.jpeg)
Dvadsiata nedeľa v Cezročnom období
Jedno slovenské príslovie s kresťanským nádychom hovorí: „Pán Boh nie je náhlivý, no je pamätlivý.“ Skutočne, Boh mnohokrát preukazuje, ľudsky povedané, až priveľkú trpezlivosť s človekom. Je pamätlivý v daroch, ale aj v spravodlivosti. Napriek tomu sa to možno tak niekomu nejaví. A predsa existuje spravodlivosť na základe skutočnosti, spravodlivosť, ktorá sa nedá obísť, ani jej nemožno uniknúť, pretože je posledným zmyslom dejín.
Prvé čítanie dnešnej nedele z Knihy proroka Izaiáša to zdôrazňuje slovami, ktoré Pán hovorí svojmu ľudu: „Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.“ Konať spravodlivo a zachovať právo, nič viac Boh od nás nechce.
Tu treba povedať, že naša budúcnosť je plodom našej prítomnosti, toho, čo konáme. Nemyslíme na to, čo sme kde povedali, ako sme sa možno vystatovali, za čo sme slovne bojovali, ani na to, čo okázalo vystavujeme na verejnosť, ale myslíme na to, čo sme urobili, čo bolo spravodlivé, dobré, kde sme zachovali právo, pretože také konanie dobra práva a spravodlivosti má cenu.
Možno si povieme, že poctivci skončia na tomto svete zle a nešľachetní sa majú dobre. Omyl. Náš omyl spočíva v tom, že chceme prítomnosť súdiť prítomnosťou, ona sa však bude súdiť budúcnosťou. Na súdenie treba totiž dlhý meter a čas je ten, ktorý ukáže autentické hodnoty, čas ukáže, čo je a čo nie je cenné. Človek, ktorý koná dobre a poctivo, je v svojej hĺbke pokojný, vyrovnaný a radostný, aj keď môžu prísť chvíle trápenia, skúšok, no tento nepokoj nezostúpi do hĺbky ich vnútra. Naopak, zlý človek má tiež svoje veselé chvíle, nejaké tie pocity šťastia, ale jeho radosť je len povrchná a chvíľková, ostáva po nej sám v sebe prázdny a smutný.
Ako sa stať v hĺbke duše radostným a pokojným človekom? Odpoveď je jednoduchá – stačí si ešte raz prečítať vetu z proroka Izaiáša. Snažme sa teda túto vetu vovádzať do reality svojho každodenného života, aby to, čo konáme, kdekoľvek sme a čokoľvek robíme, bolo spravodlivé, dobré a zachovávalo právo a čas posúdi, že sme v takomto konaní boli veľkí.
Martin Jurašek, policajný duchovný, Košice
Komentáre k čítaniam
Prvé čítanie Iz 56, 1. 6-7
Biblický text:
Toto hovorí Pán: "Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví." A cudzincov, čo lipnú k Pánovi, aby mu slúžili, milovali meno Jahve a boli mi sluhami, všetkých, čo bdejú nad sobotou, by ju neznesvätili, a pridržiavajú sa mojej zmluvy, zavediem na svoj svätý vrch a rozradostím ich v svojom dome modlitby; ich celopaly, ich obety budú ľúbeznými na mojom oltári. Veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy!"
Komentár:
Ide o text tzv. „Tritoizaiáša“ – prorocké slová, ktoré boli adresované ľudu po návrate zo zajatia.
Zaujímavá je myšlienka, že aj cudzinci sa môžu stať členmi Božieho ľudu – čo bolo v židovstve neslýchané. V texte je charakterizované, čo majú preto robiť: „...čo lipnú k Pánovi, aby mu slúžili, milovali meno Jahve a boli mi sluhami, všetkých, čo bdejú nad sobotou, by ju neznesvätili, a pridržiavajú sa mojej zmluvy...“
Druhé čítanie Rim 11, 13-15. 29-32
Biblický text:
Vám, pohanom, hovorím: Pretože som apoštol pohanov, robím česť svojej službe, aby som takto vzbudil žiarlivosť svojich pokrvných a zachránil z nich aspoň niektorých. Lebo keď ich strata je zmierením sveta, čím bude ich prijatie, ak nie život z mŕtvych?! Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné. Ak ste vy voľakedy neverili Bohu, a teraz ste dosiahli milosrdenstvo pre ich neveru, tak aj oni teraz neveria pre milosrdenstvo, ktoré sa vám dostalo, aby teraz aj oni dosiahli milosrdenstvo. Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval.
Komentár:
Jedna z veľkých pavlovských myšlienok je tá, že Boh použil aj odmietnutie Izraela na spásu pre pohanov. Podľa toho sa chová aj sv. Pavol, keď chce vzbudiť žiarlivosť u svojich rodákov, aby ich nakoniec získal pre Krista.
Božie prisľúbenia neboli zrušené, trvajú aj naďalej.
Evanjelium Mt 15, 21-28
Biblický text:
Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
Komentár:
Hlavným posolstvom úryvku je viera ženy Kanaánčanky. Preto prirovnanie „deti – šteňatá“ netreba preceňovať! Ježiš podrobil vieru ženy skúške – vedel že v nej obstojí. Tá skúška spočívala vlastne v troch štádiách: 1. vtedy keď ju odmietali Ježišovi učeníci a chceli ju poslať preč. 2. Keď jej Ježiš povedal, že je poslaný iba k strateným ovciam z domu Izraela a 3. keď prirovnal jej deti k šteňatám. Viera ženy obstála!
Viera v Božiu dobrotu musí byť silnejšia, ako naša nedočkavosť, že Boh ešte nesplnil to, o čo ho prosíme.
