Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 4. október 2022, utorok
 

História archívu

O nás  |  Služby  |  Podujatia  |  Kontakty

Archív Vranov nad Topľou je od 1. novembra 2015 pracoviskom Štátneho archívu v Prešove podľa zákona číslo 266/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

Z dejín archívu Vranov nad Topľou

Dejiny vranovského archívu sa kreovali súčasne so spoločenským vývojom a formovaním siete organizovaného archívnictva na Slovensku. V začiatkoch, podobne ako aj v iných archívoch, vranovský archív zápasil s priestorovým, materiálno-technickým zabezpečením, a v neposlednom rade, s personálnym obsadením. Z archívnych dokumentov je známe, že v 50. rokoch 20. storočia bol zriadený Okresný archív vo Vranove nad Topľou ako odborné zariadenie Okresného národného výboru vo Vranove nad Topľou. Do funkcie prvého okresného archivára bol v roku 1956 stanovený Ján Džurbala. Od tohto roku do roku 2015 pôsobili na poste riaditeľa/riaditeľky archívu: Ing. Vendelín Sabol, Mária Tužáková a Mgr. Daniela Jackaničová. Pravdou bolo, že archívne dokumenty boli v neutešenom stave, ale aspoň sa začalo s postupným reponovaním a usporiadaním niektorých archívnych fondov do škatúľ. Prijatím zákona číslo 36/1960 Zb. z 9. apríla 1960 o územnom členení štátu okres Vranov nad Topľou bol zrušený a administratívne včlenený do okresu Michalovce. Archívne dokumenty boli postupne delimitované do Okresného archívu v Michalovciach. Michalovský archív, podobne ako Okresný archív vo Vranove nad Topľou, nemal samostatnú budovu. K úschove archívnych dokumentov sa často využívali priestory v suteréne budovy ONV. Neriešenie – stagnácia pretrvávali až do roku 1968, kedy okres Vranov nad Topľou bol znovuzriadený. Od tohto obdobia začína, síce pomaly, aj v našom okrese svitať na lepšie časy. K zlepšeniu situácie prispelo aj prijatie najvyššej právnej normy – zákon o archívnictve v roku 1975. V tomto období sa podarilo získať priestory, či už kancelárske, ako aj pre úschovu archívnych dokumentov – depoty.  Zlepšilo sa materiálne vybavenie, ale hlavne sa stabilizovalo personálne obsadenie. Avšak mať samostatnú účelovú budovu, ktorá by poskytovala vhodné podmienky pre vykonávanie všetkých archívnych činností, stále chýbala. Štátny okresný archív (skratka ŠOKA) vo Vranove nad Topľou sídlil v budove Okresného národného výboru vo Vranove nad Topľou (dnešná budova AOC – administratívno-obchodné centrum). Tri kancelárie boli na prízemí budovy. Časť archívnych dokumentov bola umiestnená v suterénnych priestoroch hlavnej budovy a časť v depotoch mimo hlavnej budovy (napr. garáže ONV). Na konci 80. rokoch minulého storočia nanovo vzniká problém hlavne s nedostatočnou kapacitou úložnej plochy v spomínaných depotoch. Bolo nutné získať, či vybudovať dôstojný stánok pre túto inštitúciu, ktorá by dokázala v plnom rozsahu uchovať archívne dedičstvo pre budúce generácie. Bola to veľmi ťažká úloha. Zrealizovať sa ju podarilo až v roku 1995, kedy vďaka vtedajšiemu vedeniu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou pod vedením prednostu JUDr. Pavla Molčana a vtedajšej riaditeľky štátneho archívu Mgr. Daniely Jackaničovej, dlhoročný sen stal sa skutočnosťou. Archív získal administratívnu budovu bývalého Okresného stavebného podniku na Budovateľskej ulici vo Vranove nad Topľou. Priestory prešli komplexnou rekonštrukciou a 21. októbra 1997 pri príležitosti I. Archívnych dní na Slovensku, sa konalo slávnostné otvorenie budovy archívu.

Budova ONV

Pohľad na budovu Okresného národného výboru vo Vranove nad Topľou - minulosť, sídlo Vranovského archívu do roku 1997

Budova AOC

Pohľad na budovu - súčasnosť

Súčasné úlohy archívu

Súčasné úlohy archívu sú definované zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona je archív odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty.

Preberanie archívnych dokumentov možno definovať ako súhrn odborných činností, označovaných aj ako predarchívna starostlivosť, ktorými sa dopĺňa archívne dedičstvo. Uskutočňuje sa po vyraďovacom konaní od pôvodcov dokumentov, príp. akvizičnou činnosťou od vlastníkov dokumentov. Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Vranov nad Topľou preberá dokumenty od štátnych orgánov, od právnických osôb a osobností regionálneho významu so sídlom a pôsobnosťou v jeho územnom obvode a v dnešnom  okrese, ako aj od pôvodcov, ktorých určí Ministerstvo vnútra SR.

Evidencia dokumentov úzko súvisí s preberaním a jej účelom je získať a viesť presný prehľad o uložení, fyzickom stave a vlastníctve archívneho dedičstva, ako aj o prístupe k archívnym dokumentom. V súčasnosti je v starostlivosti archívu 679 archívnych fondov, čo predstavuje celkový rozsah uložených archívnych dokumentov 1670 b. m.. Značnú časť fondového materiálu tvoria školy rôzneho typu, poľnohospodárske družstvá, spoločenské organizácie, organizácie z oblasti priemyslu, stavebníctva, ale hlavnú skupinu archívnych dokumentov, tvoria spisy z orgánov miestnej štátnej správy.

Ochrana archívnych dokumentov je komplex odborných činností týkajúcich sa predovšetkým eliminácie vonkajších degradačných faktorov, t. j. obmedzenie škodlivých vplyvov fyzikálnych (teplo, vlhkosť, svetlo, prach), chemických (oxidy síry, dusíka atď...), mikrobiologických (plesne, insekty) a vytváranie optimálnych podmienok za účelom ich zachovania a ochrany pred odcudzením a poškodením. K ochrane archívnych dokumentov v našom archíve značnou mierou prispieva aj ich uloženie v depozitároch, ktoré sú vybavené mobilným regálovým systémom.

Sprístupňovanie archívnych dokumentov je súhrn odborných činností, ktorých účelom je umožnenie prístupu verejnosti k informáciám, ktoré obsahujú. Základný prehľad o archívnych dokumentoch uchovávaných v archíve a ich časovom rozsahu poskytuje zoznam archívnych fondov, podrobnejšie informácie o obsahu archívnych fondov či dokumentov, možno získať z archívnych pomôcok, akými sú sprievodca po archívnych fondoch a archívnych zbierkach, archívne inventáre, katalógy a registre, ktoré sú prístupné na štúdium v bádateľni archívu. Spracovanosť archívnych dokumentov dosahuje v súčasnosti približne 51 %.

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]