Prvá adventná nedeľa

Bratislava, 02. 12. 2018

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Jer 33,14-16 

O knihe Jer: Jeremiáš (hebr. Jirmejáh alebo Jirmejáhú = »Jahve, povýš« alebo »Jahve povyšuje«) sa narodil v Anatote (asi 5 km na severovýchod od Jeruzalema) okolo r. 650 pred Kr. ako syn kňaza Chilkiáša [Helkiáša] z Benjamínovho rodu[1]. Boh ho už v mladom veku povolal za proroka (porov. 1,4-8). Musel sa zriecť manželstva a rodiny (porov. 16,2), aby sa mohol slobodne venovať svojmu zodpovednému poslaniu. Vzpieral sa povolaniu proroka (porov. 1,6), ktoré od neho vyžadovalo nadľudské námahy a obety. Žil životom samotára, nepochopený a potupovaný (porov. 15,15.17). Nemali ho radi ani jeho najbližší príbuzní (porov. 12,6; 20,10) a vlastní spoluobčania mu číhali na život (porov. 11,21; pozri aj 26,7-11). Jeho nepriatelia ho stále prenasledovali, viackrát väznili a nakoniec ho proti jeho vlastnej vôli odviedli do Egypta, kde skončil svoj život zabudnutý od všetkých. Ako prorok pôsobil v najkritickejšom období dejín Júdskeho (Južného) kráľovstva za vlády Jošiáša [Joziáša], Jóachaza, Jójakima [Joakima], Jójakina [Joachina] a Sidkiáša [Sedekiáša]: dovedna 41 rokov (r. 626-586 pred Kr.). Úryvok, ktorý budeme počuť je z 33. kapitoly, kde sú tzv. výroky o spáse. 

Biblický text: 

Hľa, prídu dni - hovorí Pán -, že upevním slovo blaha, ktoré som prisľúbil Izraelovmu domu a domu Júdovmu. V tých dňoch a v tom čase dám Dávidovi vyklíčiť spravodlivý výhonok, ktorý bude konať v krajine právo a spravodlivosť. V tých dňoch Júda dosiahne spásu a Jeruzalem bude bývať v bezpečí a budú ho volať: "Pán, naša spravodlivosť". 

Komentár:  

Jeremiáš používa dva symboly nového kráľa: výhonok a meno. Prvý symbol znamená „nový začiatok“, ktorý je darom od Boha. Meno nového kráľa: „Pán je naša spravodlivosť“ súvisí s panovníkom Sedekiášom, ktorého meno znamenalo „Pán je spravodlivý“ avšak tento bol pod područím Babylončanov. V kontraste s touto skutočnosťou hovorí Jeremiáš o mesiášskom kráľovi, ktorý bude právom nosiť toto meno. V ňom ľud dosiahne spásu. 

2. čítanie 1 Sol 3,12-4,2 

O knihe: Najstarší spis Nového zákona. Pavol ho píše z Korintu niekedy okolo r. 50. Solún[2] (gr. Thessaloniké = »víťazstvo Tesálie«) bolo staroveké obchodné a kúpeľné mesto v Macedónsku, pôvodne nazývané Therma (= teplý prameň). Roku 315 pred Kr. ho kráľ Kassandros (316-297 pred Kr.) prestaval a nazval Thessaloniké na počesť svojej manželky, nevlastnej sestry Alexandra Veľkého. Pre svoju strategickú polohu (ležalo na vojenskej ceste Via Egnatia‚ ktorá spájala krajiny Egejského mora s Rímom) a veľký prístav sa r. 146 pred Kr. stalo hlavným mestom rímskej provincie Macedónsko a r. 42 slobodným mestom, spravovaným politarchami (správcami mesta). Obyvatelia boli poväčšine Tesálčania a Gréci. Židia tu mali svoju synagógu (porov. Sk 17,4). Náš úryvok je z 3. kapitoly, kde Pavol dobrorečí Solúnčanom a vyzýva ich k čnostnému životu.  

Biblický text:

A Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým tak, ako ju my máme voči vám. Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými. Amen. Napokon vás teda, bratia, prosíme a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete. Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša. 

Komentár: 

Pavol pripomína kresťanom v Solúne to, čo im hlásal, keď bol medzi nimi (pôsobil tam len niekoľko mesiacov). Väčšina z nich boli kresťania z pohanstva, teda novoobrátení – potrebovali povzbudzovanie vo viere, ktorú len pred nedávnom prijali. 

Evanjelium Lk 21,25-28.34-36 

Biblický text:

Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie." Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka."

 

• Úryvok evanjelia je skrátenou časťou perikopy o príprave na príchod Syna človeka Lk 21,25-38  s vynechaním veršov 29-33 a 37-38.
• Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach – Ježišovi protivníci žiadali znamenie z neba, aby ho pokúšali (Lk 11,16), dokonca aj Ježišovi učeníci chceli poznať znamenie, že sa to všetko má stať. Opakovanie slova znamenie „sémeion“ znamená že ide o eschatologickú časť Ježišovej reči. Zmeny na nebeských telesách sa často opakujú v eschatologických výpovediach napr. Iz 13,10; 34,4; Joel 2,10-3,4.
• na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Lukáš vykresľuje drámu konca sveta v širších dimenziách ako iba pád mesta Jeruzalema.
• Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou – najdôležitejšou skutočnosťou na konci je zjavenie Syna človeka. Ide o udalosť inšpirovanú Dan 7. Oblak znamená Božiu prítomnosť.
• Keď sa toto všetko začne diať pre Ježišových učeníkov to nemá byť dôvod k strachu, ale k nádeji, že je blízko oslobodenie.
• Aj táto Ježišova eschatologická reč je zavŕšená výzvou k modlitbe a k bedlivosti, čo je najlepšia odpoveď kresťana na správy o konci sveta. 

Záver: Aj eschatologické, či apokalyptické reči sú evanjeliom = „radostnou zvesťou“. Kto vytrvá vo viere, v bedlivosti a v modlitbe, ten sa nemusí báť príchodu Syna človeka.