štvrtá nedeľa cez rok

Bratislava, 03. 02. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Jer 1,4-5.17-19 

Biblický text:

Pán prehovoril ku mne takto: "Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil." "Ale ty si opáš bedrá, povstaň a rozpovedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil! A ja, hľa, urobil som ťa dnes opevneným mestom, železným stĺpom a kovovým múrom proti celej krajine, proti kráľom Júdska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny. Budú s tebou zápasiť, ale nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja - hovorí Pán, aby som ťa vyslobodil." 

Komentár: Náš úryvok je zo začiatku Knihy proroka Jeremiáša, opisuje povolanie a poslanie proroka. Jeremiáš sa nestáva prorokom preto, že by to sám chcel, ale preto, že si ho Pán vyvolil. Jeho prostredníctvom chcel Pán osloviť národy. Pripraviť sa na cestu, alebo na prácu je tu znázornené „prepásaním si bedier“. Úlohou proroka bolo hovoriť to, čo chcel Pán, nie čo chcel on sám. V zachovaní tohto poslania tkvie účinnosť prorokovej misie. 

2. čítanie 1 Kor 12,31-13,13 

Biblický text:

Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,  neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska. 

Komentár:  

• Ide o azda najznámejší mimo evanjeliový úryvok biblického textu, ktorý poznajú – aspoň čiastočne – aj tí, ktorí o sv. Písme len počuli....
• Podať v krátkosti biblickú exegézu tohto úryvku je náročné, preto sa zameriame len na niekoľko myšlienok.
• Najlepším komentárom k láske, ktorú apoštol ospevuje, je život Ježiša Krista – jeho láska k Otcovi a k nám ľuďom. V týchto dvoch líniách môžeme uvažovať o láske, ku ktorej sme aj my sami povolaní.
• V kontexte listu Korinťanom, kde táto veľpieseň je, ide o vyjadrenie „priestoru lásky“ v ktorom sa majú realizovať božie dary – charizmy – o ktorých sv. Pavol písal v predchádzajúcich kapitolách 1 Kor. Uskutočňovanie chariziem v „priestore lásky“ je podstatnou zárukou toho, že nebudú zneužité. 

Evanjelium Lk 4, 21-30 

Biblický text:

A on im začal hovoriť: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli." Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: "Vari to nie je Jozefov syn?" On im vravel: "Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti." A dodal: "Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone.  A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman." Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli do až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel. 

Komentár:  

• Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti." Tu sa Lukáš trochu pomýlil, lebo podľa jeho evanjelia Ježiš príde do Karnauma až potom ako bol v Nazarete, teda Nazaretčania ešte nemohli počuť, čo tam vykonal. (Pozri Lk 4,31). Navyše udalosť v Nazarete je u Lk na začiatku jeho verejného pôsobenia. Inak ako u ostatných synoptikov.
• Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. 26 A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. 27 A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman." Ide o odkazy na biblické udalosti: Eliáš =1 Krľ 17, 1-16 (tá vdova bola pohanka) a Elizeus 2 Krľ 5,1-14.
• Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Tu sa splnila Ježišova výpoveď o prorokovi, ktorý „nie je vzácny“ vo svojej vlasti. Vzťah Nazaretčanov sa zmenil až na nenávisť.
• Skúsenosť v Nazaretskej synagóge obsahuje aj odmietnutie Ježiša (predpovedanú Simeonom Lk 2,34). Zarážajúci je hnev Nazaretčanov, ktorý prerástol až do pokusu o vraždu. Jeho dôvodom bolo nepochopenie toho, že aj pohania sú adresátmi Božieho záujmu (Eliáš a Elizeus – proroci, vdova zo Sarepty a Náman zo Sýrie – pohania). Univerzalizmus spásy je Izraelitmi len pomaly prijímaný (aj v súčasnosti). Je to zložitá otázka, ktorá vyrastá o.i. z chápania „vyvolenosti“ Židovského národa.
• Poznámka: Keby príbehy evanjelií niekto prikrášľoval, alebo nebodaj vymyslel – určite by tam nedal stať o Ježišovom neúspechu „na domácej pôde“. To, že tento príbeh máme u všetkých troch synoptikov svedčí o jeho istom historickom pozadí. 

Praktický záver:

1. Etiópske príslovie: „Slovo, ktoré ti pomôže, si nemôžeš povedať sám...“ Niekedy neprijmeme pravdu, len preto, že nám ju hovorí niekto, koho predsa „poznáme“.... a hlavne vieme aký je.... (ale v podstate sme to o ňom iba počuli...)
2. Cirkev – novozákonný Boží ľud – je nositeľom prorockého poslania v súčasnosti. Stálo by za zamyslenie vytvoriť „prototyp“ proroka dneška a vyvodiť z toho motivácie pre osobný život viery, resp. pre pastoráciu.