Hebr 11,1–2. 8–19

Biblický text:

Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré svedectvo.

S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide.

S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. Lebo čakal na mesto s pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.

Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať.

Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale z diaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto.

S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia 18a ktorému bolo povedané: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz.

Komentár:

• List Hebrejom, napísaný neznámym autorom, je veľmi zaujímavým a málo poznaným spisom Nového zákona. Je napísaný tak brilantne, že jeho autora spolu so sv. Pavlom a autorom Evanjelia podľa Jána radíme k trom veľkým teológom Nového zákona (B. Lindars). Zároveň však myšlienkový svet tohto listu, ktorý je starozákonný spôsobil, že z neho málokedy čítame texty a ešte menej ich rozoberáme a komentujeme. Úryvok dnešnej nedele je tak trochu výnimkou, nakoľko hovorí o príkladoch viery na živote známych postáv Starého zákona, hlavne Abraháma, ktorý je aj nám dobre známy.

Evanjelium                 Lk 12,32–48

Biblický text:

Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.

Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“

Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“ Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: »Môj pán voľajako nejde,« a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.

Komentár:

• Ježiš oslovuje „maličké stádo“ pritom treba vidieť dôraz na slove „maličké“ (nie na „stádo“ čo pre dnešného človeka vôbec nie je sympatické vyjadrenie) – počet Ježišových učeníkov na začiatku nebol veľký, časom sa však rozrástol pôsobením Ducha Svätého. Ježiš počíta s týmto malým „stádom“ a zveruje mu svoje kráľovstvo.
• Nasleduje napomenutie k bedlivosti. Božie kráľovstvo (život v súlade s Bohom) je skutočná hodnota, ktorú nikdy nemáme stratiť zo zreteľa. Toto napomenutie myšlienkovo ústi v závere úryvku do Ježišovho podobenstva o múdrom správcovi.
• „Malé stádo“, ktoré je dedičom prisľúbenia – to je obraz cirkvi, ktorý sa nám tu ponúka. Ide o dosť veľký kontrast s našou predstavou, kedy vidíme veľké zástupy veriacich na bohoslužbách, púťach, sviatočných spovediach... Ježiš nám dnes chce povedať, aby sme sa nedali pomýliť počtom, ktorý vôbec nie je dôležitý...