Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 29. marec 2024, piatok
 

Šestnásta nedeľa cez rok

Bratislava, 22. 07. 2018

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Jer 23, 1-6

Biblický text:

„Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú stádo mojej pastviny, hovorí Pán. 2 Preto takto hovorí Pán, Boh Izraela, proti pastierom, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozohnali moje ovce a rozplašili ste ich, nedohliadali ste na ne, nuž ja dohliadnem na vás, na zlobu vašich skutkov - hovorí Pán. 3 Ale ja pozbieram zvyšky svojich oviec zo všetkých krajín, do ktorých som ich roztratil, a privediem ich späť na ich nivy; budú plodné a rozmnožia sa. 4 A vzbudím im pastierov, ktorí ich budú pásť; viac sa teda nebudú báť ani strachovať a nebude z nich chýbať - hovorí Pán. 5 Hľa, prídu dni - hovorí Pán, že vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok a bude ako kráľ panovať múdro, v krajine bude prisluhovať právo a spravodlivosť. 6 Za jeho dní Júda dosiahne spásu, Izrael bude bývať v bezpečí. A toto je meno, ktorým ho budú volať: "Pán je naša spravodlivosť."

Komentár:

  • Jeremiáš (hebr. Jirmejáh i Jirmejáhú = »Jahve, povýš« alebo »Jahve povyšuje«) sa narodil v Anatote (asi 5 km na severovýchod od Jeruzalema) okolo r. 650 pred Kr. ako syn kňaza Chilkiáša [Helkiáša] z Benjamínovho rodu (porov. 1,1). Boh ho už v mladom veku povolal za proroka (porov. 1,4-8). Musel sa zriecť manželstva a rodiny (porov. 16,2), aby sa mohol slobodne venovať svojmu zodpovednému poslaniu. Vzpieral sa povolaniu proroka (porov. 1,6), ktoré od neho vyžadovalo nadľudské námahy a obety. Žil životom samotára, nepochopený a potupovaný (porov. 15,15.17). Nemali ho radi ani jeho najbližší príbuzní (porov. 12,6; 20,10) a vlastní spoluobčania mu číhali na život (porov. 11,21; pozri aj 26,7-11). Jeho nepriatelia ho stále prenasledovali, viackrát väznili (porov. 20,2; 37,11 - 38,13) a nakoniec ho proti jeho vlastnej vôli odviedli do Egypta, kde skončil svoj život zabudnutý od všetkých. Ako prorok pôsobil v najkritickejšom období dejín Júdskeho (Južného) kráľovstva za vlády Jošiáša [Joziáša], Jóachaza, Jójakima [Joakima], Jójakina [Joachina] a Sidkiáša [Sedekiáša]: dovedna 41 rokov (r. 626-586 pred Kr.). (Heriban)
  • Náš úryvok je z 23. kapitoly z reči proti zlým pastierom za ktorou nasleduje mesiášske proroctvo: Pán vzbudí „Dávidov spravodlivý výhonok“. Hlavnou myšlienkou textu nie sú tvrdé slová voči zlým pastierom, ale starostlivosť Pána o svoj ľud. 

2. čítanie Ef 2, 13-18

Biblický text:

Ale v Kristovi Ježišovi ste sa teraz vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali skrze Kristovu krv blízkymi. 14 Veď on je náš pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo, 15 tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj; 16 aby v jednom tele skrze kríž v sebe samom zabil nepriateľstvo a zmieril oboch s Bohom. 17 Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko; 18 lebo skrze neho máme obaja v jednom Duchu prístup k Otcovi.

Komentár:

  • List Efezanom je dôležitým deuteropavlovským spisom. Mesto Efez, slávne grécke mesto na západnom pobreží Malej Ázie, bolo hospodárske a kultúrne stredisko, v ktorom sa zbiehali obchodné cesty, ako aj rôzne civilizácie a náboženstvá Východu a Západu. Efez bol od r. 133 pred Kr. hlavným mestom rímskej provincie Ázia. Obyvateľstvo bolo zmiešaninou Grékov, maloázijských národov a Židov. Panoval tu veľký blahobyt, orientálna a grécka nemravnosť, podporovaná kultom efezskej Artemidy (= Diany), ktorej nádherný chrám bol jedným zo siedmich starovekých divov sveta. Sošky tejto orientálnej bohyne plodnosti a zobrazenia jej chrámu sa používali ako ochranné amulety vo všetkých krajinách Stredomoria: z ich výroby ťažili zlatníci a obchodníci obrovské zisky (porov. Sk 19,23-27). Svetoznáme boli aj »efezské zaklínacie formuly« s magickými výrokmi a čarami (porov. Sk 19,19). (Heriban)
  • Náš úryvok je z 2. kapitoly a hovorí o tajomstve Krista – o zjednotení Židov a pohanov v Kristovi. Pavol je služobníkom tohto tajomstva.

Evanjelium Mk 6, 30-34

Biblický text:

Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. 31 On im povedal: "Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte." Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. 32 Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. 33 Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. 34 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.

Komentár: 

  • V texte Markovho evanjelia táto perikopa slúži ako úvod k príbehu o nasýtení zástupov. Ježiš je tu predstavený ako skutočný pastier, ktorý sa dokáže postarať o ľudí, ktorí sú ako „ovce bez pastiera“.
  • Dať sa niekým viesť, usmerňovať, či už vedome, alebo bez toho, že by sme si to uvedomovali je častou črtou nášho života.
  • Na pozadí našej ľudskej biedy, ktorú si často sami zapríčiníme vyniká Božia starostlivosť o človeka. Boh sa v Ježišovi priblížil k nám ľuďom a jeho starostlivosť o nás stále trvá!
  • Zamyslime sa, či práve toto hľadáme vo svojej viere...

 

 

 

 

Dôležité odkazy

Dôležité oznamy