Analýza rizík
proces podrobnej identifikácie rizík, určovania ich zdrojov a veľkosti, skúmania ich vzájomných vzťahov a predpovedania rozsahu negatívneho vplyvu na systém v prípade vzniku krízovej situácie (TSKR, 2019).
Analýza scenárov
identifikuje možné budúce scenáre prostredníctvom predstavivosti, extrapolácie zo súčasnosti alebo modelovania. Riziko sa potom zvažuje pre každý z týchto scenárov (ISO 31010). Napríklad najhorší možný scénar (worst case scenario) sa môže použiť na analýzu potenciálnych následkov a ich pravdepodobností pre najhoršiu alebo najzávažnejšiu udalosť (incident), ktorá sa môže stať a spôsobí narušenie poskytovania základnej služby.
Bezpečnosť
stav spoločenského, prírodného, technického, technologického systému alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach umožňuje plnenie určených funkcií a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti (TSKR, 2019).
Gestor ochrany základnej služby
ústredný orgán a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorý dohliada na plnenie povinností a zabezpečenie základnej služby v jeho pôsobnosti podľa zákona o kritickej infraštruktúre.
Hrozba
objektívne existujúca možnosť, ktorej naplnenie je schopné spôsobiť negatívny dôsledok (TSKR, 2019). Potenciálny zdroj nebezpečenstva, poškodenia alebo iného nežiadúceho výsledku (ISO 31073). Možnosť aktivovania nebezpečenstva v určitom čase a priestore. Prírodná alebo človekom spôsobená udalosť, jednotlivec, entita alebo konanie, ktoré majú alebo naznačujú potenciál poškodiť majetok, podnikanie, informácie, procesy a projekty, životné prostredie alebo zdravie a život. Hrozba uvoľňuje nebezpečenstvo, ale nebezpečenstvo nie je (nevyhnutne) hrozbou (Hudáková a kol., 2021).
Incident
udalosť, ktorá môže významne narušiť alebo ktorá narúša poskytovanie základnej služby kritickým subjektom, alebo ktorá ovplyvňuje vnútroštátne systémy, ktoré chránia právny štát (Zákon č. 367/2024 Z. z.).
Kritická infraštruktúra
aktívum, zariadenie, vybavenie, sieť alebo systém, alebo časť aktíva, zariadenia, vybavenia, siete alebo systému, ktoré sú nevyhnutné na poskytovanie základnej služby (Zákon č. 367/2024 Z. z.).
Kritický subjekt
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá poskytuje základnú službu podľa prílohy č. 1, zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorá je postupom podľa tohto zákona identifikovaná ako kritický subjekt (Zákon č. 367/2024 Z. z.).
Krízová situácia
časovo a priestorovo vymedzený alebo ohraničený priebeh javov a procesov po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných a technologických systémov a procesov, ktoré ohrozujú životy ľudí, životné prostredie, ekonomiku, duchovné a hmotné hodnoty štátu alebo regiónu a jeho obyvateľov a môže sa narušiť fungovanie inštitúcií verejnej moci. Na podporu riešenia krízovej situácie sú uplatňované nástroje krízového riadenia vrátane vyhlásenia krízového stavu v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu alebo zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu (TSKR, 2019; ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.; zákon č. 387/2002 Z. z.).
Mimoriadna udalosť
závažná, časovo ťažko predvídateľná a priestorovo ohraničená príhoda spôsobená vplyvom živelnej pohromy, havárie, katastrofy, ohrozenia verejného zdravia II. stupňa, smogovou situáciou, narušením dodávok tepla, nežiaducim výskytom medveďa hnedého, hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky alebo teroristickým útok, ktorá vyvolala narušenie stability systému alebo prebiehajúcich dejov a činností, ohrozuje životy a zdravie osôb, hmotné a kultúrne statky či životné prostredie (TSKR, 2019; zákon č. 42/1994 Z. z.).
Následok
výsledok udalosti ovplyvňujúci ciele (ISO 31000). Následky môžu mať pozitívne alebo negatívne účinky (dopady) na bezpečnostné ciele. V literatúre sa často používa v rovnakom význame pojem dôsledok. Zámerom je posúdiť hrozby, ktoré môžu mať vplyv na narušenie poskytovania základnej služby. Následok je prerušenie poskytovania základnej služby.
Nebezpečenstvo
latentná vlastnosť daného systému alebo jeho komponentov spôsobovať neočakávané negatívne javy, ktoré narušujú bezpečnosť, ohrozujú stabilitu a fungovanie príslušného systému, prípadne aj jeho okolia (TSKR, 2019). Nebezpečenstvo je akýkoľvek zdroj možného poškodenia alebo ujmy (ISO 31000).
Odolnosť
schopnosť odolávať pokusom o naplnenie hrozieb, minimalizovať dôsledky naplnených hrozieb a obnoviť funkčnosť (TSKR, 2019), schopnosť predchádzať incidentu, chrániť sa pred incidentom a reagovať naň, odolávať mu, zmierňovať ho, absorbovať ho, prispôsobiť sa mu a zotaviť sa z neho (Zákon č. 367/2024 Z. z.).
Posúdenie rizika
celkový proces hodnotenia rizík prostredníctvom metód na ich analýzu a identifikáciu hrozieb, nebezpečenstiev a zraniteľností, ktoré by mohli ohroziť poskytovanie základnej služby kritickým subjektom alebo ktoré narúšajú poskytovanie základnej služby kritickým subjektom (Zákon č. 367/2024 Z. z.).
Pravdepodobnosť výskytu
možnosť, že sa niečo stane (ISO 31000). V angličtine sa používa aj termín probability, užšie interpretovaný ako matematický termín. Miera pravdepodobnosti výskytu vyjadrená číslom od 0 do 1, kde 0 je nemožnosť a 1 je absolútna istota (ISO 31073). Frekvencia konkrétnej udalosti/výsledku meraná pomerom konkrétnych udalostí/výsledkov k celkovému ich počtu; vyjadruje sa číslom medzi 0 a 1 (ARMS, 2002).
Riadenie rizík
opatrenie, ktoré zachováva a/alebo modifikuje riziko (ISO 31000). Riadenie rizika zahŕňa okrem iného akýkoľvek proces, politiku, zariadenie, postup alebo iné podmienky a/alebo činnosti, ktoré zachovávajú a/alebo modifikujú riziko (Hudáková a kol., 2021).
Riziko
miera ohrozenia vyjadrená pravdepodobnosťou vzniku nežiaduceho javu a jeho dôsledkami (TSKR, 2019). Miera ohrozenia, ktorá môže mať nepriaznivý vplyv na odolnosť kritických subjektov, vyjadrená pravdepodobnosťou vzniku incidentu a jeho dôsledkami (Zákon č. 367/2024). Účinok neistoty na ciele. Riziko môže byť chápané ako potenciál pre nežiaduci výsledok vyplývajúci z udalosti, stanovený podľa jeho pravdepodobnosti a súvisiacich následkov (ISO 31000).
Udalosť
výskyt alebo zmena konkrétneho súboru okolnosti. Udalosť môže byť zdrojom rizika a môže mať niekoľko príčin a niekoľko následkov (ISO 31000).
Účinok
možný výsledok rizika. V literatúre sa vyskytuje aj pod pojmom dopad (Impact). Účinok je odchýlka od očakávania. Môže byť pozitívna, negatívna a môže riešiť, vytvárať alebo vyústiť do príležitostí a hrozieb (Hudáková a kol., 2021).
Ústredný orgán
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ministerstvo vnútra, Národný bezpečnostný úrad a Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (Zákon č. 367/2024 Z. z.).
Územný celok
geografické kritérium, okres, kraj, celé územie definuje ÚOŠS na úseku KI. Územie je charakterizované ako geograficky ohraničený priestor (parcela, obec, okres, kraj, celé územie). “Územie” sa môže líšiť v závislosti od kontextu zákona.
Základná služba
služba kritického subjektu, ktorá má zásadný význam z hľadiska zachovania životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností, vrátane ochrany verejného zdravia, bezpečnosti alebo životného prostredia a ktorá je uvedená v prílohe č. 1, zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon č. 367/2024 Z. z.).
Zdroj rizika
prvok (vec alebo činnosť), ktorý sám alebo v kombinácii môže spôsobiť riziko (následok) (ISO 31000). V niektorých prípadoch sa berie zdroj rizika a nebezpečenstvo ako synonymum.
Zostatkové riziko
úroveň rizika, ktorú už ďalej môžeme znižovať bez zmien v stanovených vnútorných a vonkajších podmienkach. Aktuálna miera evidovaného rizika (pri zohľadnení implementovaných opatrení na zníženie rizika). V prípade, že reziduálne riziko je vyššie ako cieľové riziko, navrhnú sa nové formy jeho zníženia na akceptovateľnú úroveň (Hudáková a kol., 2021).
Zraniteľnosť
zraniteľnosť ako slabinu aktíva alebo riadiaceho procesu, ktorú by mohla zneužiť jedna alebo viacero hrozieb a spôsobiť tak škody na aktívach a tým ohroziť, obmedziť (ISO 27001). Pri analýze rizík je zraniteľnosť vlastnosťou aktíva. Zraniteľnosť je prirodzenou vlastnosťou systémov, ktorá popisuje náchylnosť systému na zlyhanie, keď je vystavený hrozbám.
