Ministerstvo vnútra publikovalo verejnú časť národného zoznamu kritických subjektov Slovenskej republiky
Slovenská republika pokračuje v budovaní moderného systému odolnosti kritickej infraštruktúry. Dôležitým krokom je zverejnenie verejnej časti Národného zoznamu kritických subjektov Slovenskej republiky, ktorý predstavuje významný nástroj na systematické plánovanie a posilňovanie ochrany základných služieb nevyhnutných pre fungovanie štátu a každodenný život obyvateľov.
Kritická infraštruktúra zohráva v súčasnom bezpečnostnom prostredí čoraz významnejšiu úlohu. Narušenie poskytovania základných služieb môže mať bezprostredný vplyv na bezpečnosť obyvateľov, verejné zdravie, životné prostredie, hospodárstvo aj fungovanie štátu. Odolnosť kritických subjektov je preto jedným zo základných predpokladov schopnosti Slovenskej republiky predchádzať krízam, pripraviť sa na ich zvládanie
a účinne reagovať na vzniknuté incidenty.
Naša krajina tak pokračuje v zavádzaní nových pravidiel na ochranu kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2024 o kritickej infraštruktúre Z. z., ktorý vychádza z európskej smernice o odolnosti kritických subjektov (CER). Prijatý právny rámec vytvára podmienky na systematické hodnotenie rizík, prijímanie opatrení na zvýšenie odolnosti a efektívnejšiu spoluprácu medzi štátom a subjektmi, ktoré zabezpečujú poskytovanie základných služieb.
Významným míľnikom bol prijatie Stratégie odolnosti kritických subjektov Slovenskej republiky, na ktorú nadväzuje identifikácia kritických subjektov na národnej úrovni. V súlade s vyššie uvedeným zákonom MV SR zverejňuje verejnú časť Národného zoznamu kritických subjektov Slovenskej republiky.
V zozname je viacero druhov subjektov
Vo verejnej časti zoznamu je evidovaných 123 kritických subjektov. Z nich 30 predstavuje súkromné subjekty a 93 subjekty verejného sektora, štátne subjekty alebo subjekty s majetkovou účasťou štátu a samospráv. Tento pomer zároveň poukazuje na špecifické postavenie štátu, ktorý je nielen tvorcom a regulátorom bezpečnostného rámca, ale zároveň významným vlastníkom a prevádzkovateľom kritických aktív.
Odolnosť kritickej infraštruktúry nie je výlučne úlohou štátu ani súkromného sektora. Ide o spoločnú zodpovednosť, ktorá si vyžaduje jasné pravidlá, efektívnu koordináciu a vzájomnú výmenu informácií o rizikách a hrozbách.
Pri ďalšom posilňovaní odolnosti bude dôležité zosúladiť požiadavky európskych pravidiel a smerníc v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti vo finančnom sektore, aby kritické subjekty nemuseli plniť rovnaké alebo podobné povinnosti viackrát. Zároveň je potrebné posilniť spoluprácu štátu so súkromným sektorom a zabezpečiť pravidelnú výmenu informácií o bezpečnostných hrozbách a incidentoch.
Národný zoznam kritických subjektov vytvára základ pre efektívnejšie plánovanie preventívnych opatrení, lepšiu koordináciu štátnych orgánov a prevádzkovateľov kritických subjektov a cielenejšiu prioritizáciu opatrení pri mimoriadnych udalostiach a bezpečnostných incidentoch.
Zverejnenie verejnej časti zoznamu zároveň predstavuje ďalší krok v napĺňaní záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z európskej legislatívy a potvrdzuje jej záväzok budovať systém odolnosti založený na prevencii, pripravenosti a efektívnej reakcii na súčasné aj budúce bezpečnostné hrozby.
Odolná kritická infraštruktúra je základom toho, aby štát dokázal udržať fungovanie kľúčových služieb a chrániť obyvateľov aj počas krízových situácií a bezpečnostných hrozieb.
