Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve

Počas svojej činnosti archív prevzal a v súčasnosti spravuje 3839,25 bm archívnych dokumentov uložených v 1125 archívnych fondoch a zbierkach pôvodcov, ktorí vyvíjali a vyvíjajú svoju činnosť v okresoch Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Topoľčany. Najvýznamnejšie a bádateľský najvyužívanejšie sú fondy štátnej správy a samosprávy – okresné úrady, mestské úrady, notárske úrady, národné výbory a fondy okresných súdov a škôl.

Najvzácnejšie archívne dokumenty sa nachádzajú v archívnych fondoch a zbierkach: Mestečko Bánovce (1376 – 1871), Mestečko Skačany (1771 – 1851) a Mestečko Topoľčany (1685 – 1872).

Najstarším archívnym dokumentom v archíve je mandát Ľudovíta Veľkého z roku 1376, ktorým mestečku Bánovce udelil významné výsady a práva. Mestečko Bánovce bolo vyňaté spod právomoci kastelána Uhrovského hradu, bolo mu udelené právo trhu, právo slobodného užívania nehnuteľností a dokonca dostalo právo súdiť menšie previnenia mešťanov. V prípade ťažších sporov sa mohli obrátiť priamo na hlavného taverníka.
 
 

Listina Ľudovíta I. pre Bánovce z roku 1376

(Mestečko Bánovce, originál, pergamen, latinčina, stopa po pritlačenej pečati)

Mimoriadne cenná je mestská kniha mesta Bánovce z rokov 1551 – 1719, ktorá patrí k najstarším mestským knihám na Slovensku. Väčšina zápisov je písaná predspisovnou formou slovenčiny, od prvej polovice 17. storočia sa začali objavovať záznamy v latinskom jazyku, maďarsky a nemecky sú písané iba niektoré mená a zaužívané názvy častí mesta. Mestská kniha predstavuje významný prameň nielen pre históriu mesta Bánovce nad Bebravou v priebehu dvoch storočí, ale pre rozmanitosť a bohatosť obsahu záznamov sa dá využiť aj pre skúmanie histórie práva (najmä rodinného). Je významným genealogickým, demografickým a topografickým prameňom a dôležitým prameňom pre výskum vývoja nášho jazyka. Väčšina záznamov v knihe sa týka majetkovoprávnych záležitostí mešťanov, zaznamenaných pred richtárom a mestskou radou. Sú to kúpy a predaje domov a iných nehnuteľností, testamenty, darovania, manželské a predmanželské zmluvy. V mestskej knihe je niekoľko zápisov kronikárskeho charakteru, napríklad o morovej epidémii v roku 1657, Tureckom plienení v Bánovciach v septembri roku 1663, o výstavbe mestského mlyna a mestskej pivnice s domom v roku 1659, či o požiari v roku 1717.

Mestská kniha Bánoviec so zápismi z rokov 1551 – 1719

(Mestečko Bánovce 1376 – 1871)

Najvzácnejšími archívnymi dokumentmi týkajúcimi sa Topoľčian sú pergamenová listina cisára Karola VI. z roku 1723, ktorou udeľuje mestu Topoľčany právo ôsmeho jarmoku na sv. Gregora VII. Pápeža a šesť úradných kníh Mestečka Topoľčany 1685 – 1850. Úradné knihy sú písané v starej predspisovnej slovenčine so zreteľnými nárečovými prvkami. Obsahujú nariadenia týkajúce sa nielen samotných Topoľčian, ale aj okolitých obcí. Záznamy v knihách sa vzťahujú zväčša na kúpu a predaj nehnuteľností, ale aj k cechom a remeselníkom, ktorí v tom čase v Topoľčanoch pôsobili.

Príbeh cesty úradných kníh do archívu v Topoľčanoch potvrdzuje, že práca archivára nikdy nekončí a v depotoch archívov čakajú ešte mnohé dokumenty a informácie na svoje objavenie. Donedávna sa predpokladalo, že dokumenty magistrátu Topoľčian zhoreli pri požiaroch, ktoré postihli mesto. Znovuobjavené boli pri generálnej revízii archívnych fondov v Štátnom archíve v Nitre v roku 2015.

 Listina Karola VI. pre Topoľčany z roku 1723

(Zbierka listín, originál, pergamen, latinčina, privesená panovnícka pečať
v drevenom puzdre)

Mestský protokol mesta Topoľčany 1685 – 1759

(Mestečko Topoľčany 1685 – 1872)

Pozoruhodné sú aj erbové listiny napísané na pergamene v nemeckom jazyku. Armálesom z roku 1784 cisár Jozef II. povyšuje bankára Jána Jakuba Boessnera z Brodov do barónskeho stavu s právom používať vlastný erb. V roku 1896 oldenburský veľkovojvoda Nikolas Fridrich Peter z Oldenburgu, povýšil Frederiku Oldenburgovú, dcéru svojho brata Elimara a jeho manželky Natálie Oldenburgovej do grófskeho stavu a udelil jej erb.

 Erbová listina pre grófku Frederiku Oldenburgovú z Brodzian z roku 1896

(Zbierka listín, originál, pergamen, nemecký jazyk, privesená pečať v kovovom puzdre)

 

Cisár Jozef II. povyšuje bankára Jána Jakuba Boessnera z Brodov do barónskeho stavu, erbová listina z roku 1784

(Zbierka listín, originál, pergamen, nemecký jazyk, privesená pečať v kovovom puzdre)