Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 28. marec 2024, štvrtok
 

Šiesta veľkonočná nedeľa

Bratislava, 26. 05. 2019

Ponúkme biblické texty a kratke komentáre k nim:

1. čítanie Sk 15,1-2.22-29 

Biblický text:

Tu prišli niektorí z Judey a poúčali bratov: "Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho predpisu, nemôžete byť spasení." Keď sa s nimi Pavol a Barnabáš dostali do sporu a nie malej hádky, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší z nich pôjdu s touto spornou otázkou k apoštolom a starším do Jeruzalema. Vtedy sa apoštoli a starší s celou cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi. Po nich poslali tento list: "Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom, ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté. Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohoto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!" 

Komentár:

15. kapitola tvorí stred Sk: je tu riešená základná otázka záväznosti Mojžišovho zákona pre kresťanov pokrstených z pohanstva. Toto boli vlastne adresáti tohto Lukášovho spisu (Sk).

Pre nás je táto otázka cudzia – v tej dobe však mala obrovský význam – obsahuje totiž sebachápanie cirkvi ako nového Božieho ľudu. Rozhodnutie „Jeruzalemského snemu“ 1. do cirkvi môžu byť prijatí aj pohania, 2. nemusia sa podrobiť obradnej obriezke.

Možno si všimnúť jeden detail – hovorí sa tu o Mojžišovom „zvyku“ nie „zákone“ – iné prostredie ako u židokresťanov.

Dodatky, ktoré apoštoli ponechali mali udržiavať kresťanstvo v určitej vzdialenosti od pohanstva – aby nedošlo k nepochopeniu kresťanskej slobody (všetko je dovolené).

Toto rozhodnutie je dôležité aj z dejín dogmatiky v náuke o primáte v cirkvi – ide o uplatnenie autority a súčasne kolegiality.

Prvotná cirkev nebola teda úplne jednoliata a bez problémov. Bola však spoločenstvom, ktoré spoločne hľadalo pravdu v sile Ducha Svätého.

 

2. čítanie: Zj 21,10-14.22-23 

Biblický text:

A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov. Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. A mesto nepotrebuje ani slnko ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. 

Komentár:

Obraz mesta znamená pocit istoty a bezpečnosti. Tento obraz znamená zavŕšené Božie kráľovstvo, ktoré nadväzuje na všetko, čo Boh urobil v ľudských dejinách (brány a základy...)

Zásadným rozdielom je že toto mesto nemá chrám – to preto, lebo Boh „je všetko vo všetkom“ – spoločenstvo s Bohom nového druhu.

Táto vízia nemá predovšetkým informovať ako to bude v nebi – rečou symbolov a obrazov sa snaží priblížiť podstatu eschatologickej skutočnosti – spoločenstvo s Bohom ale aj súvislosť večného života s týmto životom.

 

Evanjelium Jan 14,23-29

Biblický text:

Ježiš mu odpovedal: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam - a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane.

 

Komentár:

V 23 – Ježiš je Slovom – zachovávať slovo – znamená všetko iné len nie držanie sa litery (fundamentalistická lektúra). U Jána milovať Ježiša a zachovávať jeho slovo je to isté.  

V 24 – Syn vychádza od Otca, aj slovo pochádza od Otca – cieľom je spása človeka – aby mali život v hojnosti. 

V 25-26 – Duch sv. je tu predstavený ako pokračovateľ Ježišovho diela – teda nielen samo Písmo „sola scriptura“ ale aj tradícia života cirkevného spoločenstva -  naučí a pripomenie vám všetko.... 

V 27 – slovo „pokoj“ SHALOM – eirene – súhrn všetkých Božích darov – nie len mier... 

V 28 – okrem iných miest sv. Písma (Jehovisti - subordinacionizmus). Slovo „väčší“ tu však má trochu iný význam, ako v hovorovej reči – znamená, že poslanie Ježiša bez Otca nie je úplné. Ono sa nezavŕši tu na zemi, ale u Otca – základ kresťanskej eschatológie. 

Záver: Ako cez prvých kresťanov, tak aj cez nás Boh chce priniesť svoje dary (vieru, pokoj, požehnanie) do sveta – je na nás, aby sme mu v tom neprekážali, ale pomáhali – boli vhodnými nástrojmi jeho lásky a dobroty k človekovi.

 

Dôležité odkazy

Dôležité oznamy