Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 18. jún 2019, Utorok
 

O nás

Súčasnú organizačnú štruktúru Štátny archív v Banskej Bystrici nadobudol iba v nedávnej dobe, a to v dôsledku aplikácie ustanovení novely Zákona NR SR č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach. Dovtedy samostatné pobočky Štátneho archívu v Banskej Bystrici sa od 1. novembra 2015 zlúčili so štátnym archívom s územnou regionálnou pôsobnosťou do jediného archívu so siedmimi pracoviskami, lokalizovanými v Banskobystrickom kraji.

Počiatky týchto jednotlivých pracovísk však siahajú hlboko do minulosti a pôvod viacerých z nich je potrebné hľadať už v stredoveku, prípadne v rannom novoveku. Historicky najstaršie a obsahovo najhodnotnejšie archívy súvisia so siedmimi stredoslovenskými banskými mestami. Tieto mestá (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Ľubietová, Nová Baňa, Banská Belá, Pukanec) si už od 2. polovice 13. storočia, resp. v krátkej dobe po zisku výsadných práv zriaďovali svoje mestské kancelárie a neskôr, s nárastom vlastnej písomnej produkcie ako aj stúpajúcim množstvom písomností cudzieho pôvodu, zakladali aj osobitné inštutúcie na ich úschovu, čiže mestské archívy. Podobným spôsobom postupovali ďalšie slobodné kráľovské mestá v regióne (Zvolen, Brezno, Krupina), ako aj predstavitelia Zvolenskej stolice a Gemerskej stolice, ktorí  zriadili stoličné archívy.

Pôvodný banskobystrický mestský archív sa od polovice 20. storočia  transformoval na archív Jednotného národného výboru (1952) a neskôr na Okresný archív (1961).  Od roku 1975 sa Okresný archív zmenil na Štátny archív v Banskej Bystrici a od roku 2003 sa stal pobočkou Štátneho archívu v Banskej Bystrici. Štátny archív v Banskej Bystrici vznikol v roku 1954 transformáciou pôvodného Krajského archívu, založeného v roku 1949. V roku 1956 sa do Štátneho archívu začlenili pobočky Pôdohospodárskeho archívu v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote (tieto vznikli v roku 1948), a od roku 1960 mal archív pobočku v Bytči. V roku 1969 došlo k vytvoreniu Štátneho oblastného archívu v Banskej Bystrici. Najzásadnejšia zmena sa však uskutočnila v roku 2015, kedy sa vytvoril Štátny archív v Banskej Bystrici s archívnymi pracoviskami v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Kremnici, Zvolene, Rimavskej Sobote, Lučenci a Veľkom Krtíši. 

Štátny archív v Banskej Bystrici na svojom banskobystrickom pracovisku v súčasnosti spravuje 1232 archívnych súborov (fondov a zbierok)v celkovom rozsahu 14115 bežných metrov. Tie obsahujú predovšetkým písomnosti pochádzajúce   z činnosti orgánov  štátnej  správy  a  samosprávy (slúžnovské úrady, krajské, okresné, mestské úrady, notárske úrady, krajské, okresné, mestské a miestne národné výbory, úrady pozemkovej reformy), justície (stoličné, župné, krajské, okresné a mestské súdy  a prokuratúry,  poručenské úrady, štátne zastupiteľstvá, urbárske súdy, okresné a miestne ľudové súdy z rokov 1945 - 1948), zdravotníctva, finančnej správy (daňové správy a úrady), škôl, rezortných úradov, bezpečnosti (policajné úrady, policajné, žandárske a četnícke veliteľstvá a stanice), hospodárstva (predovšetkým správa štátnych lesov a lesné správy, štátne podniky a družstvá), cechových združení  a iných  spoločenských, hospodárskych, kultúrnych, politických a záujmových organizácií, združení a spolkov. Archív spravuje aj viacero rodových a osobných fondov av ýznamné miesto zaujíma zbierka cirkevných matrík v rozsahu vyše dvoch tisíc zväzkov z rokov 1594 - 1895, ich druhopisov z rokov 1827 - 1895 a štátnych matrík vedených po roku 1895. Archívna knižnica obsahuje do  40  000 zväzkov kníh, vrátane šiestich  desiatok prvotlačí do roku 1500.