.jpeg)
Jedenásta nedeľa v Cezročnom období
Bratislava, 15. 06. 2008
Ev: Mt 9, 36 – 10, 8 Možno ste počuli známu vetu niektorých kresťanov, ktorí z najrozličnejších dôvodov odmietajú cirkevné spoločenstvo. Chcú však zostať na poli viery, preto hlásajú: „Ježiš áno, Cirkev nie.“ Toto vyhlásenie sa mnohým zdá na prvé počutie sympatické hlavne preto, že ponúka vieru bez „ľudského prvku“, ktorý tak často zlyháva...
Skúsme sa na túto výzvu pozrieť trochu bližšie a uvažujme o tom, aký bol v tejto veci úmysel toho najpovolanejšieho – samého Majstra – Ježiša Krista.
V evanjeliu dnešnej nedele sme si mohli všimnúť vyvolenie Dvanástich, ktorých Ježiš posiela ohlasovať: „Choďte a hlásajte: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.““ Apoštoli (gr. apostolos – poslaný) mali podľa židovskej predstavy autoritu posielajúceho. Ich dôležitosť je podčiarknutá tým, že v texte je uvedený zoznam ich mien.
Počet Dvanástich, ktorý sa jasne odvoláva na dvanásť kmeňov Izraela, odhaľuje význam prorocko-symbolických skutkov, ktoré v sebe zahŕňa nová inštitúcia. Izrael s nádejou očakával obnovenie tradície dvanástich kmeňov ako znamenie príchodu eschatologického času. Ježiš výberom Dvanástich, ich uvedením do spoločenstva života s ním a tým, že sa stali účastnými na jeho ohlasovaní príchodu kráľovstva v slovách a skutkoch (por. Mk 6, 7 – 13; Mt 10, 5 – 8; Lk 9, 1 – 6; Lk 6, 13), hovorí, že prišiel čas, v ktorom sa uskutočnia Božie sľuby.
Dvanásti svojou existenciou – keďže sú rôzneho pôvodu – sa stávajú výzvou celému Izraelu, aby sa obrátil a zhromaždil sa pod Novou zmluvou, ktorá je plným a dokonalým zavŕšením Starej zmluvy. Keď im pred svojím utrpením počas večere zveril úlohu sláviť jeho pamiatku, ukázal, že chce preniesť na celé spoločenstvo v osobách jeho predstavených poslanie byť v histórii znamením a nástrojom eschatologického zhromaždenia, ktoré sa v ňom začalo.
V tomto svetle chápeme, ako im Vzkriesený – vyliatím Ducha Svätého – udelil moc odpúšťať hriechy (por. Jn 20, 23). Dvanásti apoštoli sú tak najzreteľnejším znamením Ježišovej vôle vzhľadom na existenciu a poslanie jeho Cirkvi, zárukou, že medzi Kristom a Cirkvou neexistuje protirečenie. A už vôbec nie je zlučiteľný s Kristovým úmyslom slogan, ktorý som spomenul v úvode: „Ježiš áno, Cirkev nie.“ Medzi Božím Synom, ktorý sa stal človekom, a jeho Cirkvou je hlboké, neoddeliteľné a tajomné pokračovanie, v ktorého sile je Kristus dnes prítomný vo svojom ľude a osobitne v tých, ktorí sú nástupcami apoštolov.
Stanislav Varga, policajný duchovný, Trnava
Ev: Mt 9, 36 – 10, 8 Možno ste počuli známu vetu niektorých kresťanov, ktorí z najrozličnejších dôvodov odmietajú cirkevné spoločenstvo. Chcú však zostať na poli viery, preto hlásajú: „Ježiš áno, Cirkev nie.“ Toto vyhlásenie sa mnohým zdá na prvé počutie sympatické hlavne preto, že ponúka vieru bez „ľudského prvku“, ktorý tak často zlyháva...
Skúsme sa na túto výzvu pozrieť trochu bližšie a uvažujme o tom, aký bol v tejto veci úmysel toho najpovolanejšieho – samého Majstra – Ježiša Krista.
V evanjeliu dnešnej nedele sme si mohli všimnúť vyvolenie Dvanástich, ktorých Ježiš posiela ohlasovať: „Choďte a hlásajte: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.““ Apoštoli (gr. apostolos – poslaný) mali podľa židovskej predstavy autoritu posielajúceho. Ich dôležitosť je podčiarknutá tým, že v texte je uvedený zoznam ich mien.
Počet Dvanástich, ktorý sa jasne odvoláva na dvanásť kmeňov Izraela, odhaľuje význam prorocko-symbolických skutkov, ktoré v sebe zahŕňa nová inštitúcia. Izrael s nádejou očakával obnovenie tradície dvanástich kmeňov ako znamenie príchodu eschatologického času. Ježiš výberom Dvanástich, ich uvedením do spoločenstva života s ním a tým, že sa stali účastnými na jeho ohlasovaní príchodu kráľovstva v slovách a skutkoch (por. Mk 6, 7 – 13; Mt 10, 5 – 8; Lk 9, 1 – 6; Lk 6, 13), hovorí, že prišiel čas, v ktorom sa uskutočnia Božie sľuby.
Dvanásti svojou existenciou – keďže sú rôzneho pôvodu – sa stávajú výzvou celému Izraelu, aby sa obrátil a zhromaždil sa pod Novou zmluvou, ktorá je plným a dokonalým zavŕšením Starej zmluvy. Keď im pred svojím utrpením počas večere zveril úlohu sláviť jeho pamiatku, ukázal, že chce preniesť na celé spoločenstvo v osobách jeho predstavených poslanie byť v histórii znamením a nástrojom eschatologického zhromaždenia, ktoré sa v ňom začalo.
V tomto svetle chápeme, ako im Vzkriesený – vyliatím Ducha Svätého – udelil moc odpúšťať hriechy (por. Jn 20, 23). Dvanásti apoštoli sú tak najzreteľnejším znamením Ježišovej vôle vzhľadom na existenciu a poslanie jeho Cirkvi, zárukou, že medzi Kristom a Cirkvou neexistuje protirečenie. A už vôbec nie je zlučiteľný s Kristovým úmyslom slogan, ktorý som spomenul v úvode: „Ježiš áno, Cirkev nie.“ Medzi Božím Synom, ktorý sa stal človekom, a jeho Cirkvou je hlboké, neoddeliteľné a tajomné pokračovanie, v ktorého sile je Kristus dnes prítomný vo svojom ľude a osobitne v tých, ktorí sú nástupcami apoštolov.
Stanislav Varga, policajný duchovný, Trnava
