Dvadsiata prvá nedeľa cez rok

Bratislava, 25. 08. 2019

ponúkame biblické čítania a krátke komentáre k nim:

Prvé čítanie                Iz 66,18–21

Biblický text:

Ja však (poznám) ich skutky a myšlienky. Prídem zhromaždiť všetky národy a všetky reči; prídu a uvidia moju slávu. Urobím na nich znamenie a pošlem z nich zachránencov k národom Taršišu, Púlu a Lúdu, ktorí naťahujú kušu, k Tubalu, Javanu, k ďalekým ostrovom, ktoré nepočuli chýr o mne a nevideli moju slávu; i budú ohlasovať medzi národmi moju slávu. A privedú všetkých vašich bratov spomedzi všetkých národov ako obetu pre Pána na koňoch, vozoch, nosidlách, muliciach a ťavách na môj svätý vrch do Jeruzalema - hovorí Pán - tak ako prinášajú synovia Izraela obetu v čistej nádobe do Pánovho domu. A aj z nich si vezmem za kňazov a levitov - hovorí Pán.

Komentár:

Dnešný úryvok je z tretej a poslednej časti knihy Iz (Tritoizaiáš). Odzrkadľuje pomery v Izraelskej spoločnosti po návrate z Babylonského zajatia. Očakávania sa nenaplnili. Ľud stál pred úlohou obnovy krajiny i náboženstva. Zdá sa, že to bola už jeho úloha, hoci to očakával od Boha. Akosi zabudol, že už samotná sloboda bola Jeho darom, ostatné si musí vybudovať sám... (krásna analógia s obdobím po 1989 roku u nás...)

Druhé čítanie              Hebr 12,5–7. 11–13

Biblický text:

A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila. Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo.

Komentár:

List Hebrejom, na rozdiel od pavlovských listov, je charakteristický početným striedaním náukových a povzbudivých (parenetických) častí. Dnešný úryvok je práve z takéhoto povzbudenia. Hovorí o tom, že keď veriaci prežívajú ťažkosti, to ešte neznamená, že ich Boh opustil. Môže to byť spôsob, akým ich volá k pokániu, k náprave života....

Evanjelium                 Lk 13,22–30

Biblický text:

Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: »Pane, otvor nám!« A on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste!« Vtedy začnete hovoriť: »Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.« Ale on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!« Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“

Komentár:

• V dnešnom úryvku Ježiš po ceste do Jeruzalema vyučuje. Židovskí rabíni často diskutovali o tom, či na mesiášskom kráľovstve budú mať účasť len Židia, alebo všetky národy. Práve tento problém mohol tvoriť pozadie otázky, ktorú anonymný zvedavec dal Ježišovi. „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“
• Ježiš vo svojej odpovedi nehovorí o počte, ale o spôsobe ako sa do Božieho kráľovstva dostať. „Usilujte sa vojsť tesnou bránou...“ Týmto spôsobom je čestný svedomitý život.
• Zaujímavý je posledný verš dnešného úryvku: „A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“ Určite tu nejde o nejaké prevrátenie poradia. Ide skôr o vyjadrenie myšlienky, že aj Izrael napriek mnohým zlyhaniam, vojde do Božieho kráľovstva. Poslední tiež „vojdú“ – hoci ako poslední...

Záver:

Boh daruje človeku slobodu, odpustenie, pokoj. O pozemské hodnoty – poriadok v štáte, spravodlivosť, porozumenie a pod. sa však musíme aj sami usilovať. Keď ich nemáme, nie je to azda naša chyba?