Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 16. december 2019, pondelok
 

O nás

Štátny archív v Nitre pracovisko Archív Levice má územnú pôsobnosť pre okres Levice. Predchodcami archívu boli okresné archívy v bývalých okresoch Levice, Šahy a Želiezovce a obecný archív v Pukanci, ktoré sa v rokoch 1960 a 1963 zlúčili do Štátneho okresného archívu v Leviciach, ktorý bol  do konca roku 2002 zariadením Okresného úradu v Leviciach. Od januára 2003 je archív zariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V období od 1. januára 2003 do 31. októbra 2015 mal archív názov Štátny archív v Nitre pobočka Levice a od 1. novembra 2015  má  názov Štátny archív v Nitre pracovisko Archív Levice. Na archívne účely sa využívajú  tri budovy v Leviciach. Sídlo archívu je na Vojenskej ulici č. 1, ďalšie depoty sa nachádzajú na Družstevníckej ulici č. 5 a Dostojevského ulici č. 14 v Leviciach. Depoty na Vojenskej ulici č. 1 a Dostojevského ulici č. 14 sú vybavené modernými kompaktnými regálmi.

Archív vykonáva predarchívnu starostlivosť, rozhoduje o vyraďovaní registratúrnych záznamov, vykonáva štátny odborný dozor, preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti orgánov verejnej moci a ich predchodcov ako aj iných predchodcov, ktorých činnosť sa vzťahovala a vzťahuje na územie okresu Levice.

Popri uvedených odborných činnostiach pracovníci archívu zabezpečujú výkon správnej agendy a bádateľskej agendy pre odbornú i laickú verejnosť. Archív za účelom štúdia archívnych dokumentov každoročne navštívi okolo sto bádateľov.

Štátny archív v Nitre pracovisko Archív Levice ku koncu roku 2014 spravoval spolu 936 archívnych súborov (archívnych fondov a zbierok) v rozsahu 4 813 bm.

Medzi najstaršie a najvzácnejšie patria archívne fondy miest,  bývalého banského mesta Pukanec (Magistrát mesta Pukanec z obdobia 1321 až 1890/1895) a zemepanských miest Levice a Bátovce (Magistrát mesta Levice z obdobia 1636 až 1922 a Magistrát mestečka Bátovce z obdobia 1406 až 1870). Vo fonde Magistrát mesta Pukanec je z obdobia 1581 až 1890 zachovaných okolo 500 spisov s banskou tematikou, banské kartografické diela zastupujú dve mapy, jedna z 2. polovice 18. storočia a druhá z roku 1823.

Vývoj hospodárskej činnosti v uvedených mestách zachytávajú fondy cechov, organizácií remeselníkov, ktoré popri výrobnej činnosti plnili aj úlohy v sociálnej, kultúrnej a spoločenskej oblasti. Z Pukanca je zachovaných spolu sedem cechov, najstaršími boli Cech čižmárov a čižmársky spolok v Pukanci (1660–1947) a Cech debnárov v Pukanci (1636–1852), z Bátoviec je zachovaných šesť cechov, napr. Cech ševcov v Bátovciach (1611–1855), Cech garbiarov v Bátovciach (1613–1914), a v Leviciach dvanásť cechov,  najstaršími boli Cech čižmárov v Leviciach (1694–1939), Cech remenárov, povrazníkov a sedlárov v Leviciach (1736–1874) a Cech mlynárov v Leviciach a v Novom Tekove (1628–1903).

Najstaršie údaje o pozemkovom vlastníctve obyvateľov obcí a miest sa nachádzajú v archívnych fondoch Katastrálny meračský úrad v Leviciach (1850–1949) a Okresný súd v Leviciach, pozemková kniha z obdobia 1872 až 1964. Uvedené fondy sú bohaté na sfragistické pamiatky, pečate obcí, miest, osôb, spolkov, ako aj na mapy a plány obcí.

K  najpočetnejším fondom patria archívne fondy štátnej správy a samosprávy, justície a školstva od polovice 19. storočia. Vývoj samosprávy v obciach okresu Levice je možné študovať od polovice 17. storočia až do roku 2005 vo fondoch notárskych úradov v období 1872 až 1945, národných výborov v období 1945 až 1990 a obecných úradov po roku 1989. Vývoj školstva od začiatku 19. storočia dokumentujú fondy základných, stredných a učňovských škôl v okrese Levice. Medzi najstaršie patria fondy Gymnázium v Leviciach z obdobia 1815 až 1989 a Pedagogická a sociálna akadémia v Leviciach z obdobia 1890 až 1992.

Hlavnými, a  rozsahom najväčšími fondmi sú archívne fondy bývalých Okresných národných výborov v Leviciach, v Šahách a v Želiezovciach z obdobia 1945 až 1990 a fondy Okresných súdov v Leviciach, v Šahách a v Želiezovciach z obdobia 1872 až 1960/1999. Fondy sú využívané hlavne pre výkon správnej agendy pre fyzické a právnické osoby.

Pre úradné aj študijné účely je využívaná Zbierka štátnych matrík z obdobia 1895 až 1906. Vývoj spoločenského a kultúrneho života v okrese od konca 19. storočia dokumentujú fondy spolkov a spoločenských organizácií, napr. zväz požiarnej ochrany, zväz poľovníkov, ženské spolky, športové spolky a i. V menšej miere sú zachované dokumenty týkajúce sa zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, družstevníctva a priemyslu v okrese Levice.

Verejnosti a odborným pracovníkom slúži knižnica archívu, ktorá má 4 000 zväzkov odbornej literatúry so zameraním na históriu, pomocné vedy historické, dejiny správy a práva, školstva. Osobitnou skupinou sú archívne pomôcky (inventáre, katalógy)k spracovaným archívnym fondom.

Archív má v súčasnosti sedem odborných pracovníkov, z toho štyroch s vysokoškolským vzdelaním a troch so stredoškolským vzdelaním. Odborní pracovníci sa okrem sprístupňovania archívnych fondov zaoberajú plnením výskumných úloh, publikačnou činnosťou, výstupmi ktorej sú monografie, štúdie, články, recenzie a kultúrno-osvetovou činnosťou formou prednášok, organizovaním výstav, exkurzií a spolupráci s médiami.

Kapacita bádateľne je 10 miest, podľa potreby sa môže zväčšiť a slúži aj ako prednášková miestnosť.