Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 16. december 2019, pondelok
 

O nás

Dejiny archívov, z ktorých sa postupne vytvoril dnešný Archív Šaľa, siahajú čiastočne do 19. storočia a čiastočne do polovice 20. storočia. Jeho najstarším predchodcom je mestský archív v Šamoríne, s údajmi o archíve už z polovice 17. storočia. O tento archív sa staral krátke obdobie aj miestny farár a regionálny historik Žigmund Kišfaludy (1837-1926), ktorý pripravil v rukopise diplomatár listín ako aj prvé dejiny Šamorína. V roku 1960, kedy sa zahájilo preberanie mestských archívov na Slovensku do siete okresných archívov, sa stal súčasťou Okresného archívu v Šamoríne. Posledným mestským archivárom v Šamoríne bol Imrich Latkóci, ktorý zastával aj funkciu okresného archivára v Šamoríne a po reorganizácii okresov funkciu okresného archivára v Dunajskej Strede. Okrem Mestského archívu v Šamoríne sú právnym predchodcom dnešného Archívu Šaľa aj okresné archívy, ktoré vznikli na základe územnosprávneho členenia platného od 1. februára 1949 v okresoch Veľký Meder (predtým Čalovo), Dunajská Streda, Galanta, Sereď a Šaľa. Svoju činnosť začali ako súčasti tretieho (vnútorného)  referátu okresných národných výborov. Dohľad nad týmito archívmi mali krajské archívy, ktoré vznikali v roku 1949 ako súčasti referátu pre vnútorné veci krajských národných výborov. Ich úlohou bolo „riadiť archívnu službu v kraji, mali dohliadať na spisovú manipuláciu na krajských národných výboroch, dozerať na spisový materiál v podnikoch a mali spracovať materiál uložený priamo v krajských archívoch“. Hore uvedené okresné archívy, ktoré možno považovať za predchodcov dnešného Archívu Šaľa v čase ich pôsobenia, patrili do dvoch krajov – do Bratislavského a Nitrianskeho.

Už v roku 1952 na Okresnom národnom výbore v Šali pôsobila archivárka. Bola ňou Terézia Petrová. Prvým riaditeľom Okresného archívu v Šali sa v roku 1954 stal Štefan Benci, ktorý pôvodne pracoval v registratúrnom stredisku okresného národného výboru. Pod jeho vedením sa začalo sústreďovanie písomností notárskych úradov z okresu Šaľa. Okresný archív pracoval v suteréne okresného národného výboru, v budove, kde dnes sídli Okresný úrad v Šali. Okresný archív v Galante a Okresný archív v Seredi mali v roku 1955 spoločného archivára. Bol ním Karol Niederhauser a bol zamestnaný na polovičný úväzok v Galante aj Seredi. Situácia archivára v Okresnom archíve v Dunajskej Strede, ktorý vznikol v roku 1960, bola od začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia veľmi nepriaznivá. Až do jeho zlúčenia s Okresným archívom v Galante v roku 1964 sa preň nenašli vhodné priestory. Situácia sa po zrušení Okresného archívu v Šamoríne v roku 1960 zhoršila. Po zániku Okresného archívu v Šamoríne a Okresného archívu v Čalove, zostali písomnosti uložené na pôvodných miestach. V Šamoríne boli umiestnené v budove bývalého kláštora a vo Veľkom Mederi v budove bývalého okresného národného výboru. Okresným archivárom v Čalove bola v tom čase Anna Novotná a v Šamoríne František Latkóci, ktorého vystriedal František Žifčák.

O zlúčení Okresného archívu v Dunajskej Strede s Okresným archívom v Galante, ktorý mal po vytvorení veľkých okresov sídlo v Šali, sa rozhodlo v roku 1964. Zlúčením vznikol Oblastný archív v Šali, ktorý od svojho vzniku zápasil s priestorovými problémami. Bol uložený v suterénnych priestoroch bývalého okresného národného výboru v Šali. Napriek ťažkostiam vykazoval primerané pracovné výsledky. Začiatkom 60-tych rokov sa začalo s vypracovaním už spomínaných katalógov a inventárov k robotníckemu hnutiu. Zahájilo sa aj spracovanie fondov notárskych úradov, avšak tieto práce boli prerušené kvôli nevyhnutnému sťahovaniu zaniknutých okresných archívov do Šale. Na spracovanie fondov zostalo len málo času.

Oblastný archív v Šali zápasil s vážnymi problémami, pretože nemal dostatok priestorov. Ako vhodný objekt pre archív sa ukázal renesančný kaštieľ v Šali, ktorý bol v polovici minulého storočia v dezolátnom stave. Archívna správa súhlasila s podnetom riaditeľa archívu Štefana Benciho, že spolu s mestským úradom opravia budovu kaštieľa v Šali, kde získa priestory Oblastný archív v Šali. V roku 1969 sa však vplyvom zmien v uložení Štátneho oblastného archívu v Nitre situácia skomplikovala. Na základe uznesenia vlády sa pre účely väznice v Nitre mali uvoľniť pôvodné priestory župnej väznice v Nitre, kde dovtedy sídlil Oblastný archív v Nitre. Časť archívnych fondov nitrianskeho archívu bola preto presťahovaná do už čiastočne upravenej budovy v Šali a časť fondov bola premiestnená do kaštieľa v Malej Lúči, kde sa nachádzalo registratúrne stredisko (spisovňa) Okresného národného výboru v Dunajskej Strede. Oblastný archív v Šali sa musel uspokojiť s jedným krídlom štvorkrídlového objektu kaštieľa v Šali, čo spôsobilo, že archívne dokumenty zo spádovej oblasti vtedajšieho Oblastného archívu v Šali  aj naďalej  museli zostať v obciach, pretože archív nevedel ich dokumenty preberať. Oblastný archív v Šali zápasil aj s nedostatkom odborných pracovníkov, až do roku 1977 nemal vysokoškolsky vzdelaného archivára a po tom, čo aj prvý riaditeľ Štefan Benci v roku 1974 ochorel, nastali vážne personálne problémy. Situácia sa postupne zlepšila, keď archivárky, ktoré pracovali v tomto archíve ukončili nadstavbové štúdium na strednej knihovníckej škole. Po prijatí archívneho zákona v roku 1975, ktorý nepoznal typ oblastného archívu uchovávajúceho dokumenty okresnej a miestnej proveniencie, sa pre označenie dnešného archívu postupne ustálilo pomenovanie Štátny okresný archív v Galante so sídlom v Šali. Prvá archívna pomôcka, ktorá bola schválená aj Archívnou správou MV, bola ukončená až v roku 1984. Postupne sa zlepšilo aj odborné zloženie archívu, v roku 1978 pribudla ďalšia vysokoškoláčka. Priestorové problémy ale naďalej pretrvávali. Mierne zlepšenie nastalo len v roku 1987, keď sa pre ohrozenie stavu dokumentov z kaštieľa v Malej Lúči vysťahoval Oblastný archív v Nitre, ktorý vtedy dočasne premiestnil svoje dokumenty do Slovenského národného archívu. Do týchto nevyhovujúcich priestorov mohol Okresný archív v Galante v roku 1987 prevziať fondy notárskych úradov a škôl z 19. a z prvej polovice 20. storočia, pravda len odtiaľ, kde sa tieto dokumenty zachovali. Po prijatí novely archívneho zákona v roku 1991 sa právne upravilo aj postavenie Štátneho okresného archívu Galanta so sídlom v Šali, ktorý v tom čase ako jediný okresný archív na Slovensku spravoval archívne dokumenty z dvoch okresov. Prednosta okresného úradu v Galante a prednosta okresného úradu v Dunajskej Strede podpísali zmluvu o spoločnom spravovaní okresného archívu. Postupne sa pre tento archív začali vytvárať lepšie podmienky. Štátny oblastný archív v Nitre sa z budovy kaštieľa v Šali odsťahoval v roku 1996, avšak vyprázdnené priestory boli v dezolátnom stave, bola narušená statika budovy, prepadnutý strop a prepadnutá kanalizácia. Prvá etapa rekonštrukcie budovy v tom čase už Štátneho okresného archívu v Šali sa po dlhých prieťahoch začala v roku 1998 a bola ukončená v roku 2002 pod vedením Okresného úradu v Šali, na ktorého v roku 1996 prešla zriaďovateľská povinnosť. Opravená bola však len štvrtina budovy. Druhá etapa rekonštrukcie sa uskutočnila v rokoch 2005 - 2008 už pod vedením Ministerstva vnútra, keďže zriaďovateľská povinnosť vtedy už Štátneho archívu v Bratislave - pobočka Šaľa prešla na ministerstvo. Napriek tomu, že rekonštrukcia objektu nebola dodnes ukončená, sa po získaní regálovej techniky do sídelného objektu archívu v Šali v roku 2010 podstatne zlepšilo uloženie časti archívnych dokumentov. Detašovaným pracoviskom archívu však naďalej zostal kaštieľ v Malej Lúči (národná kultúrna pamiatka), ktorý je od roku 2004 v správe ministerstva vnútra (dovtedy v správe Okresného úradu v Dunajskej Strede). Táto budova ale dodnes neprešla žiadnou opravou a jej stav sa od roku 1987, kedy už bolo deklarované, že nie je vhodná na uloženie archívnych dokumentov, ešte viac zhoršil.

Štátny archív v Nitre pracovisko Archív Šaľa ku koncu roka 2015 spravuje 813 archívnych fondov v rozsahu 5741 bm, vznikli z činnosti úradov štátnej správy a moci na okresnej a miestnej úrovni na území dnešných okresov Dunajská Streda, Galanta a Šaľa. Uchováva aj archívne dokumenty z činnosti obcí a miest uvedených okresov, pričom z činnosti mesta Šamorín sú originály archívnych dokumentov zachované od roku 1340 a z činnosti mesta Veľký Meder od roku 1664.

Okrem okresných a miestnych štátnych a samosprávnych úradov medzi kmeňové fondy archívu patria fondy justičných orgánov - súdov, prokuratúr, verejných notárov od polovice 19. storočia až po súčasnosť. Medzi vzácne archívne fondy archívu patria aj fondy spolkov a významných osobností regiónu a deponované fondy niektorých farských úradov od 17. storočia.

Archív má vypracovaných 124 inventárov a registrov k archívnym fondom. Všetky archívne fondy sú bádateľom prístupné.

Medzi silné odborné stránky kolektívu archivárov, s pomedzi ktorých šiesti majú univerzitné a traja stredoškolské vzdelanie, patrí práca s verejnosťou. Archív od roku 1995 vo svojej budove každoročne pripravuje výstavu z archívnych dokumentov. Od roku 2000 každoročne organizuje aj medzinárodné archívne konferencie, príspevky z niektorých konferencií boli aj publikované v ročenkách vydaných archívom v rokoch 2004 - 2008. Aj v organizovaní podujatia „Dni otvorených dverí“ patrí Archívu v Šali popredné miesto medzi archívmi na Slovensku. V roku 2015 organizoval takéto podujatie pre verejnosť už 12. krát. Archív je vo svojej spádovej oblasti známy svojou odbornosťou a podporou pri spracovaní dejín obcí a miest. Archív s dôverou vyhľadávajú aj obyvatelia regiónu pre získanie hodnoverných dokumentov a informácií pri vybavovaní ich úradných záležitostí. Heslom pracovníkov archívu je „ad usum publikum“ (pre využívanie verejnosťou).

 

Dôležité odkazy

Dôležité oznamy

Služby pre verejnosť:
pracovisko Šaľa a detašované
pracovisko Lúč na Ostrove:
pondelok - piatok : 8:00 - 15:30

 

Nepresné alebo nedostačujúce informácie? Pomôžte nám zlepšiť stránku.