Aké dokumenty u nás nájdete

Archív spravuje 756 archívnych fondov a zbierok, čo predstavuje 2775 bm archívnych dokumentov. Ide o historické dokumenty rôzneho druhu z obdobia od 13. storočia až po súčasnosť. Rozdelené sú podľa klasifikačnej schémy archívnych fondov a zbierok štátnych archívov v Slovenskej republike. Archívne dokumenty sú písané v jazyku latinskom, nemeckom, maďarskom a slovenskom.

Pôvodcami fondov boli orgány verejnej moci a správy – magistráty, mestské úrady, mestečká, notárske úrady, okresné úrady, okresné národné výbory, samosprávne orgány. Medzi dôležité a bádateľmi často využívané archívne fondy patria Magistrát mesta Rožňava 1323 – 1922, Magistrát mesta Dobšiná 1326 – 1920, Magistrát mesta Jelšava 1299 – 1923 a Magistrát mesta Revúca 1612 – 1922. Archívne dokumenty uložené v týchto fondoch umožňujú bádateľom študovať históriu jednotlivých miest a obcí, cirkevné dejiny, vývoj politických strán, spolkov a hnutí, sociálne pomery obyvateľstva, rozvoj priemyslu, baníctva, školstva, zdravotníctva. Pozoruhodné sú aj spisy o baníctve, cechoch, remeselníkoch a živnostenských záležitostiach.

Z obdobia prvej Československej republiky archív uschováva okrem magistrátov aj fondy Okresný úrad v Rožňave 1923 – 1938, Okresný úrad v Revúcej 1923 – 1944, Mestský úrad v Rožňave 1923 – 1938, Notársky úrad v Dobšinej 1920 – 1945 a Notársky úrad v Revúcej 1919 – 1936. Môžeme v nich nájsť významné informácie týkajúce sa hospodárskych, politických, kultúrnych, národnostných a bezpečnostných pomerov okresov. Zaujímavé sú aj dokumenty o verejných zhromaždeniach politických strán, udalostiach v čase hospodárskej krízy, situačné správy okresného náčelníka a notárov, protižidovské opatrenia.

Archívne fondy Okresný úrad v Dobšinej 1938 – 1944 a Okresný úrad v Revúcej 1923 – 1944 obsahujú zaujímavé údaje z obdobia prvej Československej republiky a prvej Slovenskej republiky. Ide o dokumenty týkajúce sa politických, hospodárskych dejín obcí a okresov. Zachytávajú aj zmeny štátoprávnych pomerov a štátnych hraníc v jeseni 1938, činnosť maďarskej a nemeckej menšiny a ich politických strán, židovskú otázku a pohraničný styk.

Informácie z obdobia maďarskej okupačnej správy v rokoch 1938 – 1945 bádateľ môže nájsť v archívnych fondoch Župné mesto v Rožňave 1938 – 1944, Notársky úrad v Jelšave 1939 – 1944. Podľa Viedenského verdiktu zo dňa 2. novembra 1938 Rožňava pripadla Maďarsku a okres bol pričlenený ku Gemersko-malohontskej župe so sídlom v Rimavskej Sobote. Archívne dokumenty poskytujú informácie o hospodárskom, politickom, sociálnom a kultúrnom živote v Rožňave počas druhej svetovej vojny.

Obdobie okresnej správy v rokoch 1945 – 1990 zachytávajú archívne fondy Okresný národný výbor v Rožňave 1945 – 1990, Okresný národný výbor v Revúcej 1945 – 1960. Obdobie mestskej a obecnej správy v rokoch 1945 – 1990 fondy mestských a miestnych národných výborov, obvodných úradov miestnych národných výborov. Dokumenty obsahujú informácie týkajúce sa organizovania ľudovej správy v okrese vo všetkých jej podobách, činnosti ľudových retribučných súdov, menovania národných správ, povojnovej a komunistickej očisty verejnej správy, konfiškácií majetku. Približujú hospodársky, sociálny, stavebný a kultúrny rozvoj, ako aj politický život okresu a obcí. Týkajú sa činnosti združení, stavieb kultúrnych domov, závodov, športových areálov, elektrifikácie, politickej spoľahlivosti osôb, volieb, konfiškácií, znárodňovania, revízie živnostenských oprávnení a náhrady vojnových škôd. Archívne dokumenty z tohto obdobia slúžia aj ako podklady pre správnu agendu na riešenie záležitostí spojených s prídelmi pôdy, konfiškáciami majetku, znárodnením, násilným odvlečením občanov a potvrdeniami o národnosti.

K dejinám poľnohospodárstva môžu bádatelia využiť archívne fondy pasienkových spoločenstiev z rokov 1927 – 1949 a jednotných roľníckych družstiev v okrese, ako aj príslušné odbory národných výborov.

Súbor archívnych fondov dopĺňajú osobné fondy, ktoré vznikli z činnosti významných regionálnych osobností. Najvýznamnejšie osobné fondy tvoria osobný fond rožňavského historika Jozefa Mikulíka, ktorý obsahuje zbierku rukopisov jeho tvorby a osobný fond stredoškolského profesora Rudolfa Hazslinszkého, ktorý obsahuje zbierku poznámok a štúdií k dejinám Rožňavy. Taktiež sú to fondy cechov a spoločenstiev, spolkov, priemyselných podnikov a cirkví. Medzi najvýznamnejšie cechy a spoločenstvá nášho regiónu patria tkáčsky, krajčírsky, čižmársky, klobučnícky a garbiarsky. Cenným materiálom pre štúdium genealógie sú matričné knihy (kniha narodených, sobášených a zomrelých) z rokov 1895 – 1906.

Verejnosťou často využívané v rámci správnej agendy sú aj archívne fondy verejných notárov, okresných súdov a štátnych notárstiev.

Archívne dokumenty týkajúce sa škôl cirkevných, národných, základných, stredných všeobecnovzdelávacích a odborných sú využívané bádateľmi pri štúdiu histórie a v rámci správnej agendy pri vydávaní kópií, výpisov a potvrdení o štúdiu.

Pre potreby bádateľskej verejnosti je k dispozícii aj zbierka regionálnych novín a časopisov a zbierka fotografií.

Prostredníctvom web stránky Ministerstva vnútra je možnosť >>nahliadnutia do archívnych fondov<< uložených v tunajšom archíve.