Nedeľa Najsvätejšej trojice

Bratislava, 16. 06. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Dt 4, 32-34. 39-40:

Biblický text:

³² Opýtaj sa len dávnych čias, ktoré boli pred tebou, odvtedy, keď Boh stvoril človeka na zemi, a (dozvedaj sa) od jedného kraja nebies po druhý; či sa stalo niečo také veľké ako toto a či bolo počuť niečo podobné, ³³ že by bol ľud tak počul hovoriť z ohňa hlas Boží, ako si počul ty, a zostal si nažive! ³⁴ Alebo pokúsil sa nejaký Boh prísť a vybrať si národ spomedzi národov navštíveniami, znameniami a zázrakmi, v boji, rukou silnou a zdvihnutým ramenom, za veľkých hrôz, celkom tak, ako to urobil Pán, váš Boh, kvôli vám v Egypte pred vašimi očami?!³⁵ Ty si to videl, aby si sa naučil, že Pán je pravý Boh a okrem neho iného niet. ³⁶ Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa poučil, a na zemi dal ti uzrieť svoj mohutný oheň a počul si jeho slová sprostred ohňa. ³⁷ Pretože miloval tvojich otcov, vyvolil si ich potomstvo a teba osobne vyviedol svojou veľkou mocou z Egypta, ³⁸ aby spred teba vyhnal národy, ktoré sú mocnejšie a silnejšie ako ty, a aby ťa voviedol do ich krajiny a dal ti ju do vlastníctva, ako je to v tento deň. ³⁹ Dnes teda vedz a vezmi si k srdcu, že Pán je jediný Boh hore na nebi a dolu na zemi, iného niet. ⁴⁰ Zachovávaj jeho prikázania a jeho ustanovenia, ako som ti dnes prikázal, aby sa tebe a tvojim deťom po tebe vodilo dobre a aby si dlho ostal v krajine, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dáva na večné veky.“

 

Komentár:

Tento úryvok je z Knihy Deuteronómium – „Druhozákon“ čo je akési opakovanie Mojžišovho zákona. Ide o v poradí piatu Mojžišovu knihu. Celá kniha je rozdelená na jednotlivé Mojžišove reči.

Úryvok, ktorý sme si prečítali hovorí o zmluve za ktorou stojí zvrchovaný Boh, ktorý je úplne iný, ako bohovia pohanov. Toto bolo jedno z prvých poznaní človeka o pravom Bohu.

Posvätný autor rozvíja svoj pohľad na Boha JHWH o ktorom hovorí, že zasahuje do života Izraelitov. Urobil z nich vyvolený národ. To je úplne zvláštny zjav v dejinách človeka. Vzťah medzi Bohom a človekom sa prehlbuje a zintezívňuje.

V tomto starozákonnom čítaní sa nám podáva pohľad na teológiu jediného Boha, ako ju učil SZ. Seba-zjavenie Boha v dejinách človeka bolo postupné a progresívne. Boh postupne odhaľoval svoje vlastnosti. Túto postupnosť zjavenia môžeme pri pozornom čítaní objaviť vo sv. Písme.

2. čítanie Rim 8, 14-17:

Biblický text:

¹⁴ Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. ¹⁵ Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba Otče!“ ¹⁶ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. ¹⁷ Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.

 

Komentár:

Druhé čítanie je z listu Rimanom, ktorý bol napísaný niekedy okolo r. 57 v Korinte. Sv. Pavol v ňom okrem iného predstavuje svoj pojem Boha, ktorý je našim Otcom. Táto myšlienka pochádza z Evanjelia, kde Ježiš, keď učí svojich apoštolov modliť sa, tak im hovorí, keď sa modlíte, hovorte: „Otče náš“...

Okrem toho v tomto krátkom úryvku môžeme čítať o tom, ako človek môže v sebe rozvíjať Božie synovstvo – prostredníctvom vedenia Božím Duchom. Dať sa viesť Božím Duchom znamená v Pavlovej reči „živú vieru“.

V závere nášho úryvku sa objavuje téma prisľúbenia. Je tu prítomná len vo všeobecnej forme – ak s Kristom trpíme, budeme s ním aj oslávení. Hodnotu týchto slov si obyčajne uvedomíme vtedy, keď nás naozaj postihne utrpenie a bolesť. Tieto slová sú pre kresťana útechou a posilou.

Evanjelium Mt 28, 16-20:

Biblický text:

¹⁶ Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. ¹⁷ Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. ¹⁸ Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. ¹⁹ Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého ²⁰ a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

 

Komentár:

Tento úryvok je záverom Matúšovho evanjelia. Obsahuje trojičnú krstnú formulu. Zjavenie tajomstva Trojice – je vrchol zjavenia o Bohu. Okrem toho je tu príkaz krstiť v mene Otca i Syna i Ducha Svätého – čo znamená, že krstom človek dostáva účasť na živote Najsv. Trojice.

Náuka o Najsvätejšej Trojici je pre nás zjaveným tajomstvom – teológia sa bez neho nezaobíde. Kedykoľvek budeme priorizovať niektorú z troch Božských osôb na úkor ostatných – dostaneme sa do omylu: Buď zanedbáme Otca, ako Pôvodcu všetkého, alebo Syna – a teda vykúpenie, ľudskosť, alebo zanedbáme Ducha, ktorý všetko smeruje k Bohu, oživuje našu vieru a dáva nám silu k nasledovaniu. O Trojici treba uvažovať v jej nerozlučnej jednote – napísal biskup Walter Kasper.

Pastoračne – obyčajne keď hovoríme o Trojici, snažíme sa toto tajomstvo rôzne priblížiť (voda v troch skupenstvách a pod.) Niekedy sa nám možno aj podarí niekoho presvedčiť svojimi argumentmi, ale tu nejde o pochopenie. Biblia, keď hovorí o Bohu v Trojici,  používa iné „pedagogické“ postupy. Ako sme si všimli v 1. čítaní – najskôr predstavuje Boha ako jediného – o Trojici hovorí len v predobrazoch, potom – o 1500 rokov neskôr v novozákonnej dobe predstaví Ježiša Krista – Božieho Syna, ktorý keď končí svoje poslanie na zemi predstaví Ducha Svätého a učí nás o Trojici.

Takýto postup je užitočnejší: Nejde o vysvetľovanie tajomstva Najsv. Trojice, ale o uvádzanie človeka do spoločenstva s ňou – od poznania božej veľkosti a majestátu – cez poznanie Ježiša v evanjeliách po skúsenosť s Božím Duchom. Túto cestu musí prekonať každý, kto si chce prehĺbiť vieru v Boha.