.jpeg)
Dvadsiata prvá nedeľa v Cezročnom období
Ev: Mt 16, 13 – 20
V roku 1798 prichádzajú do Ríma francúzske vojská. Na miestach, ktoré patrili Cirkvi, zakladajú novú republiku Rím. Pápež Pius VI. je zajatý. Má 81 rokov a je veľmi ťažko chorý. Prosí francúzskeho vodcu, aby mohol zomrieť v Ríme. Ten mu odpovedá: „Umrieť môžeš kdekoľvek.“ Pod policajnou kontrolou vedú pápeža cez Sienu, Florenciu do Francúzka. Po ceste sa ktosi opýtal, čo je to za väzeň, ktorého sprevádzajú. Veliteľ žandárov odpovedá: „To je posledný pápež.“
Pius VI. bol v poradí 250. pápež. Po ňom nasledovalo ešte 15 pápežov. Terajší Svätý Otec je v poradí 265. Všetko sa to však začalo v okolí Cézarey Filipovej.
Tam si Ježiš vybral svojho prvého nástupcu na zemi, apoštola Petra. Najprv zmenil jeho meno. Od narodenia sa volal Šimon. Toto meno bolo dobré pre rybára a otca rodiny. Nebolo však vhodné pre jeho ďalšie životné poslanie. Kristus mu dal meno Peter – Skala. Lebo on sa mal stať za krátky čas skalou, oporou, fundamentom, hlavou Cirkvi.
Aby sa Peter nenaľakal, Kristus ho hneď upozorňuje, že nebude existovať žiadna sila na svete, ani sám diabol, čo by toto spoločenstvo pod jeho vedením premohla.
Moc, ktorú Peter a jeho nástupcovia budú vlastniť, Kristus vyobrazuje symbolom kľúčov. Kľúče boli vtedy symbolom moci. Moc Petrova bude spočívať v tom, že všetky jeho rozhodnutia pre dobro a spásu kresťanov bude prijímať samo nebo. Teda Boh.
Peter a jeho nástupcovia nedostali tento veľký úrad sami pre seba. Dostali ho preto, aby, ako sa Ježiš na inom mieste vyjadril, pásli jeho ovečky a baránky. Dostali ho pre veriacich. Dostali ho pre nás.
Dnešná doba je však aj výzvou pre každého z nás. Prvý pápež sv. Peter napísal, že my kresťania by sme mali byť živými kameňmi v duchovnom dome. Tými kameňmi myslel náš život a tým domom myslel našu Cirkev. Byť živým kameňom, to je naše životné poslanie. Aj keď nemôžeme prispieť k jednote celého sveta, môžeme prispieť k jednote prostredia, v ktorom žijeme. Tam, kde žijeme, by malo cítiť Cirkev. Malo by tam cítiť lásku a porozumenie. Malo by tam cítiť pomoc a odpustenie. Ak toto poslanie nezvládneme, prispejeme ešte k väčšej nejednote sveta. Vystavíme svoje náboženstvo a svoju Cirkev ohrozeniu a rozpadávaniu.
Juraj Križan, policajný duchovný, Trenčín
