Dvadsiata piata nedeľa cez rok

Bratislava, 23. 09. 2018

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Múd 2,12a.17-20 

Biblický text:

Striehnime na spravodlivého, lebo je nám na ťarchu, protiví sa našim výčinom. Pozrimeže, či sú jeho reči pravdivé, viďme, ako sa mu povodí. Ak je totiž spravodlivý vskutku Božím synom, zastane sa ho a vytrhne ho z rúk odporcov. Skúšajme ho potupou a mukami aby sme poznali jeho pokojnosť a vyskúšali jeho pevnotu. Odsúďme ho na smrť najpotupnejšiu, veď vraví, že sa mu dostane záchrany!“ 

Komentár:  

• Kniha múdrosti, pravdepodobne najmladšia kniha SZ, je napísaná po grécky, a preto ju Židia neprijali do kánonu, ale jej autor je Žid. Zamýšľa sa nad tým aký je zmysel života, ospevuje múdrosť a nabáda ľudí, aby hľadali múdrosť, múdrosť Božiu, aby sa múdrosť stala ich spoločníčkou. Hovorí sa v nej o pôsobení Božej múdrosti za čias patriarchov, za čias Mojžiša i v celej histórii národa.
• Úryvok hovorí o utrpení spravodlivého, ktorý trpí za svoju vieru v Boha. Trpí od bezbožníkov. Tento text veľmi dobre vystihuje utrpenie Ježiša Krista. Jeho predpoveď si znovu vypočujeme v evanjeliu.   

2. čítanie Jak 3,16-4,3 

Biblický text:

Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo.  Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky.  A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.  Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ - z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch?  Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte.  Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti. 

Komentár:  

• Jakubov list má podobný charakter ako sapienciálna literatúra SZ. Témou nasledujúceho úryvku bude múdrosť, ktorá je „zhora“ v kontraste s ľudskou žiadostivosťou.
• Text predstavuje múdrosť, ktorá je „zhora“ ako veľmi praktickú čnosť. Človek, ktorý má Božiu múdrosť, je šíriteľom pokoja medzi ľuďmi. 

Evanjelium Mk 9,29-36 (9,30-37) 

Biblický text: Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel  lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych."  Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.  Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: "O čom ste sa zhovárali cestou?"  Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.  Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých."  Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:  "Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal."   

Komentár:

• V úvode je zopakovaná predpoveď utrpenia Ježiša Krista, spolu s vyjadrením toho, že jeho učeníci tomu nerozumejú. Opäť tu máme zákaz o tom hovoriť. Príčinou tohto zákazu je pravdepodobne fakt, že Ježiš nechce byť zdržovaný na ceste („cesta“ má aj teologický význam) a nestojí o lacnú popularitu (viď predstavy židov o mesiášovi).
• Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí – nejde tu iba o súdny úkon, ale skôr o Božie konanie. Súčasť dejín spásy, ktorá je darovaná ľuďom.
• Paradoxné je, že na ceste, kde ide o uponíženie Božieho Syna, sa učeníci dohadujú o tom, kto je z nich väčší... Táto diskusia mohla vychádzať z hierarchického chápania neba. Rabíni si predstavovali nebo so siedmimi stupňami a učeníci sa mohli dohadovať do sa dostane až do 7. neba ( Pavol v 2 Kor 12,2 hovorí o človeku, ktorý sa dostal do 3. neba). Navyše takto uvažovať mohli učeníci aj preto, že 9. kap. Mk začína scénou Ježišovo premenenia – teda videli jeho slávu.
• Ježiš vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho – pre dobového poslucháča to muselo byť prekvapenie. Hoci dieťa v židovskej spoločnosti bolo považované za Božie požehnanie, starostlivosť o deti nebola stredobodom života. Ježiš týmto gestom vyjadril svoje odhodlanie pokornej služby aj pre tých, ktorí nie sú „prví“ a „veľkí“ – ako chceli byť apoštolovia. 

Záver: Texty nehovoria o bezvýhradnej poníženosti. Poníženosť, ale aj ostatné vlastnosti, ktoré Ježiš doporučuje svojim nasledovateľom musia vychádzať z dvoch axióm: Z lásky k ľuďom a z oddanosti Otcovej vôli. Ako príklad naplnenia tohto odkazu môže slúžiť napr. Matka Tereza. Jej skromnosť a poníženosť nebola samoúčelná. Milovala ľudí, preto, lebo je to vôľa Božia.

Samozrejme, že každý z nás nemôže žiť ako spomenutá Matka Tereza z Kalkaty. Ale každý môžeme urobiť krok dopredu v láske k ľuďom a v poznaní a zachovávaní Božej vôle... Zároveň si môžeme všimnúť, že takýto spôsob života je vo veľkom protiklade s tým, čo „sa dnes nosí“. Idolom dneška je silný individualista, sebestačný človek, ktorý nikoho nepotrebuje, maximálne zákazníkov, či klientov. Evanjelium nám ponúka inú cestu. Príkladom je sám Ježiš. Neprišiel sa dať obsluhovať, ale slúžiť. Nie iba veľkým a prvým ale aj malým a slabým. V tomto môžeme vidieť istú nádej. Veď pred Bohom sme všetci malí a slabí.