Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 30. september 2022, piatok
 

História archívu

O nás  |  Služby  |  Podujatia  |  Kontakty

     Vzniku Okresného archívu v Starej Ľubovni ako odborného zariadenia odboru vnútorných vecí Okresného národného výboru v Starej Ľubovni na základe vládneho nariadenia č. 29 zo 7. mája 1954 o archívnictve predchádzali udalosti v rokoch 1951 – 1954, keď metodické usmerňovanie vytvárania archívu vykonávalo archívne oddelenie Krajskej správy Ministerstva vnútra v Prešove.                 

     Ďalším dejinným prvkom, ktorý ešte pred spomínaným obdobím výrazne ovplyvnil rozsah archívnych dokumentov neskôr vzniknutého archívu, bola druhá svetová vojna. Na konci vojny bol spisový materiál dokumentujúci dejiny mesta Stará Ľubovňa a jeho okolia  prevezený v drevených debnách železnicou do Opavy a archív mesta Podolínec do Českých Budějovíc. Neskôr bol materiál vrátený do Starej Ľubovne, avšak už nie v pôvodnom množstve. Počas vojny boli zničené aj písomnosti vo vtedajších archívoch na obciach a taktiež významné dokumenty týkajúce sa Ľubovnianskeho hradu a jeho vlastníkov. 

     Vládnym uznesením z 9. januára 1951 bola pri ministerstve vnútra zriadená Štátna archívna komisia, ktorej prislúchalo: a) riadiť archívnu službu, b) uznášať sa na opatreniach k zabezpečeniu archívneho materiálu, c) starať sa o vedecké spracovanie, využitie a publikovanie archívneho materiálu, d) starať sa o výchovu archívnych pracovníkov, e) podávať návrhy týkajúce sa archívnictva. V nadväznosti na to Povereníctvo vnútra 3. apríla 1951 vydalo v Zbierke obežníkov pre krajské národné výbory pokyn Verejné archívy na Slovensku – ochrana. V tomto obežníku sa uvádza, že pri revíziách vykonaných v úradoch bolo zistené, že národné výbory vyradzujú  úradné spisy bez vykonania archívnej prehliadky. Zároveň boli vydané pokyny pre okresné národné výbory, ktoré sa starali o bývalé župné úrady a spisovne bývalých okresných úradov, a miestne národné výbory, ktoré spravovali mestské, resp. obecné úrady, aby sa postarali o vhodné umiestnenie spisového materiálu, správou archívu poverili zodpovedného pracovníka, a kde nie je vyškolený archivár, ponechali spisový materiál v pôvodnom registratúrnom poriadku. Dôležitý bol aj pokyn, aby k vyraďovaniu nedochádzalo, pokiaľ Štátna archívna komisia nevydá „celoštátny škartovací poriadok“. Na základe uvedených pokynov referát pre veci vnútorné Okresného národného výboru v Starej Ľubovni zaslal všetkým národným výborom v okrese prípis zo 14. marca 1951, v ktorom im nariaďoval vykonať súpis „všetkých súkromných archívov vo svojej obci, rodinných, podnikových a národných“. Spomínaný referát prípisom z 12. mája 1951 predložil Krajskému národnému výboru v Prešove zoznam pracovníkov na obciach a okresnom národnom výbore, ktorí boli zodpovední za jednotlivé archívy do vydania „celoštátneho škartovacieho poriadku“.

     Ministerstvo vnútra vyhláškou uverejnenou v Úradnom vestníku zo dňa 18. februára 1953 číslo 94/1953 Ú. V. o zásadách pre vyraďovanie písomností nariadilo previesť vyraďovanie spisov od roku 1901 až do 1. augusta 1944. Okresný národný výbor v Starej Ľubovni 4. decembra 1953 zaslal všetkým miestnym národným výborom v okrese list v zmysle vyhlášky. Presné pokyny pre vykonávanie vyraďovania vydalo Povereníctvo vnútra 10. augusta 1953, por. č. 407 Sb. obežníkov pre krajské národné výbory. Napriek uvedenému úrady často vyradili svoje registratúrne záznamy bez archívnej prehliadky. Napríklad v správe okresného archivára v Sabinove s vecou „Nedovolený zber papiera na MNV v Starej Ľubovni – šetrenie“ sa píše, že archívne materiály historického archívu boli dané do zberu firme „Sber, n. p., v Prešove“.

     Vládnym nariadením č. 29 zo 7. mája 1954 o archívnictve vydaného v Zbierkach zákonov Československej republiky boli poštátnené všetky archívy a ako štátny majetok prešli do správy ministerstva vnútra. Dozor nad ich činnosťou však vykonávali krajské správy ministerstva vnútra, archívne oddelenia. V Prešovskom kraji, kde vtedy politicky patril aj okres Stará Ľubovňa, bol v prvej etape, konkrétne 31. júla 1954, prevzatý do správy ministerstva vnútra Krajský archív v Prešove, v ďalšej etape boli preberané všetky okresné a mestské archívy. Podľa plánu pracovných síl Krajského národného výboru v Prešove na rok 1954 zabezpečovalo archívnu službu v Prešovskom kraji päť archivárov, ktorí okrem svojho sídelného okresu spravovali aj pridelené okresy. Okresný archivár v Sabinove dozeral na okresy Stará Ľubovňa a Spišská Stará Ves, v Bardejove na Stropkov a Svidník, v Prešove na Giraltovce, vo Vranove zase na Humenné, Sninu, Medzilaborce a v Michalovciach na Sobrance a Veľké Kapušany. V tom istom roku bolo navrhnuté rozšírenie siete archivárov, v dôsledku čoho bola od roku 1955 ako sídlo archívneho obvodu a okresného archivára zvolená aj Stará Ľubovňa, ktorej pridelili do správy aj okres Spišská Stará Ves. Dňa 13. mája 1955 bolo schválené jedno systemizované miesto pre Okresný archív v Starej Ľubovni, zariadenie Okresného národného výboru v Starej Ľubovni, s mesačným mzdovým nákladom 1415 Kčs pre okresného archivára. Ako vyplýva zo správy o archívnej činnosti za rok 1955, okresný archivár bol ustanovený 1. septembra 1955. Prvým archivárom v Okresnom archíve v Starej Ľubovni sa tak stal Ján Trella.

     V tom čase mal okresný archív priestory na Okresnom národnom výbore v Starej Ľubovni, na Miestnom národnom výbore v Hniezdnom, na Miestnom národnom výbore v Podolínci a na Okresnom národnom výbore v Spišskej Starej Vsi.

     Ďalšími archivármi, ktorí v začiatkoch najviac prispeli svojou odbornou prácou k formovaniu archívu, boli Ján Bočkay a Karol Heins. Ján Bočkay pôsobil ako okresný archivár od 1. októbra 1957 až do zániku okresu v roku 1960 a Karol Heins bol odborným archivárom od roku 1960 až do roku 1974.

     Vládnym nariadením č. 36/1960 Zb. z 9. apríla 1960 došlo k územnej reorganizácii a reorganizácii štátnej správy, a tak bol okres Stará Ľubovňa pričlenený k popradskému okresu a Okresný archív v Starej Ľubovni sa 1. júla 1960 zlúčil s Okresným archívom v Poprade. Avšak v dôsledku nedostatku priestorových možností vhodných pre uloženie archiválií v Poprade, sa Okresný archív v Poprade v roku 1961 presunul do budovy bývalého Okresného archívu v Starej Ľubovni, kde sídlil až do roku 1968, keď vládnym nariadením č. 36/1968 Zb. z 28. februára 1968 a nariadením číslo 104/1968 Zb. z 11. júla 1968 bol znovu vytvorený okres Stará Ľubovňa. Tak sa okresný archív novovzniknutého okresu 1. mája 1969 odčlenil od Okresného archívu v Poprade. Ten sa po získaní vhodných priestorov presťahoval až v roku 1972 späť do Popradu. Od roku 1975 sa Okresný archív v Starej Ľubovni zmenil na Štátny okresný archív v Starej Ľubovni a od roku 2003 sa stal pobočkou Štátneho archívu v Levoči. Ako Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Stará Ľubovňa existuje od roku 2015.

     V rozmedzí rokov 1954 – 1960 sa za neustáleho sťahovania spisový materiál  viac-menej triedil a pripravoval na ďalšie spracovanie. Prvý záznam v knihe prírastkov je s dátumom prevzatia 4. máj 1957. Prevzaté boli písomnosti z registratúry Obvodného notárskeho úradu v Starej Ľubovni. Od roku 1960 už bola práca okresného archívu systematická. Výsledkom je vypracovanie inventára Okresný úrad Stará Ľubovňa v roku 1962, skupinových inventárov Obvodné notárske úrady okresu Stará Ľubovňa, Obvodné úrady miestnych národných výborov okresu Stará Ľubovňa a Obecné notárske úrady okresu Stará Ľubovňa. Sú to prvé archívne pomôcky spracované archivárom Karolom Heinsom.

Priestory archívu

     Po sústredení písomností z niektorých obcí okresu bol okresný archív umiestnený do budovy vtedajšieho Okresného národného výboru v Starej Ľubovni, odkiaľ bol v roku 1958 kvôli nevyhovujúcim priestorovým podmienkam presťahovaný do budovy č. 35 na námestí. Nové obdobie vo vývoji okresného archívu začína, keď bol archívny materiál v roku 1959 premiestnený do budovy na Námestí sv. Mikuláša č. 5, v ktorej sa nachádzal do roku 1992. V roku 1993 sa archív presťahoval do prenajatých priestorov na Obrancov mieru 22 v Starej Ľubovni. Až v roku 2017 sa archív dočkal vlastných priestorov, a to v Starej Ľubovni, Prešovská ulica č. 3.

Hotel Dukla

Priestory okresného archívu do roku 1958

Námestie

Dom na Námestí sv. Mikuláša 5

Obrancov mieru 22

Bývalé sídlo archívu na Obrancov mieru 22

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]