Druhá pôstna nedeľa

Bratislava, 17. 03. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Gn 15,5-12.17-18 

O knihe Genezis: názov prvej knihy Pentateuchu, utvorený na základe Septuaginty (najstaršieho gréckeho prekladu Starého zákona): „Toto je kniha pôvodu (hé bíblos genéseos) neba a zeme…“. V hebrejskej Biblii sa nazýva podľa prvých slov knihy Berešít (= „Na počiatku“ ), lebo opisuje začiatky stvoriteľského diela (stvorenie sveta a prvého človeka Gn 1-11) a začiatky vyvoleného Božieho ľudu (rozprávanie o patriarchoch – od 12. kap.).Náš úryvok je práve z tejto druhej časti a hovorí o Abramovi. 

Biblický text:

Vyviedol ho von a povedal mu: "Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš!" A uistil ho: "Také bude tvoje potomstvo!" Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Potom mu povedal: "Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu." On odpovedal: "Pane, Bože, podľa čoho poznám, že ju, budem vlastniť?" Pán mu, odpovedal: "Vezmi pre mňa trojročnú kravu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holubicu!" On to všetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice položil jednu oproti druhej, vtáky však nerozsekal. Keď zlietali vtáky na mŕtve telá, Abram ich odoháňal. A keď zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdý spánok. Prepadla ho hrôza a veľká tma. Keď zapadlo slnko a zotmilo sa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie čiastky. V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu a povedal: "Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku Eufrat; 

Komentár:  

• Biblický človek si oveľa viac, ako ten dnešný, uvedomoval svoju závislosť na Bohu. História patriarchu Abraháma je predstavená v Biblii ako rad po sebe idúcich epizód, majúcich za cieľ poukázať na pôvod Izraelského národa. Je to tiež správa o zrode nového náboženstva (monoteistického) a národa hľadajúceho vlastnú totožnosť. V týchto dejinách sa viackrát potvrdzuje Boží prísľub, že Abrahám bude praotcom veľkého národa. Pán Boh s ním uzatvára zmluvu a mení mu meno Abram na Abrahám, čo znamená „otec početného národa“. Zmena mena poukazuje na veľkú starostlivosť Boha o Abraháma a tiež závislosť patriarchu od Boha. Viditeľným znakom zmluvy má byť obriezka.
• Boh v našom texte sľubuje Abramovi veľké potomstvo. V tom čase ľudia nemali predstavu o večnom živote, preto potomstvo znamenalo pre nich „pretrvanie existencie“ nielen po existenčnej stránke (choroby), ale aj po stránke ekonomickej, vojenskej a pod.
• Tento sľub Boh dáva Abramovi na základe jeho viery. Nie je to odmena za zásluhu. Je to Božia reakcia na vieru človeka.
• Úryvok opisuje uzatvorenie zmluvy spôsobom vtedy obvyklým. Rozsekané zvieratá pri uzatváraní zmluvy mali znamenať, že nech sa tak stane tomu, kto zmluvu poruší – avšak pri uzatváraní zmluvy s Bohom pochopiteľne to malo len symbolický význam.
• Na konci úryvku si môžeme všimnúť prísľub: "Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku Eufrat;“ z ktorého vidieť, že ľudia vtedy pokladali Boha za „vlastníka“ celej zeme a človek bol správca stvorených vecí. Dnes sa do tejto úlohy pasoval človek, čo nie je najšťastnejšie riešenie – napr. aj ekologické problémy... 

2. čítanie Flp 3,17-4,1 

Biblický text:

Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás! Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. lch koniec je záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky. Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. A preto, bratia moji milovaní a vytúžení, moja radosť a moja koruna, takto pevne stojte v Pánovi, milovaní! 

O liste: Pavol navštívil Filipy na druhej misijnej ceste r. 50/51 a založil tam prvú kresťanskú obec na európskej pôde (porov. Sk 16,12-40). Prvou kresťankou sa stala istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry (porov. Sk 16,14), a s ňou iné ženy, ktoré neskôr zohrali dôležitú úlohu vo filipskej komunite (porov. Flp 4,2). Na tretej misijnej ceste Pavol navštívil Filipy ešte dvakrát: v jeseni r. 57 (porov. Sk 20,1 n.) a na Veľkú noc r. 58 (porov. Sk 20,3-6). Kresťania tejto malej cirkevnej obce pochádzali zväčša z pohanstva a vyznačovali sa osobitnou oddanosťou Pavlovi, takže jedine od nich prijal materiálnu podporu (porov. Flp 4,15 n.; 2 Kor 11,8 n.). Autori definujú List Filipanom ako "list radosti", lebo v ňom Pavol (vo väzení!) neprestajne zdôrazňuje radosť, ktorá má sprevádzať život kresťana vo všetkých situáciách: "Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!" (4, 4). 

Komentár: 

• Ak sme v prvom čítaní správne pochopili prísľub daný Abramovi – ako záruku budúcnosti, tak Pavol tiež píše o Božom prísľube – o večnom živote: „Veď naša vlasť je v nebi.“ Aby sme túto vlasť v nebi dosiahli, prichádza nám Ježiš na pomoc, lebo to nie je v našich ľudských silách.
• Ježiš je našou istotou. Sv. Pavol píše tento list plný radosti a viery vo väzení – z toho vidieť, že aj v takej ťažkej situácii, v akej sa nachádzal, bola jeho viera pevná – to je výzva a odkaz aj pre nás.
• Cirkev nám dáva túto pasáž čítať napr. aj pri pohrebných obradoch. Vtedy keď sa lúčime s najbližšími, nám majú tieto slová byť svetlom a posilou.  

Evanjelium Lk 9,28b-36 

Biblický text:

Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: "Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!" A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli. 

Komentár:  

• „asi o osem dní“ Mk píše že „o 6 dní“ – nevieme tieto časové údaje vysvetliť. Významnejšie je však to, že u Lk premenenie, tak ako aj krst Pána predchádza Ježišova modlitba.
• Spôsob akým sa Ježiš ukázal pred učeníkmi – zmena tváre a šiat – má biblické pozadie napr. Ex 24,16-18[1] – sláva Pánova pred Mojžišom, alebo Dan 7,9[2] rúcho biele ako sneh.
• Zjavil sa Mojžiš a Eliáš – Lk i Mt majú toto poradie, Mk má opačné – ide asi o úmysel, aby sa zachovala časová postupnosť. Mojžiš i Eliáš prežili Božiu prítomnosť na posvätnej hore.
• Postavíme tri stany – snaha Petra „uchopiť“ túto skúsenosť, tento zážitok, skôr ako sa pominie. Možno narážka na židovský sviatok stánkov, ktorý mal tiež eschatologické zameranie.
• Toto je môj vyvolený syn. Pri krste „milovaný syn“. Hlavná výpoveď udalosti, ktorá jej dáva zmysel. Bez tejto výpovede by celá udalosť nebola zrozumiteľná. Pre apoštolov bola táto skúsenosť zárukou, že „idú po správnej ceste“. Napriek tomu budú potrebovať vieru, aby obstáli. 

Záver: Pri pohľade na zázrak premenenia Pána je dnešný človek náchylný rozmýšľať o tom, ako sa to mohlo stať, či je možné nejaké racionálne zdôvodnenie, či vysvetlenie tohoto zázraku. Užitočnejšie je však rozmýšľať o tom, aké boli dôsledky zázraku, ktorý urobil Ježiš pred Petrom, Jakubom a Jánom? Čo to pre nich znamenalo?

 V budúcnosti to posilnilo ich vieru! Dôležitá a aktuálna myšlienka. Naše stretania sa k Kristom tiež môžu posilniť našu vieru v budúcnosti. Nečakajme iba okamžitý efekt.  Božie slovo je v nás zasiate ako semeno, ktoré klíči a rastie, ale tento vzrast dáva Boh. Robí to pomaly, aby sme azda nepodľahli pokušeniu, že je to naša zásluha, že je to zásluha toho-onoho kňaza a pod... Je to vec Božia za ktorú máme vedieť ďakovať.

Nebojme sa vo svojich spomienkach vrátiť sa k veľkým udalostiam našej viery. Odkladáme si fotografie, videá zo svadby z birmovky - nie preto aby sme vedeli čo sme mali oblečené, a čo sme jedli na hostine, ale aby sme si vedeli oživiť Božie prísľuby, ktoré sme dostali...