Piata nedeľa cez rok

Bratislava, 04. 02. 2018

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Jób 7,1-4.6-7 

Biblický text:

Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka? Ako otrok, čo prahne po chládku, jak nádenník, čo čaká na zárobok,  tak aj ja mám šialivé mesiace a noci strastí odpočítavam.  Keď líham, vzdychám: Kedyže už vstanem? Keď vstávam, zasa: Kedy zotmie sa? a do súmraku iba zmietam sa.  Nad tkáčsky člnok mi dni ušli chytrejšie a tratia sa, nití nemajúc.  Však rozpomeň sa: Jak dych je môj život, viac moje oko blaho neuzrie.  

Komentár: 

• Kniha Jób patrí medzi tzv. sapienciálnu literatúru SZ – múdroslovné knihy. Je ich sedem (Jób, Ž, Pri, Kaz, Veľ, Múdr, Sir) Všetky sapienciálne spisy poukazujú na medze ľudskej múdrosti, i keď každý svojským spôsobom. Autor Knihy Kazateľ je taký skeptický pred neistou budúcnosťou, pred tajomstvami života a v ťažkých skúškach ľudskej existencie, že pochybuje dokonca aj o samej schopnosti ľudského poznania. Jób a jeho priatelia sú zo svojej strany bezradní, lebo ľudská múdrosť im nevie dať uspokojivú odpoveď na pálčivú otázku, prečo musí trpieť aj spravodlivý. V Knihe prísloví a v Knihe Sirachovcovej sa síce už podáva dosť uspokojivé riešenie názorových rozdielov medzi ľudskou múdrosťou a náboženským učením, ale až Kniha múdrosti, poukazom na posmrtný život, v ktorom sa definitívne vyriešia záhady ľudskej existencie, dáva v tejto oblasti smerodajné kritériá.
• Pre pochopenie je dobré prečítať si túto knihu celú – nie je to žiadny problém – dej má veľmi dobrý spád. Jób trpí telesne aj duševne. Je chorý a zároveň o všetko prišiel. Jeho priatelia ho nevedia potešiť. Jób prirovnáva svoje postavenie k otrokovi, nádenníkovi či k inak ťažko pracujúcemu človeku. Táto kniha ukazuje ako ťažko je vyriešiť problém utrpenia bez viery vo večný život. 

2. čítanie 1Kor 9,16-19.22-23 

Biblický text:

Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, je to moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal.  Ak to robím z vlastnej vôle, mám nárok na odmenu, ale ak nie z vlastnej vôle; je to služba, ktorá mi je zverená.  Aká je teda moja odmena? Že keď hlásam evanjelium, predkladám ho zadarmo a nevyužívam svoje právo pri evanjeliu.  Lebo hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal.  Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.  A všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.  

Komentár: 

• Sk podávajú oveľa idylickejší obraz práce apoštola Pavla ako jeho listy. A pravdepodobne sú reálnejšie, lebo ich písal, či diktoval on sám z vlastnej životnej skúsenosti.
• V našom úryvku Pavol hovorí, že ohlasovanie evanjelia je pre neho služba, ktorú musí vykonávať z Božieho poverenia. Všetko robí pre evanjelium, aby on sám mal na ňom podiel. Nie je to pre neho zdroj obživy (zamestnanie) ale skutočné povolanie od Pána. 

Evanjelium Mk 1,29-39 

Biblický text:

Len čo vyšli zo synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu.  Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej.  Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.   Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi.  A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.  I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.  Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.  Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním.  Keď ho našli, povedali mu: "Všetci ťa hľadajú."  On im odvetil: "Poďme inde, dosusedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel."  A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.  

Komentár: 

• V úryvku sme si mohli všimnúť tri časti. Prvá časť hovorí o uzdravení Šimonovej testinej (matka jeho manželky). Predtým sme počuli, že Ježišovo učenie je spojené s mocou. Tu sa dozvedáme, že táto moc sa prejavuje aj mimo synagógy. Reakcia uzdravenej – slúžila mu – v evanjeliu to znamená že nasledovala jeho učenie. (prekrásny obraz kresťana uzdraveného z hriechu – nemáme čakať, kým prídu ďalšie hriechy aby sme znova išli na spoveď, ale máme žiť podľa Božieho slova – teda ospravedlnení slúžiť (nasledovať) Pánovi!)
• Druhá časť je sumárna správa o zázrakoch, ktoré Ježiš robil. Je to častý jazykový prostriedok, použitý v Mk. Určitou konštantou je tu zákaz zlým duchom hovoriť, kto je Ježiš. Podľa Markovho chápania k odhaleniu Ježišovej identity dochádza v evanjeliu postupne (anagnorizia). Naplno sa to prejaví až na kríži. Má to svoju logiku, Mk chce predísť zneužitiu Ježiša ľuďmi očakávajúcimi mesiáša s politickými, či nacionalistickými črtami.
• V tretej časti môžeme vidieť modliaceho sa Ježiša. V Mk sa trikrát hovorí o Ježišovej modlitbe – na začiatku – čo je náš úryvok, potom v 6. kap. a na konci v Getsemanskej záhrade. Ježiš sa modlí k Otcovi čím nám dáva veľmi silný príklad.
• Záver evanjeliového úryvku hovorí, že konanie zázrakov, čo ako sociálnych (uzdravovanie), nie je hlavným poslaním Mesiáša. Ježiš ide ďalej, aby kázal... 

Záver: Ježiš prináša uzdravenie, odpustenie, modlitbu teda to, čo je Božie. Nás vyzýva k nasledovaniu. Nasledovať ho, nie je samoúčelné – pomáha meniť svet k lepšiemu. To je poslanie nás kresťanov. Kiežby sme si ho tak uvedomovali a tak vážili ako apoštol Pavol v dnešnom druhom čítaní.