.jpeg)
Desiata nedeľa v Cezročnom období
Bratislava, 08. 06. 2008
Ev: Mt 9, 9 – 13 Medzi najväčšie straty v živote patrí strata slobody. Môže ju spôsobiť veľa činiteľov a môže sa rozlične prejavovať. Stratou slobody môže byť tak pobyt vo väznici, ako aj nebezpečné ovládanie nejakým človekom. Stratou slobody, o ktorej sa najmenej rozpráva, je aj presvedčenie, že nie všetci ľudia sú toho hodní, aby sme s nimi komunikovali. Ak človek nemôže alebo nechce rozprávať s tým, s kým by mal alebo mohol, tak nie je slobodný.
Ježiš bol v absolútnej možnej miere slobodným človekom. Svoju slobodu chápal v plnení vôle svojho Otca. A keď o sebe vyhlasuje, že „neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ (Mt 9, 13), jasne naznačuje, že sa bude stretávať s tými, s ktorými on chce a o ktorých je presvedčený, že jeho pomoc najviac potrebujú.
Tým, že sa Ježiš stretáva na uliciach a pri spoločnom stole s tými, ktorých farizeji pokladali za vredy na spoločnosti, porušuje normy správania. Robí to preto, aby ukázal definitívne svetu, že Boh je láska, že Boh miluje každého človeka, a preto nikto nemá právo nikoho vylučovať z vplyvu Božej lásky. Týmto gestom Ježiš oslobodzuje hriešnikov z pút hriechov a slobodu vracia aj tým, ktorí boli donútení hriešnikov nenávidieť.
Ak sledujeme dnešný život, vidíme, že sa vytvárajú určité bloky spoločenských skupín. Vzniká polarizácia spoločnosti. Spôsobujú ju predovšetkým ekonomické a materiálne rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi. Ale aj morálne sa spoločnosť polarizuje. Sú jedinci, ktorí formujú svoj život v duchu Božích príkazov a evanjelia, ale sú aj takí, ktorí pojmy „morálka“, „hriech“ a „svedomie“ pokladajú za zbytočné pre život. Medzi týmito dvoma skupinami je široký priestor pre ľudí, ktorí radi kombinujú svätosť s hriešnosťou podľa okamžitej potreby.
Ak sa chceme podobať na Ježiša a milovať hriešnikov, potrebujeme si uvedomiť skutočnosť, že sa musíme aj my sami pokladať za hriešnikov. Sv. Augustín nám zanechal veľmi cennú myšlienku: „Kresťan, ktorý si je vedomý svojich hriechov, je stále kresťanom. Človek, ktorý sa nepokladá za hriešnika, nemôže byť kresťanom.“ Ak toto pochopíme, nebudeme mať problémy stretávať sa s tými, ktorí sa všeobecne pokladajú za hriešnikov. A Boh určite použije našu pokoru na to, aby zmenil ich život. Nám dopraje radosť z toho, že sme sa nebáli komunikovať s niekým, ktorého už iní odpísali.
Túžime byť všetci slobodní ľudia. Slobodne sa rozhodovať a slobodne konať. Najslobodnejší budeme vtedy, keď budeme mať lásku a úctu ku všetkým ľuďom.
Juraj Križan, policajný duchovný, Trenčín
Ev: Mt 9, 9 – 13 Medzi najväčšie straty v živote patrí strata slobody. Môže ju spôsobiť veľa činiteľov a môže sa rozlične prejavovať. Stratou slobody môže byť tak pobyt vo väznici, ako aj nebezpečné ovládanie nejakým človekom. Stratou slobody, o ktorej sa najmenej rozpráva, je aj presvedčenie, že nie všetci ľudia sú toho hodní, aby sme s nimi komunikovali. Ak človek nemôže alebo nechce rozprávať s tým, s kým by mal alebo mohol, tak nie je slobodný.
Ježiš bol v absolútnej možnej miere slobodným človekom. Svoju slobodu chápal v plnení vôle svojho Otca. A keď o sebe vyhlasuje, že „neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ (Mt 9, 13), jasne naznačuje, že sa bude stretávať s tými, s ktorými on chce a o ktorých je presvedčený, že jeho pomoc najviac potrebujú.
Tým, že sa Ježiš stretáva na uliciach a pri spoločnom stole s tými, ktorých farizeji pokladali za vredy na spoločnosti, porušuje normy správania. Robí to preto, aby ukázal definitívne svetu, že Boh je láska, že Boh miluje každého človeka, a preto nikto nemá právo nikoho vylučovať z vplyvu Božej lásky. Týmto gestom Ježiš oslobodzuje hriešnikov z pút hriechov a slobodu vracia aj tým, ktorí boli donútení hriešnikov nenávidieť.
Ak sledujeme dnešný život, vidíme, že sa vytvárajú určité bloky spoločenských skupín. Vzniká polarizácia spoločnosti. Spôsobujú ju predovšetkým ekonomické a materiálne rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi. Ale aj morálne sa spoločnosť polarizuje. Sú jedinci, ktorí formujú svoj život v duchu Božích príkazov a evanjelia, ale sú aj takí, ktorí pojmy „morálka“, „hriech“ a „svedomie“ pokladajú za zbytočné pre život. Medzi týmito dvoma skupinami je široký priestor pre ľudí, ktorí radi kombinujú svätosť s hriešnosťou podľa okamžitej potreby.
Ak sa chceme podobať na Ježiša a milovať hriešnikov, potrebujeme si uvedomiť skutočnosť, že sa musíme aj my sami pokladať za hriešnikov. Sv. Augustín nám zanechal veľmi cennú myšlienku: „Kresťan, ktorý si je vedomý svojich hriechov, je stále kresťanom. Človek, ktorý sa nepokladá za hriešnika, nemôže byť kresťanom.“ Ak toto pochopíme, nebudeme mať problémy stretávať sa s tými, ktorí sa všeobecne pokladajú za hriešnikov. A Boh určite použije našu pokoru na to, aby zmenil ich život. Nám dopraje radosť z toho, že sme sa nebáli komunikovať s niekým, ktorého už iní odpísali.
Túžime byť všetci slobodní ľudia. Slobodne sa rozhodovať a slobodne konať. Najslobodnejší budeme vtedy, keď budeme mať lásku a úctu ku všetkým ľuďom.
Juraj Križan, policajný duchovný, Trenčín
