Tretia pôstna nedeľa

Bratislava, 24. 03. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Ex 3,1-8a.13-15 

O Knihe Ex: V rámci dejín spásy[1] a z teologického hľadiska má Exodus osobitné miesto, lebo podáva učenie o vyslobodení Izraela z otroctva priamym Božím zásahom, o zmluve medzi Jahvem a izraelským ľudom, o Mojžišovi ako vodcovi, zákonodarcovi a orodovníkovi za neverný ľud, o izraelskom zákonodarstve, o vzniku hlavných židovských sviatkov (Pascha, sviatok Nekvasených chlebov, Pentekostes a sviatok Stánkov), ktorými sa každoročne v izraelskom kulte sprítomňovali udalosti Exodu atď. V Novom zákone sa všetky tieto udalosti pokladajú za predobrazy vyslobodenia a spásy v Ježišovi Kristovi. Hlavné teologické témy a pojmy Exodu nadobúdajú v kresťanstve a v kresťanskej liturgii plnší význam, napr. Pascha, zmluva, veľkonočný baránok, manna, prechod cez Červené more, nekvasený chlieb atď. Cirkevní Otcovia podávajú v kresťanskej relektúre spomínaných tém vo svojich homíliách a katechézach hlboké vysvetlenia a úvahy. Náš úryvok je z úvodnej časti knihy a hovorí Mojžišovom povolaní a jeho návrate do Egypta, kde mal začať z Božieho poverenia vyjednávať s faraónom o prepustení Izraelského ľudu.  

Biblický text:

Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: "Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí." Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: "Mojžiš, Mojžiš!" On odpovedal: "Tu som." I hovoril mu: "Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!" A pokračoval: "Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba." Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. A Pán mu povedal: "Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do bydlísk Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. Mojžiš povedal Bohu: "Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: "Boh vašich otcov ma poslal k vám." Oni sa budú pýtať: "Aké je jeho meno?" A čo im odpoviem?" Boh povedal Mojžišovi: "Ja som, ktorý som!" - a dodal: "Toto povieš Izraelitom: "Ja-som" ma poslal k vám!" A Boh Mojžišovi ešte povedal: "Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie. 

Dnes miesto komentára - úvaha:[2] Boh oslovil Mojžiša, vyjavil mu svoj plán, ale i to, akú úlohu mu zveruje pri jeho uskutočňovaní. Asi by sme čakali, že Mojžiš hneď pristane na to, čo od neho Boh očakáva. No na naše prekvapenie odpovedá Bohu: "Kto som ja, aby som šiel k faraónovi, a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!" (Ex 3,11) Aj Mojžiš bol len človek, ktorý mal svoje silné stránky, ale i slabosti. Jednou z jeho slabostí bol aj strach. Bál sa rozhodnúť pre vec, o ktorej nevedel, ako dopadne. Vedel iba to, že to chce jeho Boh. Ale vedia Izraeliti, ktorý Boh ich chce vyslobodiť? Preto sa Mojžiš Boha pýta: "Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: "Boh vašich otcov ma poslal k vám." Oni sa budú pýtať: "Aké je jeho meno?" A čo im odpoviem?" (Ex 3,13) A Boh veľkodušne zjavuje svoje meno: : "Ja som, ktorý som!" (Ex 3,14) Mojžišovi to však stále nestačilo. Jeho ľudská stránka ešte nebola úplne presvedčená. Znova sa pýta Boha: "A keď mi nebudú veriť a nebudú počúvať môj hlas, ale budú vravieť: "Nezjavil sa ti Pán!?" (Ex 4,1) Aj na túto otázku má Boh odpoveď vo forme zázrakov a znamení, ktoré pred Mojžišom urobil. Mohli by sme povedať, že všetky Mojžišove obavy už boli zažehnané. No on mal ešte osobný problém: "Pane! Ja nie som výrečný muž. Nebol som predtým a nie som ani teraz, odkedy sa rozprávaš so svojím sluhom, lebo mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk." (por. Ex 4,10). Ani toto nie je pre Boha problém. Mojžišovi dáva pomocníka, jeho brata Árona, ktorý bol výrečným mužom a stal sa jeho ústami. Tu sa Mojžiš pokúsi ešte o posledný únik z Božieho pozvania: "Prosím, Pane, pošli niekoho iného!" No, už viac nemohol Bohu odporovať a prijal to, čo od neho chcel.

Textom sa nesie myšlienka: Mojžiš sa síce bránil a vyhováral, ako najlepšie vedel, ale všimnime si, že Boh neupustil od svojho zámeru a chcel práve jeho. Prečo, to vie iba On. Je to tajomstvo Božieho vyvolenia, ktoré my nemôžeme spoznať. Ako sme v texte mohli vidieť, Boh urobil ešte viac. Je vo svojom konaní taký úžasný, že odstránil všetky Mojžišove strachy a prekážky. My dnes vieme, kým sa Mojžiš stal, že cez Božie zázraky vyviedol Izrael z Egypta. On dokonale spolupracoval s Bohom a naplno žil to, čo mu Boh zveril.

Tak je to aj z povolaním v živote človeka – s povolaním k viere a ku kresťanstvu, manželstvu, otcovstvu a materstvu a pod. 

2. čítanie 1 Kor 10,1-6.10-12 

Biblický text:

Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti. To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni. Ani nerepcite, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. 

• Sv. Pavol si zvolil známe udalosti Exodu ako podklad ku katechéze v 1 Kor. Hlavnou myšlienkou tejto katechézy je to, že vernosť Bohu je dráma, ktorú prežíva každý veriaci. Nikdy to nie je to hotová vec. Sú chvíle, kedy je ľahšie byť verný a chvíle, kedy je to ťažké. A sú aj chvíle, keď padneme.
• Záver úryvku: kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol – má ten istý význam, ako evanjeliové „Bedlite!“ 

Evanjelium Lk 13,1-9 

Biblický text:

Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: "Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne." A povedal toto podobenstvo: "Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: "Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?" On mu odvetil: "Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš." 

Komentár:

• Úryvok je súčasťou väčšieho celku, ktorý tvorí stať Lk 13,1-21 – okrem nášho textu je tam ešte správa o uzdravení zhrbenej ženy v sobotu v synagóge, čo sa nepáčilo Židom, ani predstavenému synagógy a podobenstvo o Božom kráľovstve. Celý tento úryvok máva niekedy nadpis: Výzva k pokániu. Teraz sa zamerajme na náš text:
• Udalosti, ktoré opisuje Lk o Pilátovej krutosti sú jedinečné a nevieme ich presne doložiť z profánnej histórie. Je pravdou, že Pilát bol vladár, ktorý sa nezdráhal použiť aj násilie. Avšak Lk nechcel opisovať dejiny, ale chcel podčiarknuť nutnosť pokánia.
• Text ďalej vychádza z princípu vtedajšej ľudovej zbožnosti, ktorá ešte stále chápala nešťastie ako trest za hriech[3].
• Ježiš vyzýva k obráteniu všetkých. Je chybou, keď si niekto povie, že stačí, keď bude „menej“ hriešny ako iní. Obrátenie potrebuje každý! Takto hlásal pokánie aj Ján Krstiteľ.
• Podobenstvo o figovníku sa nachádza aj u Mk[4] a Mt[5]. U Lk však v tomto podobenstve nevystupuje Ježiš, ale spomína sa tu muž, ktorý chodí pravidelne hľadať úrodu. Tri roky – niektorí spájajú s 3 rokmi Ježišovho verejného života. Lk  to však nikde nenaznačuje.
• Rabi Eliezer údajne učil, že človek by mal robiť pokánie jeden deň pred smrťou. Jeho žiaci namietali, že predsa človek môže hocikedy zomrieť. – Preto život by mal byť jedno veľké pokánie.
• Pokánie ku ktorému vyzýva Ježiš je nielen odvrátenie sa od hriechu, ale je aj prijatím zvesti o Božom kráľovstve. Je úprimným prijatím plánu, povolania, ktoré s nami Boh má. 

Záver: Boh oslobodzuje človeka (Ex, odpustenie hriechov...) ale treba jedným dychom k tomu dodať, že nie preto, aby človek znova a dobrovoľne sa vrátil do iného otroctva. Pravé pokánie znamená rovnako odvrátenie sa od hriechu, ako aj pozitívny návrat k Bohu, k ceste, ktorú nám On v našom živote ponúka. Usilujme sa, aby pokánie pre ktoré sme sa rozhodli v tomto pôstnom čase, malo „obidve polovice“! Aby bolo úplné.