Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 29. marec 2024, piatok
 

Občianska spoločnosť sa môže stať súčasťou IÚS v Nitrianskom kraji

10. 01. 2022

Úrad splnomocnenca vlády pre rozovj občianskej spoločnosti sa v rámci projektu Partnerstvo aktívne venuje podpore občianskej spoločnosti aj na regionálnej úrovni. Prostredníctvom regionálnych aktivít sa snažíme predovšetkým prepájať zastúpenie samosprávnych krajov s regionálnymi MNO pri tvorbe integrovaných územných stratégií (ďalej len IÚS).

Takúto spoluprácu sme nadviazali aj s Nitrianskou komunitnou nadáciou, s ktorej správkyňou Ľubicou Ľachkou, sme sa venovali otázkam ohľadom zapojenia nadácie do eurofondov a Integrovanej územnej stratégie Nitrianskeho kraja. 

Nitrianska komunitná nadácia (ďalej len NKN) vznikla v roku 2002. Jej poslaním je zlepšovať kvalitu života v Nitre a NR kraji prostredníctvom rozvoja filantropie a dobrovoľníctva. Jej hlavné programy sú zamerané najmä na poskytovanie malých grantov aktívnym občanom a podporu ich dobrovoľníckych aktivít v rôznorodých oblastiach  ako napr. vzdelávanie, zdravie, šport, kultúra, sociálna pomoc, životné prostredie, dopravná výchova. Počas svojej existencie podporila 1 179 komunitných projektov sumou viac ako 1,07 mil. €. Je stabilným partnerom pre firemných darcov a jednotlivcov, ktorí chcú strategicky podporovať rozvoj  mesta NR ako aj NR regiónu. Nadácia zároveň plní aj úlohu komunitného lídra, vytvára neformálnu platformu pre spoluprácu aktívnych ľudí, ktorí chcú riešiť dôležité aktuálne problémy v komunite. NKN má skúsenosti so spoluprácou s miestnou samosprávou. Medzi jej hlavných podporovateľov a partnerov patrí mesto Nitra, ktoré je spoluzakladateľom nadácie. 

Tieto dlhoročné skúsenosti nadáciu predurčujú k tomu, aby bola úspešným nositeľom kľúčového projektu občianskej spoločnosti v rámci IÚS NSK.

V rámci tohto projektu NKN pripravuje stratégiu zameranú na rozvoj občianskej spoločnosti v regióne na základe podpory kapacity MNO pracujúcich v rámci NSK formou vytvorenia služieb spojených so strategickou grantovou podporou.  

Aké sú vaše očakávania a výzvy vo vzťahu k novému programovému obdobiu eurofondov?

Obdobie 2023 – 2030, v rámci ktorého sa pripravujú strategické dokumenty IUS a UMR prináša veľkú výzvu v podobe zmapovania potrieb v komunite a definovania stratégií až do úrovne kľúčových a komplementárnych projektov na základe výsledkov tohto mapovania. Takto nastavené stratégie môžu priniesť viaceré benefity:

- Ide o dlhodobé projekty, ktoré sú postavené na partnerskej spolupráci, čím vzniká predpoklad pre dosiahnutie synergického efektu ako aj  posilnenie networkingu a vybudovanie vzájomnej dôvery medzi inštitúciami pôsobiacimi v danom regióne.

- Financie z EŠIF, ktoré doteraz boli určené len pre MNO s dostatočne vybudovaným zázemím pre administrovanie veľkých projektov sa stanú menej byrokraticky náročné a flexibilne využiteľné aj pre organizácie, ktoré túto kapacitu nemajú. Čiže financovanie podporujúce rozvoj kapacít MNO bude oveľa „bližšie k občanom“.

- Stratégie do roku 2030 budú zabezpečovať dlhodobú udržateľnosť naplnenia cieľov a možnosť sledovania jasne merateľných ukazovateľov rozvoja občianskej spoločnosti.

Prečo vnímate zachovanie princípu partnerstva ako dôležitý? Aké sú výhody a nevýhody participatívnych procesov v kontexte eurofondov?

Princíp partnerstva ministerstvá a regióny - Ministerstvá v predchádzajúcich plánovacích obdobiach boli hlavnými nositeľmi/prijímateľmi podpory EŠIF. Nastavenie grantových výziev často nespĺňalo očakávania a potreby definované v regiónoch. V plánovacom období 2023-2030 prichádza k zmene. Hlavnými prijímateľmi podpory a realizátormi stratégií sa majú stať práve inštitúcie v regiónoch, ktoré majú oveľa lepší prehľad o tom, čo občania potrebujú a ako efektívne pomoc z EŠIF využiť. Ministerstvá by mali v čo najväčšej miere umožniť regiónom, ktoré pripravujú stratégie na báze partnerskej spolupráce, rozhodovať o použití financií z EŠIF a nevytvárať tlak na to, aby tieto boli veľmi komplikovane administrované prostredníctvom výziev administrovaných na úrovni SO/RO. Práve takýto typ administrácie prináša vysoký stupeň byrokracie a veľmi silný tlak na formálnu stránku realizácie projektov na úkor ich obsahového naplnenia.  

VÚC a občianska spoločnosť – v tejto oblasti boli dosiahnuté viaceré dobré výsledky, pretože VÚC aj miestne samosprávy majú vybudovaných viacero partnerstiev v regiónoch tak na úrovni MNO ako aj podnikateľského sektora, ale aj vzdelávacích inštitúcií (školy, univerzity). Tieto partnerstvá fungujú viac rokov a dávajú predpoklad, že komunikácia medzi partnermi tvoriacimi IUS/UMR strategické dokumenty je rovnocenná a transparentná. Viaceré VÚC už pochopili, že bez takejto spolupráce nedokážu dostatočne efektívne investovať EŠIF vo svojich regiónoch a princípy otvoreného vládnutia môžu priniesť benefity všetkým zainteresovaným stranám. Práve spolupráca na príprave a implementácii regionálnych stratégií môže priniesť rozvoj existujúcich a vznik nových partnerstiev medzi VÚC a organizáciami občianskej spoločnosti. Každodenná spolupráca na implementácii týchto stratégií prostredníctvom realizácie spoločných projektov prispeje k lepšiemu poznaniu sa partnerov, ako aj k prekonávaniu bariér a predsudkov vo vzájomných vzťahoch. 

Participatívne procesy sú vždy komplikovanejšie a náročnejšie na čas ako jednoduché rozhodovanie „zhora“. Ale v konečnom dôsledku prinášajú oveľa vyšší stupeň udržateľnosti riešení a hlavne efektívnejšie využitie investovaných financií. Čas, ktorý je venovaný participatívnemu plánovaniu sa zúročí pri jednoduchšej a kvalitnejšej implementácii týchto stratégií do praxe. Participatívne procesy zároveň prinášajú transparentnosť do tvorby regionálnych politík a znižovanie vplyvu politických strán a ich rozhodnutí na ich implementáciu.

Aké sú podľa vás možnosti na zlepšenie kvality programovania, implementácie a monitorovania eurofondov?

Kvalita programovania, implementácie a monitorovania závisí najmä od dostatočnej komunikácie medzi jednotlivými partnermi. Je veľmi dôležité, aby si nositelia procesu prípravy stratégií , či už ide o VUC alebo miestnu samosprávu uvedomili, že nejde o proces, ktorý sa robí „naoko“ a povrchne, ale naozaj venovali dostatočnú pozornosť práve participatívnosti, vytváraniu dostatočného priestoru na mapovanie potrieb v regiónoch a hľadaniu spoločných riešení, ako tieto potreby napĺňať. Mal by sa dodržiavať princíp rovnocennosti partnerov, ktorí sú do celého procesu zapojení a dostatočná transparentnosť v komunikácii. Vtedy sa vytvorí pre prijaté stratégie dostatočná podpora „zdola“, ktorá umožní ich úspešnú realizáciu v praxi. Taktiež je potrebné už v období plánovania jasne naformulovať procesy a očakávané výsledky implementácie a monitorovania tak, aby každý zo stakeholderov mal jasnú predstavu už na začiatku implementačného a monitorovacieho procesu, čo chce dosiahnuť. Taktiež by mali byť na základe definovania čiastkových cieľov a výstupov, definované aj globálne ciele postavené na komplementárnosti a vyvážení obsahovej rôznorodosti prijatých stratégií. Nemalo by dochádzať k tomu, aby sa plánované investície týkali len jednej – dvoch tém, napriek tomu, že je v nich identifikovaná vyššia úroveň potrieb v regióne. Pri programovaní by sa mala brať do úvahy aj skutočnosť, že stratégie by mali obsahovať potenciál rozvoja, nových služieb alebo programov a mali by slúžiť na „naštartovanie“ udržateľných inovácií. Nemali by byť zamerané na riešenie dlhodobých problémov z minulosti, ktoré neprinášajú pridanú hodnotu inovácie.

Prečo práve v Nitrianskom kraji má význam realizovať prostredníctvom IÚS projekt centra na podporu občianskej spoločnosti?

Navrhovaný projekt „Centrum na podporu občianskej spoločnosti v NR kraji“ vznikol na základe dlhodobého mapovania potrieb MNO v NR kraji. V 90-tych rokoch sa začala na Slovensku budovať občianska spoločnosť a vznikali nové MNO. Boli podporované najmä veľkými zahraničnými donormi (Nadácia bratov Mottovcov, Open Society Foundation, Nadácia bratov Rockefellerovcov...). Títo podporovali rozvoj kapacít a profesionalizáciu MNO sektora, prípravu a implementáciu nových programov, financovanie ľudských zdrojov, vzdelávanie ľudí pracujúcich v MNO, podporovali rozvoj služieb pre MNO a pod. Po vstupe SR do EÚ súkromní zahraniční donori zo Slovenska „odišli“. MNO sa museli preorientovať na miestnych darcov. Čo je na jednej strane fajn, pretože vzájomná pomoc by mala byť fokusovaná hlavne na  budovanie vzťahov v lokálnych komunitách. Avšak podpora z lokálnych zdrojov nie je dostatočná a je v súčasnosti oveľa viac zameraná na rozvoj dobrovoľníckych projektov ako na podporu kapacity MNO. MNO v súčasnosti nemajú dostatočné finančné zdroje na svoju profesionalizáciu a rozvoj nových programov. Štrukturálne fondy, ktoré prinášajú veľké finančné zdroje nie sú pre MNO využiteľné najmä z hľadiska administratívnej náročnosti. Dopytovo orientované výzvy ponúkajú príliš veľký objem financií na 1 projekt, na ktoré si mnohé MNO pri existujúcich kapacitách ĽZ v týchto organizáciách netrúfajú reflektovať. Taktiež nie je vybudovaná dostatočná sieť podporných služieb pre MNO, najmä konzultačných a poradenských, ktorá by zabezpečila rozvoj ich kapacít a pomohla MNO napr. aj s čerpaním EŠIF.

Preto ak chce EÚ prostredníctvom EŠIF podporiť rozvoj občianskej spoločnosti, mali by byť jej financie transformované do takých služieb a programov, ktoré budú fokusované na potreby  MNO v oblasti ich stabilizácie a posilnenia ich kapacít. Ako príklad dobrej praxe možno v tejto oblasti uviesť Nórsky finančný mechanizmus, ktorý formou blokových grantov podporuje rozvoj MNO sektora na Slovensku. Nadácia Ekopolis administruje už niekoľko rokov verejné financie Nórska, Islandu a Lichtenštajnska, ktoré regrantuje prostredníctvom menších nie príliš byrokraticky náročných grantov a tak dosahuje, že sa financie dostávajú priamo k organizáciám občianskeho sektora. Financie z EŠIF sa zatiaľ takýmto spôsobom nevyužívali. A práve komunitné nadácie sa môžu stať partnerom, ktorý dokáže a posunúť financie EŠIF bližšie k aktívnym občanom a sprostredkovať ich využitie na realizáciu grantových programov a služieb „šitých na mieru“. Jedným z cieľov nášho projektu je vybudovať databázu aktívnych MNO v regióne a zmapovať potenciál expertízy ľudí, ktorí v nich pôsobia. Takáto databáza bude slúžiť mestu Nitra a NSK s cieľom využívať expertízu MNO pri tvorbe strategických dokumentov a akčných plánov. Databáza vytvorí podmienky pre vytváranie nových partnerstiev a posilnenie občianskej participácie v našom regióne.

Je v danom projekte dôležité vytvorenie partnerstva?

Je veľmi dôležité, aby bol projekt realizovaný v partnerstve medzi regionálnou/miestnou samosprávou a MNO. Samospráva je silným partnerom, ktorý disponuje dostatočným finančným zázemím, stabilitou a kapacitami na to, aby bola prijímateľom pomoci EŠIF. Nitrianska komunitná nadácia na druhej strane dobre pozná komunitné MNO, ich potreby, má dlhodobé skúsenosti s poskytovaním služieb ako aj s realizáciou grantových programov. Preto takéto partnerstvo môže priniesť pre komunitu veľmi dobrý synergický efekt a udržateľnosť riešení.

Ako by podpora občianskej spoločnosti mala vyzerať v ideálnom prípade a ako k tomu prispeje tento projekt?

Projekt „Centrum na podporu občianskej spoločnosti v NR kraji“ je inovatívny, zatiaľ ho nikto na Slovensku nerealizoval. V ideálnom prípade prinesie rozvoj služieb a grantových programov zameraných na podporu kapacít MNO v Nitrianskom kraji, profesionalizáciu MNO sektora, posilnenie sieťovania a krossektorálnej spolupráce v našom regióne, čím sa dosiahne značné posilnenie občianskej spoločnosti v NSK. Takto nastavená stratégia sa môže stať príkladom dobrej praxe pre všetky ostatné regióny. 

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]