História archívu

Stručné dejiny archívu

Okresný archív v Michalovciach bol zriadený v roku 1954 po vydaní vládneho nariadenia č. 29/1954 zo dňa 7. mája 1954, ktorým bol pripravený základ pre vytvorenie jednotnej organizácie archívnictva na Slovensku. Pripadla mu úloha plniť funkciu obvodného archívu, do ktorého pôsobnosti patrili okrem okresu Michalovce i bývalé okresy Sobrance, Vranov nad Topľou, Sečovce a Veľké Kapušany. V roku 1955 malo v Prešovskom kraji nastať plánované rozšírenie siete okresných archívov z piatich na deväť okresných archívov. Tento plán sa žiaľ nerealizoval a michalovský archivár dostal do správy aj okres Snina. Rovnako v Sobranciach sa mal zriadiť nový okresný archív, do pôsobnosti ktorého by patril aj vtedajší okres Veľké Kapušany.
  Prvým archivárom bol Zoltán Juhász, ktorý ho viedol až do roku 1960. Od roku 1955 navštevoval aj obce okresu Snina, a to hlavne MNV a ONV v Snine. Taktiež vykonával vyraďovanie písomností (registratúrnych záznamov) na týchto úradoch a odborno-archívne prehliadky. Stála pred ním náročná úloha, lebo musel začínať takmer od začiatku, a to od prieskumu spisovní až po sústreďovanie písomností úradov (okresných úradov, notárskych úradov i písomností MNV). Archív Michalovce bol umiestnený v budove ONV v Michalovciach, ale v  pivničných priestoroch. Neboli tu vytvorené základné podmienky (ani priestorové a ani pre pracovníkov). Archivár pracoval na poschodí v priestoroch podateľne spolu s ďalšími pracovníkmi ONV. Paradoxom bolo, že mal záujem o pridelenie pivničnej miestnosti ako svojej kancelárie (pravdepodobne chcel byť v blízkosti archívu). V roku 1955 bol archív v Michalovciach poverený vykonávaním archívnych prác v bývalom okrese Sobrance. Množstvo práce, ktoré prvý archivár vykonal, bolo veľmi veľké. Neustále cestoval po obciach, vyraďoval písomnosti, robil prieskumy, preberal archívny materiál a pod.  Takýto veľký územný celok bol nad sily jedného človeka a námaha a práca, ktorú napriek tomu vykonal, si zaslúži obdiv.

V roku 1960 bol v rámci územno-správnej reorganizácie štátu zriadený nový správny celok – okres Michalovce, do ktorého sa včlenili aj bývalé okresy Sobrance, Michalovce a časti okresov Vranov nad Topľou a Sečovce. Do michalovského archívu boli prevzaté písomnosti z týchto okresov. Koncom roku 1960 bolo v správe archívu približne 548 bm archívnych dokumentov a 125 archívnych fondov. Za obdobie do roku 1945 sa však zachovalo len cca 12 bm archívnych dokumentov. Archívne oddelenie bolo vtedy obsadené troma kancelárskymi silami, ale archív bol naďalej umiestnený v prízemných miestnostiach, ktoré neboli vhodné na tento účel. K trom miestnostiam v budove ONV, v ktorých sa archív tiesnil do roku 1960, sa podarilo získať ďalšie priestory pre skladovacie a pracovné účely. V rokoch 1961 – 1973 pôsobil vo funkcii vedúceho archívu Anton Štrbáň. Ďalšími pracovníkmi boli Pavel Bednárik a Ľudmila Hlodinková, neskôr tu pracovala aj Magda Jurčová.  V roku 1962 mal archív 5 miestností v suteréne budovy ONV v Michalovciach. K ďalšej územnej reorganizácii došlo v roku 1968, počas ktorej boli delimitované písomnosti do novovzniknutého archívu okresu Vranov nad Topľou. Po od¬chode Antona Štrbáňa do dôchodku bol vedením archívu poverený Pavel Bednárik. Počas jeho pôsobenia sa pracovníci archívu zameriavali hlavne na predarchívnu starostlivosť a preberanie archívnych dokumentov, a to hlavne fondov škôl a JRD. Ani jemu sa nepodarilo zlepšiť priestory, umiestnenie, materiálne vybavenie  a pracovné podmienky v archíve. Situácia sa od 50. rokov v podstate nezlepšila. Podľa zápisnice z komplexnej previerky stavu archívu tvoril  napríklad celý rozpočet na rok 1970 sumu vo výške 75 000 korún (z ktorých 66 000 predstavovali finančné prostriedky na mzdy troch archivárov na celý rok a 9 tisíc všetko ostatné).

Prijatie dočasného štatútu štátnych archívov v roku 1971 sledovalo zlepšenie postavenia archívov. V michalovskom archíve sa pekné ustanovenia štatútu nerealizovali. Nepriazeň a nezáujem vedenia ONV o históriu znamenali len stagnáciu v niektorých činnostiach.

V roku 1972 depozitáre uschovávali 414 fondov, ktoré predstavovali 1512 bm archívnych dokumentov. Naďalej prevládalo preberanie materiálu, pričom bolo inventarizovaných len 57,80 bm archívnych dokumentov. Inventarizovať sa podarilo fondy Okresný úrad v Michalovciach, fondy obvodných notárskych úradov, fondy obvodných úradov MNV, školské inšpektoráty Michalovce a Sobrance.  Koncom roka 1973 sa uskutočnila ďalšia zmena v personálnom obsadení archívu. Vedúci okresného archívu Anton Štrbáň odišiel do dôchodku a Magda Jurčová bola vystriedaná Máriou Koreňovou.  Odvtedy až do konca roka 1975 pracovali v archíve len 2 pracovníci.
 Vedením archívu bol poverený Pavol Bednárik. Práca dvoch archivárov v nevhodných podmienkach sa sústreďovala naďalej hlavne na prieskumy spisovní, odborno-archívne prehliadky a preberanie archívnych dokumentov. Popri hlavnej činnosti vykonávali ďalej školenia a inštruktáže pre pracovníkov spisovní, vybavovali žiadosti občanov a v malej miere sa venovali aj práci s bádateľmi či využívaniu archívnych dokumentov vo forme výstav.  Medzi ďalšie povinnosti archivára patrila aj práca v podateľni, aktivistická činnosť a pod.
   Podstatnú zmenu pre archív v Michalovciach priniesol rok 1975. Bol významným medzníkom nielen pre slovenské archívnictvo v podobe zákona o archívnictve, ktorý okrem zásadných zmien v organizácii a činnosti archívov ustálil i nový názov – Štátny okresný archív (ŠOKA). Ešte dôležitejšia udalosť pre život michalovského archívu bol nástup nového vedúceho. Koncom roka 1975 nastúpil do funkcie vedúceho ŠOKA Pavol Valko. Je až neuveriteľné, ako sa po nástupe 1. decembra 1975 energicky ujal novej funkcie. Situácia, v ktorej našiel archív, ho šokovala. Zistil, že po rokoch práce majú archivári k dispozícii len jednu kanceláriu. V nej sa tiesnili traja zamestnanci. Ďalšie priestory, určené pre depozitáre, boli v neuspokojivom stave (zatuchnuté, zvlhnuté, nevykurované, s kanalizáciou, ktorá vytekala na podlahy depotov a pod.).

Jednou z prvých vecí, ktoré nový vedúci archívu vykonal, bolo zdokumentovanie stavu, doplnené fotografiami a pustil sa do práce. Už dva týždne po prevzatí funkcie – 30. decembra 1975 vypracoval správu i návrh na vytvorenie základných materiálnych a pracovných podmienok, aj s možnosťami riešenia. Správa bola už 13. januára 1976 prerokovaná vo vedení vtedajšieho ONV v Michalovciach. Jedným z navrhovaných riešení bola myšlienka výstavby novej budovy archívu. Koncom januára 1976 si ju už osvojili všetci zainteresovaní. Dňa 30. januára 1976 sa už komisionálne riešila otázka výberu staveniska pre novú budovu archívu. Rovnako sa mu podarilo presadiť zvýšenie počtu pracovníkov, pričom  kolektív  doplnila Alica Sotáková. 

Pavol Valko pôsobil celý život v rôznych funkciách, a preto mal o trochu väčšie možnosti, ako jeho predchodcovia. Využil všetky svoje možnosti, aby pre archív zabezpečil dôstojné podmienky pre prácu a fungovanie. Stálo ho to i napriek tomu veľa námahy, keďže vtedy slovo ako nedostatkový a nemáme bolo veľmi bežné. Jeho zásluhou sa podarilo vyriešiť  dlhodobé problémy  a omladiť osadenstvo archívu. V roku 1981 odišla do dôchodku Mária Koreňová a nastúpili Milica Ondo-Eštoková a Valéria Molnárová. Koniec 70. rokov a začiatok 80. rokov sa niesol v duchu výstavby účelovej budovy. Všetky záležitosti mali vplyv aj na pracovníkov (viedla sa čulá korešpondencia, keďže starosť o výstavbu bola hlavne na pleciach riaditeľa archívu). Vedel zabezpečiť, aby výstavba nestagnovala, venoval jej i veľa svojho  súkromného času.  Pavol Valko riadil archív až do odchodu na dôchodok v júni 1990. Po jeho odchode sa stala riaditeľkou Mgr. Valéria Molnárová. Počas jej pôsobenia sa vďaka zmene zákonov stal archív pobočkou Štátneho archívu v Košiciach. V archíve postupne pracovali Alica Sotáková, Milica Ondo-Eštoková, Gabriela Širochmanová, Ing. Ján Čontofalský a Gustáv Soták.
 Po ďalších legislatívnych zmenách v súčasnosti nesie názov Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Michalovce. Archív má piatich odborných pracovníkov – Mgr. Valéria Molnárová (vedúca pracoviska), Alica Sotáková,  Milica Ondo-Eštoková, Gabriela Gorejová a PhDr. Václav Ihnát.

Práca archívu sa od 90. rokov minulého storočia až po súčasnosť zamerala na preberanie archívnych dokumentov, kompletizovanie archívnych fondov. V oblasti spracovania archívnych dokumentov sme sa zaoberali inventarizáciou fondov miestnych národných výborov a okresných národných výborov. V súčasnosti sú fondy miestnych národných výborov kompletne zinventarizované.

Pri vykonávaní predarchívnej starostlivosti sa vytvorili dobré predpoklady pre doplňovanie fondov miestnych národných výborov a okresných národných výborov, škôl, roľníckych družstiev a pod. Od 70. rokov sa začala vytvárať nová evidenčná pomôcka, spis o fonde. Pre riešenie iných, vtedy dôležitejších úloh bol spis o fonde dobudovaný až v 90. rokoch a priebežne sa dopĺňa.  Nové podmienky pre prácu bádateľov priniesli zvyšovanie počtu bádateľov a bádateľských návštev v archíve. V hojnejšej miere využívali bádateľňu študenti a záujemcovia o históriu. Pri štúdiu môžu využívať i archívnu knižnicu. Kým v roku 1980 mala archívna knižnica 2100 zväzkov kníh a bola v štádiu budovania, v  90. rokoch minulého storočia sa počet kníh zdvojnásobil. V súčasnosti má knižnica viac ako 6 000 zväzkov kníh.

Pracovníci archívu začali viac spolupracovať s mládežou, prijímať exkurzie zo škôl a vykonávali aj iné aktivity spojené s propagáciou archívu. V priestoroch archívu sme usporiadali výstavky archívnych dokumentov. Všetky tieto činnosti vyjadrujú našu snahu budovať si kredit pracoviska, ktoré plní úlohy vyplývajúce zo zákona o archívoch a ochraňuje archívne dokumenty s takou energiou, s akou to robili, hoc i nedokonale, ale s láskou a vervou naši predchodcovia. Nemali možno príslušné vzdelanie, ale tento nedostatok nahrádzali láskou k svojmu povolaniu. Zachránili archívne dokumenty pred macošským správaním ich pôvodcov. Nepodarilo sa im všetko, archívu veľmi chýbajú fondy Okresný úrad Michalovce a Okresný úrad Sobrance, ktoré boli v 50. rokoch minulého storočia odovzdané do zberu.
 V novom storočí archivári stoja pred novými úlohami. Veľkou výzvou je prechod orgánov verejnej moci na elektronický informačný systém na správu registratúry. „Papierové“ archívne dokumenty budú postupne nahradzované elektronickými. Sme presvedčení, že aj túto dlhodobú úlohu archív zvládne a zhromaždí a zachová pre ďalšie generácie archívne dokumenty, ktoré budú slúžiť pre záujemcov o históriu. 

Archívna budova

Po zriadení archívu sa rozhodlo o umiestnení do suterénnych priestorov bývalej budovy ONV, ktorá je v súčasnosti nachádza na Námestí osloboditeľov. Tieto priestory nezodpovedali požiadavkám a potrebám ochrany archívnych dokumentov a pracovného prostredia pracovníkov archívu. Pravidelne dochádzalo k poškodzovaniu materiálov vodou z kanalizačného zberača a potrubia ústredného kúrenia. Depoty vtedy slúžili len na úschovu materiálu, ale neumožňovali ich postupné a systematické spracovanie a sprístupňovanie.

Chýbali tu škatule, tečúca voda, regály, kúrenie a pod. V situačnej správe z októbra 1955 sa konštatuje, že „v pivničnej miestnosti v archíve sa vôbec nedá pracovať pre veľkú zimu“. 

Na základe týchto skutočností pracovníci archívu z vlastnej iniciatívy vypracovali pre poradu predsedu ONV návrh na riešenie nevyhovujúceho stavu. Samotný návrh obsahoval 3 alternatívy. Aj napriek tomu, že alternatíva novostavby ešte nebola definitívne schválená, tak výber staveniska sa uskutočnil už 31. januára 1976 a zabezpečený bol aj projektant a dodávateľ stavby.

Definitívne rozhodnutie padlo v júli 1977 a na I. etapu bolo vyčlenených 2 milióny korún. Prvá etapa výstavby sa slávnostne začala 25. októbra 1978 (obr. 1). Projektantom a dodávateľom bol Okresný stavebný podnik v Michalovciach. Už počas prvej etapy sa podarilo vyriešiť požiadavku finančného krytia druhej etapy, v rámci ktorej sa zabezpečovali inžinierske siete, signalizačné zariadenia, regáli, vnútorné vybavenie a technika. Celková hodnota celej investície činila takmer 4,2 milióna korún.

Do novej účelovej budovy sa archív presťahoval v júli a auguste 1983. Umiestnenie bolo ovplyvnené výškou zástavby a blízkosť inžinierskych sieti.Objekt archívu bol na tú dobu moderný, pri jeho výstavbe sa využili vtedy dostupné poznatky o požiadavkách kladených na fungovanie archívu. Budovu tvorí prízemie a jedno podlažie a skladá sa z dvoch častí: z administratívnej časti a depotov. Pôdorysne je riešený v tvare písmena T. V administratívnej časti na prízemí je umiestnená knižnica, pracovňa, triediareň a trezorová miestnosť. Na poschodí sa nachádzajú riaditeľňa, pracovne, bádateľňa, študovňa, kuchynka. Väčšina dnešného zariadenia kancelárií je pôvodná. 

Archívne depoty tvoria druhú a väčšiu časť budovy. Tvorí ich hala s celkovou rozlohou 360,36 m2 skladovacej plochy a vnútorné rozmery sú 15,60 m x 23,10 m x 6,00 m. Celková kapacita depotov je 2 796 bm + nové regály v Strážskom (tie sú v súčasnosti vo výstavbe) archívneho materiálu. Priestor depotu je horizontálne vo výške 30 m predelený podlahou. Regály sú montované, pevne pripevnené k podlahe a konštrukcia nesie podlahu depozitára. Vykurovanie je umiestnené v kanáloch po obvode depa na prízemí. Výkyvné dnes už nemoderné a tepelne malo účinné okná sú zasklené špeciálnym sklom (elektroflaut), ktorý bráni proti prenikaniu ultrafialových lúčov a z vnútornej strany sú žalúzie.

Slávnostné otvorenie archívu sa uskutočnilo dňa 14. a 15. mája 1984, keď sa na Zemplínskej Šírave konala celoslovenská porada riaditeľov archívov.

Usporiadanie depozitáru je dnes problematické keďže sa nedajú jednoducho vymeniť za posuvné regály.

Ako pribúdali roky, tak sa postupne museli riešiť aj prvé opravy budovy a nevyhnutná údržba objektu. Modernizovalo sa vnútorné vybavenie administratívnej časti, keď sa v rámci možnosti nakupoval nový nábytok, výpočtová technika a pod. Kompletnou výmenou prešla elektroinštalácia a taktiež aj zdroj vyhrievania. V posledných rokoch sa na rad dostáva aj výmena starých okien a časť je už vymenená za nové – plastové.