Územá pôsobnosť

Štátny archív v Nitre, pracovisko Archív Topoľčany je archív s územnou pôsobnosťou pre okresy Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Topoľčany. Počas svojej činnosti archív prevzal a v súčasnosti spravuje 3839,25 bm archívnych dokumentov uložených v 1125 archívnych fondoch a zbierkach pôvodcov, ktorí vyvíjali a vyvíjajú svoju činnosť vo všetkých troch okresoch.

Prevažná časť dokumentov uložených v Archíve v Topoľčanoch pochádza z druhej polovice 19. storočia a z 20. storočia a z tohto dôvodu si priblížime zmeny v územnosprávnom členení iba v uvedenom období.

Súčasťou reorganizácie verejnej správy po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 bolo aj územnosprávne členenie územia Uhorska, ktoré s malými zmenami pretrvalo až do zániku Rakúsko – Uhorska. Československo pri svojom vzniku prevzalo nie iba dovtedajší právny systém Uhorska, ktorý platil na území Slovenska, ale aj jeho administratívne členenie. Na súčasnom území Slovenska bolo v tom čase 16 žúp a 4 mestá s municipálnym právom. Slúžnovský okres Topoľčany patril do Nitrianskej župy a okres Bánovce nad Bebravou do Trenčianskej.

Rozsiahla reorganizácia verejnej správy v roku 1920 zasiahla aj územnú reorganizáciu. Zákon č. 126/1920 o zriadení župných a okresných úradov zrušil pôvodné členenie Slovenska. Vládnym nariadením 275/1922 boli zrušené okresy Oslany a Žabokreky a prevažná časť ich obcí bola včlenená do okresu Topoľčany. Na základe novovytvoreného územného členenia bola Trenčianska župa zrušená, okres Bánovce nad Bebravou sa stal súčasťou Nitrianskej župy.

Prijatím zákona 125/1927 Zb. z. sa župné usporiadanie zrušilo a zaviedlo sa krajinské (na území Čiech a Moravskosliezska zemské) zriadenie. S účinnosťou od 1. júla 1928 boli župy nahradené väčšími územnými celkami – krajinami. Na území Slovenska bola Krajina Slovenská so sídlom krajinského úradu v Bratislave. Novozavedené územnosprávne členenie v okresoch Bánovce nad Bebravou a Topoľčany nepriniesol žiadne zmeny.

Župné zriadenie bolo obnovené v rokoch 1940 až 1945, okres Bánovce nad Bebravou bol opäť pričlenený k Trenčianskej župe.

Po obnovení Československa na jar v roku 1945 župy opäť zanikli, obnovilo sa krajinské zriadenie z roku 1928 a územie Slovenska sa opäť členilo iba na okresy.

Krajské zriadenie v Československu vzniklo na základe Ústavy z 9. mája 1948 a zákona č. 280/1948 o krajskom zriadení, na území Slovenska bolo 6 krajov. V roku 1949 bol, spojením 43 obcí pôvodne patriacich do okresov Bánovce nad Bebravou, Prievidza a Topoľčany, vytvorený okres Partizánske. Spolu s okresmi Bánovce nad Bebravou a Topoľčany sa stal súčasťou Nitrianskeho kraja.

Zásadná reorganizácia územnosprávneho členenia štátu sa uskutočnila v roku 1960. Prijatím zákona č. 36/1960 o územnom členení štátu sa na Slovensku zmenšil počet krajov na tri a rovnako boli zredukované aj počty okresov, ktoré vznikli spájaním pôvodných okresov. Okresy Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Topoľčany boli zlúčené do okresu Topoľčany a včlenené do Západoslovenského kraja. Tento stav trval až do roku 1996. Zákonom č. 221/1996 Z. Z. o územnom a správnom usporiadaní bolo vytvorených 8 krajov a 79 okresov. Na základe zákona boli obnovené pôvodné okresy Bánovce nad Bebravou, Partizánske, ktoré boli včlenené do novovytvoreného Trenčianskeho kraja a okres Topoľčany do Nitrianskeho kraja.