.jpeg)
Osemnásta nedeľa v Cezročnom období
Ev: Mt 14, 13 – 21
Doteraz, ako sme to počúvali z Matúšovho evanjelia, Ježiš hovoril v podobenstvách. V túto nedeľu Matúš približuje Ježišov zázrak – prvé rozmnoženie chleba. Kto by si to nepamätal? Ježiš začal vyučovať zástupy, uzdravoval chorých, a keď sa dopočul o smrti Jána Krstiteľa, „odobral sa… na pusté miesto do samoty!“. Vieme si predstaviť jeho ľudský smútok a bolesť z Jánovej smrti. On už svoje veľké dielo vykonal a dokonal. Ježiš ho má pred sebou…
Ježiša nezaskočila bezradnosť apoštolov, keď si uvedomovali to množstvo hladných ľudí. Boli by bývali radšej, keby ich bol Ježiš poslal preč, nech sa o seba postarajú sami. On im však povedal: … vy im dajte jesť!“ A keďže nemali nič naporúdzi, len päť chlebov a dve ryby, urobil jediné: „… pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.“ A ako vieme, všetci sa nasýtili, „ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín“.
Píše sa, že zázračné rozmnoženie chlebov je prípravou na ustanovenie sviatosti Eucharistie. Ľudsky vzaté, ako keby si Ježiš chcel alebo potreboval niečo nacvičiť. Isteže, nemusel to robiť. Viedol ho však súcit k ľuďom, ktorí doteraz počúvali jeho slovo. Božie slovo. Hlad je nepríjemný. Vieme, čo s nami môže urobiť. Našťastie, nemusíme hladovať. Ak pocítime hlad, najeme sa. Lenže je aj iný hlad – duchovný. Ten sa možno niekedy až tak vehementne nehlási, no duša vie svoje… Jedine Ježiš je ten, kto vie nasýtiť aj dušu. On vie, čo duša potrebuje. Koho potrebuje.
Nebojme sa ísť za ním. Nemusíme sa hneď pridať k zástupom. Ale buďme vždy pripravení veriť na zázrak rozmnoženia Božej milosti v nás. Na zázrak našej vlastnej vnútornej premeny pri vnímaní Božieho slova či pri stretnutí so živým Kristom v Eucharistii.
Michal Chuda
