História archívu

Vydaním obežníka Prezídia Povereníctva SNR pre veci vnútorné z 18. júna 1945, mali národné výbory povinnosť záchrany kultúrnych pamiatok a najmä archívov, ktoré zostali bez ochrany.

Svoju povinnosť si krátko po vydaní obežníku splnil Miestny národný výbor (MNV) v Bánovciach nad Bebravou, ktorý už v roku 1945 ustanovil do funkcie archivára Jána Pileka. Okresným archivárom bol vymenovaný 1. januára 1953 a v roku 1954 sa stal vedúcim Okresného archívu v Bánovciach nad Bebravou. Okres Partizánske vznikol v roku 1949, archív o tri roky neskôr v roku 1952 a prvým vedúcim sa stal Štefan Paninár. Keďže v Partizánskom neboli vhodné priestory, archívne fondy boli presťahované do Malých Bielic, najskôr do jednej miestnosti v budove fary a neskôr do budovy MNV. Najhoršie na tom bol archív v Topoľčanoch, tomuto sa neušlo miesto ani v suterénoch úradných budov a archívne fondy boli až do roku 1960 uložené v súkromných budovách. Pravdepodobne aj to bol dôvod, pre ktorý bol okresný archivár menovaný až v roku 1952, stal sa ním Emil Príhoda, ktorého o štyri roky neskôr vystriedal František Suchár.

Až do roku 1952 bola starostlivosť o archívne dokumenty nachádzajúce sa na rôznych miestach, najčastejšie na povalách bývalých úradov, fár, či škôl v okresoch Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Topoľčany viac-menej náhodná. Prvé činnosti v archívoch boli zamerané na sústredenie archívnych dokumentov na jedno miesto, o odbornej práci na sprístupňovaní sa však nedalo hovoriť. Situácia sa zmenila po vzniku Krajského archívu v Nitre, s pôsobnosťou pre bývalý Nitriansky kraj, v septembri 1949. Štátna archívna komisia pri Ministerstve vnútra v Prahe v apríli 1952 uložila jeho vedúcemu vybudovať do konca septembra 1952 vo všetkých okresoch kraja okresné archívy, čo znamenalo vymenovať okresných archivárov a najmä nájsť priestory vhodné na sústredenie archívnych dokumentov miestnej, mestskej a okresnej proveniencie. Ani jedno, ani druhé nebolo jednoduché.

Schválením zákona č. 36/1960 Zb. boli na Slovensku vytvorené 3 kraje (neskôr 4) a zlúčených viacero okresov do väčších územných celkov. Okresy Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Topoľčany boli zlúčené do jedného okresu Topoľčany a tento stav trval až do roku 1990.

Vznikom veľkého okresu Topoľčany v roku 1960 sa zlúčili aj okresné archívy a vedúcim bol menovaný Štefan Paninár. V Topoľčanoch sa budova s vhodnými priestormi pre umiestnenie archívu nenašla a z toho dôvodu boli fondy okresných archívov v Bánovciach nad Bebravou a v Topoľčanoch presťahované do Zayovského kaštieľa v Uhrovci a vedúcim sa stal Štefan Paninár. Jeho zdravotný stav mu nedovoľoval dochádzať do Uhrovca a nasledujúce tri roky archív pracoval na dvoch pracoviskách, a to v Uhrovci (Ján Pilek) a v Partizánskom, resp. vo Veľkých Bieliciach. Zjavná neochota oboch archívov spolupracovať dospela k tomu, že oba archívy vystupovali ako samostatné inštitúcie, viedli si samostatnú evidenciu a činnosť vôbec nekoordinovali.

Zayovský kaštieľ v Uhrovci, v ktorom bol umiestnený archív v rokoch 1960 až 1975.

V roku 1963 Štefan Paninár požiadal o uvoľnenie a vo funkcii vedúceho ho vystriedal Štefan Obert. V tom istom roku boli do Uhrovca prevezené fondy z Malých Bielic a pobočka v Partizánskom zanikla. Archív v pravom slova zmysle živoril a vo všetkých sledovaných ukazovateľoch hlboko zaostával za ostanými archívmi v Západoslovenskom kraji. Vtedajší zamestnanci neboli schopní plniť požiadavky na potrebu skvalitnenia základnej evidencie – začali sa vyhotovovať karty jednotného štátneho archívneho fondu (JŠAF), bola stanovená úloha kategorizácie archívnych dokumentov. Narastajúci dopyt po sprístupnení informácií z archívnych fondov bol dôvod na spracovávanie kľúčových fondov, aktuálna bola tiež požiadavka účasti archivárov na osvetovej a propagačnej činnosti. Povinnosť okresných archivárov vykonať určité množstvo kontrol spisovej služby, kládlo požiadavky aj na výkon v oblasti predarchívnej starostlivosti. Od nástupu Štefana Oberta do funkcie vedúceho začal Okresný archív v Topoľčanoch mierne napredovať. Z odborných prác bolo potrebné v prvom rade spresniť evidenciu archívnych dokumentov, pretože dovtedy bol vo vykazovaní chaos spôsobený problémami medzi jednotlivými pracoviskami archívu. Zásluhou obsadenia voľného miesta po Jánovi Pilekovi bývalým notárom Viliamom Záhorským sa mohlo začať so sprístupňovaním. Viliam Záhorský mal vynikajúce jazykové znalosti (latinčina, maďarčina, nemčina) a dlhoročnú notársku prax, čo mu dávalo slušné predpoklady hlavne na spracovávanie fondov notárskych úradov. Počas svojho pôsobenia v archíve spracoval všetky fondy notárskych úradov do roku 1918, ku ktorým postupne vypracoval koncepty inventárov. Intenzívna tvorba inventárov – zatiaľ len v rukopisných konceptoch bez úvodov a registrov, napredovala tak, že v priebehu roka 1969 archív vykazoval už 119 zinventarizovaných fondov (v roku 1969 bolo podľa výkazu zinventarizovaných 61 bm). V roku 1970 sa zaradil archív v počte zinventarizovaných bm na úroveň ostatných archívov. Inventáre boli vypracované k fondom notárskych úradov, obvodných úradov MNV, živnostenských spoločenstiev, školských inšpektorátov, úradom práce a ďalším drobným fondom. Pochvalu získal archív za úspešné sústreďovanie fondov národných výborov, keď sa mu podarilo presadiť pravidelné skartačné konania v päťročných cykloch.

Práca v archíve sa rozbiehala, ale komplikovala sa situácia s umiestnením archívu. Nájsť vhodnú budovu pre archív sa v Topoľčanoch nepodarilo, a tak vtedajší riaditeľ archívu Štefan Obert, dokázal to, čo sa nepodarilo pred ním nikomu – zabezpečiť pre archív výstavbu prvej účelovej budovy v bývalom Československu. Projekt mal (a skúsenosti to potvrdili) viacero vážnych nedostatkov, na ktoré by bol archivár – odborník hneď upozornil, napriek tomu to bolo v tomto čase nevídané riešenie. S výstavbou sa začalo už koncom roka 1973. Nová budova archívu bola slávnostne odovzdaná do užívania 15. októbra 1975 a do konca roka boli z Uhrovca presťahované všetky fondy.

Štátny okresný v Topoľčanoch - novopostavená prvá účelová budova archívu v bývalom Československu v roku 1975

Ešte pred presťahovaním archívu do novej budovy prijal Š. Obert do pracovného pomeru Euláliu Jarošovú, ktorá mala neukončené štúdium archívnictva a od 1. októbra 1975 bola prijatá absolventka odboru archívnictvo Oľga Kvasnicová. Obsadenie archívu už dávalo predpoklad, aby sa konečne pristúpilo k finalizácii značného množstva konceptov inventárov. Začalo sa so sprístupňovaním fondov okresných národných výborov. V roku 1978 prichádza do archívu ďalšia absolventka archívnictva Helena Grežďová – Šišková. V sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sa vykonalo v archíve úctyhodné množstvo práce na sprístupnení fondov a bola vypracovaná väčšina inventárov, ktoré dodnes archív používa. Po odchode Štefana Oberta na dôchodok, vznikol problém s obsadením uvoľneného miesta riaditeľa. V archíve síce pracovali dvaja vysokoškoláci – archivárka Oľga  Kvasnicová a absolvent dejín umenia Peter Jurkovič, ani jeden však nemal šancu nastúpiť na jeho miesto, pretože neboli členmi Komunistickej strany Československa. Novou riaditeľkou sa v roku 1983 napokon stala Ida Rybanská, absolventka knihovníctva, ktorá, po revolučných udalostiach v novembri 1989, sa sama rozhodla vzdať funkcie a vo februári 1990 odstúpila. Do funkcie riaditeľky bola 1. marca 1990 menovaná PhDr. Oľga Kvasnicová.

Realizáciu plánov a predstáv o činnosti archívu v zmenených politických pomeroch veľmi rýchlo skorigovala lavína v podobe nebývalého množstva žiadostí o výpisy, odpisy a potvrdenia z archívnych dokumentov v súvislosti s prijatými reštitučnými a rehabilitačnými zákonmi. Neúmerne vysoký nárast vybavených žiadostí (počet vybavených žiadostí v roku 1991 bol štvornásobne väčší ako v roku predchádzajúcom) opäť spomalil práce na sprístupňovaní fondov, pretože v období najväčšieho náporu vybavoval žiadosti celý kolektív.

Postavenie štátneho okresného archívu sa zmenilo 1. januárom 1991, keď zriaďovateľská pôsobnosť prešla na nový orgán miestnej štátnej správy – Okresný úrad v Topoľčanoch. Zmena nebola len formálna, ale odrazila sa v organizačnom začlenení archívu do sekretariátu prednostu.

Začiatkom 90. rokov nastal veľký záujem obcí o tvorbu vlastných heraldických symbolov. Helena Grežďová a Oľga Kvasnicová v krátkom čase skompletizovali podklady k obecným symbolom obcí dnešných okresov Bánovce n/B, Partizánske a Topoľčany a stáli tak nepriamo i priamo pri tvorbe väčšiny obecných erbov. V roku 1992 sa začala aj aktívna spolupráca archívu na tvorbe obecných monografií. Prvou bola monografia obce Ludanice, na ktorej spolupracovala Oľga Kvasnicová. Neskôr sa k tvorbe monografií pridala Helena Grežďová a neuplynul rok, aby sa tieto archivárky nepodieľali na vydaní dvoch až troch monografií ročne.

V personálnej oblasti dochádzalo k častým zmenám v kolektíve. V niekoľkých prípadoch však prišli ľudia, ktorých práca zaujala natoľko, že zostali pracovať v archíve aj naďalej. Časté striedanie zamestnancov sa samozrejme odrážalo aj na celkovom výkone archívu, pretože kvôli neustálemu zaúčaniu nových pracovníkov nemohli ani kmeňové zamestnankyne podávať plnohodnotný výkon.

Takmer 20 rokov archív nemusel riešiť problémy s  priestormi. Od polovice 90. rokov však bolo zrejmé, že budova potrebuje rekonštrukciu. Budova archívu projektovaná v čase, keď mal archív 3 zamestnancov, už nepostačovala pre sedemčlenný kolektív a kapacita depotu bola vyčerpaná prakticky od roku 1995. V roku 2000 bola vypracovaná projektová dokumentácia a na jeseň v roku 2001 sa začali stavebné práce. Nasledujúce 4 roky boli skutočne namáhavé. Do roku 2004 pracoval kolektív v podstate uprostred staveniska, tlačiac sa raz v jednej, potom zasa v ďalšej miestnosti. Finančné možnosti nakoniec skorigovali zámery takým spôsobom, že v dvoch etapách sa naplánovala „oprava strechy formou nadstavby“, pričom sa získali chýbajúce kancelárske priestory a v ďalšej etape rekonštrukcia skladu, ktorý bol upravený a prispôsobený tak, aby sa v ňom dali inštalovať posuvné regály na dvoch poschodiach, čím sa mala kapacita depotu zvýšiť až o 70%, čiže na 4000 bm. Najkritickejšia však bola druhá etapa, keď sa pristúpilo k rekonštrukcii depotu. Všetky archívne fondy boli na 14 mesiacov vysťahované do kaštieľa v Továrnikoch. Po celý dobu prestavby archív neprerušil svoje služby verejnosti, vybavovali sa žiadatelia i bádatelia. Najkrutejšia bola rozhodne zima 2004/2005, pretože priestory kaštieľa neboli vykurované a nebol tam ani elektrický prúd. Budova bola slávnostne skolaudovaná a odovzdaná do užívania na jeseň v roku 2005.

Zrekonštruovaná budova Archívu v Topoľčanoch v roku 2005

Počas rekonštrukcie budovy zasiahla archív aj veľká zmena v jeho postavení. Po prijatí zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach (PDF, 448 kB) prešla zriaďovateľská funkcia priamo na Ministerstvo vnútra SR a Štátny okresný archív sa stal pobočkou Štátneho archívu v Nitre.

K 1. januáru 2005 odišla do dôchodku po 30 rokoch práce v archíve Lila Jarošová. Jej pôsobenie zostane navždy spojené s bádateľňou archívu.

Zatiaľ k poslednej úprave v postavení archívu došlo 1. novembra 2015, na základe novely č. 266/2015 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a Archív v Topoľčanoch sa stal pracoviskom Štátneho archívu v Nitre. V tomto roku došlo aj k výrazným organizačným a personálnym zmenám v našom archíve, pretože k 1. novembru 2015 odišla po 40 rokoch práce do dôchodku PhDr. Oľga Kvasnicová, ktorá bola riaditeľkou archívu 25 rokov. Následne po jej odchode bola od 1. decembra 2015 vymenovaná do funkcie vedúceho zamestnanca PhDr. Soňa Šumová. Odchodom do dôchodku k 31. máju 2019 náš kolektív po vyše 40 rokoch opustila Mgr. Helena Grežďová.

V súčasnosti v archíve pracuje 6 stálych zamestnancov: Janka Danišová, Zdenka Hudecová, Lucia Macalíková, Veronika Madejová, Soňa Šumová a Viktor Wiedermann.

Sprievodca po Archíve v Topoľčanoch (PDF, 8 MB)

Zoznam riaditeľov a zamestnancov Archívu v Topoľčanoch (PDF, 137 kB)

Správa o činnosti archívu v roku 2023  (PDF, 3 MB)

Správa o činnosti archívu v roku 2022 (PDF, 1 MB) 

Správa o činnosti archívu v roku 2021 (PDF, 978 kB)

Správa o činnosti archívu v roku 2020 (PDF, 626 kB)

Správa o činnosti archívu v roku 2019 (PDF, 1 MB)

Správa o činnosti archívu v roku 2018 (PDF, 832 kB)

Správa o činnosti archívu v roku 2017 (PDF, 563 kB)

Správa o činnosti archívu v roku 2016 (PDF, 497 kB)

Správa o činnosti archívu v roku 2015 (PDF, 695 kB)

Správa o činnosti archívu v roku 2014 (PDF, 560 kB)

Správa o činnosti archívu v roku 2013 (PDF, 424 kB)

Správa o činnosti archívu v roku 2012 (PDF, 575 kB)